Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/39/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200433 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U., R. XXXX/XX proti odporcovi: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského 22, Trnava, 917 02 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru, číslo: OU-TT-PLO-2014/07090 zo dňa 28.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. OU-TT-PLO-2014/07090 zo dňa 28.4.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca vo veci reštitučného nároku navrhovateľa uplatneného podľa zák.č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že oprávnené osoby (navrhovateľ a Y. I.) podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák.č. 229/1991 Zb. a § 2 ods. 2 písm. c) zák.č. 503/2003 Z.z. nespĺňajú podmienky v zmysle § 13 zák.č. 229/1991 Zb. a § 5 zák.č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu, a preto im nenavrátil vlastníctvo, resp. nepriznal právo na náhradu za pozemok zapísaný v kat. úz. U., vedený v Pkv. č. 2630, parc.č. „E“ KN 1852/5, roľa o výmere 6744 m2. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ, ktorý bol súčasne splnomocnený k zastupovaniu Y. I. doručil okresnému úradu žiadosť o vydanie týchto nehnuteľností dňa 2.4.2014 (z jeho strany išlo o opakovanú žiadosť), a teda nebola dodržaná lehota na uplatnenie nároku podľa § 13 zák.č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom za tohto stavu neuplatnením práva v lehote, právo zaniklo. Poukázal tiež na to, že lehota na uplatnenie práva nebola zo strany navrhovateľa dodržaná ani podľa § 5 zák.č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, v ktorom namietal, že pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje jeho vzdanie sa konkrétneho práva vo veci návrhu, z prejavu jeho súhlasu na späťvzatie návrhu (na začatie konania) nemožno ďalej usudzovať o jeho vzdaní sa tohto práva. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 (sp.zn. 2MObdo 4/2000). Ďalej poukázal na povahu príslušných písomných materiálov podmieňujúcich vydanie predmetných nehnuteľností, ktoré boli súčasťou jeho žiadosti o vydanie týchto nehnuteľností zo dňa 2.4.2014. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po zistení, že opravný prostriedok podala oprávnená osoba včas, prejednal vec na nariadenom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.) dňa 8.10.2015 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, pretože preskúmavané rozhodnutie je vecne správne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom domáha postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, a to proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zák.č. 503/2003 Z.z. ako aj zákon č. 229/1991 Zb. sú zákonmi reštitučného charakteru, ktorých cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Pre konanie pozemkového úradu, t.j. okresného úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok. Lehoty na uplatnenie nároku sú predmetom úpravy § 13 zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, resp. ust. § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. . Podľa § 13 ods. 1 vety prvej a tretej zák.č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992, resp. podľa § 5 zák.č. 503/2003 Z.z. do 31.12.2004. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. V danom prípade je nepochybné, že pôvodne uplatnený nárok zo strany navrhovateľa bol uplatnený prvýkrát dňa 29.12.1992, pričom podľa § 6 ods. 1 písm. k) zák.č. 229/1991 Zb. bol tento návrh zo strany navrhovateľa vzatý späť dňa 2.11.1994, pričom pozemkový úrad rozhodnutím č. 1580/92/V zo dňa 2.11.1994 konanie podľa § 30 ods. 1 písm. b) zák.č. 71/1967 Zb. zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.1994. V súvislosti so späťvzatím tohto návrhu zo strany navrhovateľa (navrhovateľ ani nespochybňuje, že takýto úkon urobil) nie je možné uprieť účastníkovi správneho konania, o právach a povinnostiach, ktorého sa koná, právo disponovať s jeho návrhom, tak ako to realizoval aj samotný navrhovateľ. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že správny orgán správne považoval lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom stanovenú v § 13 ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb., resp. v § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. za hmotno-právnu, pretože je spojená s uplatnením majetkového práva a z toho dôvodu mal za to, že nárok nebol navrhovateľom uplatnený v prekluzívnej lehote do 31.12.1992, resp. do 31.12.2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, a preto zanikol, pričom správny orgán zmeškanie takejto lehoty nemôže odpustiť a správny orgán ako aj súd na preklúziu musia prihliadať z úradnej povinnosti. Súd preskúmal navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu, zistil, že správny orgán rešpektoval príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto neprichádza do úvahy v takýchto konaniach zmena odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že z jeho späťvzatia návrhu zo dňa 2.11.1994, týkajúce sa toho istého reštitučného nároku nemožno usudzovať, že by sa vzdal tohto svojho práva, súd uvádza, že pozemkový úrad rozhodnutím č. 1580/92/V zo dňa 2.11.1994 zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. b) a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.11.1994. Za tohto stavu preto správny orgán správne konštatoval, že nová žiadosť navrhovateľa o vydanie týchto nehnuteľností zo dňa 2.4.2014 nebola zo strany navrhovateľa včas uplatnená. Navrhovateľ síce poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 (sp.zn. 2MObdo 4/2000), avšak toto sa týka priznania náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania v prípade späťvzatia žaloby a následného súhlasu žalovaného so späťvzatím takéhoto návrhu, pričom v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva na náhradu trov konania, čo nemožno aplikovať na predmetnú vec. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že správny orgán nekonštatoval, že by sa navrhovateľ vzdal svojho nároku, ale iba tvrdil, že tento nebol zo strany navrhovateľa uplatnený včas, v prekluzívnej lehote, čo je zásadný rozdiel. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu číslo OU-TT- PLO-2014/07090 zo dňa 28.4.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.