Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/71/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200458 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200458.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. ulica XX/XX, XXX XX O. D. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2014 bola navrhovateľovi podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovni Dunajská Streda zo dňa 27.11.2013 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V priebehu preskúmavacieho konania bolo zo strany odporkyne vydané ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Toto ďalšie rozhodnutie bolo zo strany odporkyne vydané v rámci konania o opravnom prostriedku, nakoľko posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava dňa 29.6.2015 bola zmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa z 35% na 40% so záverom, že invalidita naďalej u neho nevznikla, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite zo dňa 29.6.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorým bolo zmenené pôvodne vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2014. Navrhovateľ napadol správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie, doručeným sociálnej poisťovni dňa 19.2.2014, resp. súdu dňa 24.7.2015, pričom podľa obsahu svojich podaní žiadal rozhodnutia odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, bolesti narastajú. Uviedol, že vykonával fyzickú prácu, pri ktorej je nevyhnutné zaťaženie jednak horných končatín ako aj celého tela, pričom prsty na rukách mu tŕpnu, na čo bol aj liečený infúznou terapiou. V dôsledku týchto zdravotných problémov máva bolesti tak pri pohybe, otáčaní a tieto pretrvávajú počas celého dňa ako aj v noci a zasahujú až do chrbtice a ramien. Namietal, že odporkyňa, resp. posudkový lekár vychádzal z neaktuálneho nálezu (vyšetrenie EMG) zo dňa 27.9.2012 napriek tomu, že jeho liečba neurológom naďalej pokračuje a je aj zdokumentovaná lekárskymi nálezmi. Ďalej namietal, že v posudku zo dňa 27.11.2013 je opisovaný stav jeho pravej ruky, napriek tomu, že dominantnou je jeho ľavá ruka, ktorú používa viac pri pracovnej činnosti. Mal za to, že s týmito jeho námietkami sa posudkový lekár náležite nezaoberal, vychádzal z neúplných nálezov, pričom za tohto stavu skutkový stav považoval za nie riadne zistený. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v posudku posudkového lekára zo dňa 22.5.2014 bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%, čo je v rozpore s lekárskou správou - posudkom zo dňa 4.6.2014, v ktorom bolo z jemu neznámych príčin pôvodné rozhodnutie zmenené tak, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola stanovená na 35%, pričom rozhodujúce zdravotné postihnutie v jeho prípade bolo vždy iné. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.6.2014 žiadala rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Dunajská Streda dňa 19.3.2014 ako aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie dňa 4.6.2014, pričom na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia bolo zistené, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol v podstate tie isté dôvody ako v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, pričom poukázal na rozpory v jednotlivých lekárskych správach - posudkoch a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotnému stavu. Nesúhlasil s konštatovaním posudkového lekára, že v jeho prípade neboli využité všetky možnosti liečby, v tejto súvislosti uviedol, že od decembra 2014 do marca 2015 bol práceneschopný, pričom využil všetky možnosti liečby, ktoré mu boli ponúkané. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov žiadala rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.1.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 10.7.2015 ako vecne správne potvrdiť. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa tento dňa 27.11.2013 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku počnúc od 1.10.2013. Bolo zistené, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 27.11.2013 navrhovateľ nebol uznaný za invalidného, nakoľko výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 35%. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia posudkový lekár sociálneho poistenia určil u navrhovateľa za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV., oddielu G pod položku 29.8. nervové poškodenie n.medianus - horná časť, a to v dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 25-35% a za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10%. Následne dňa 22.5.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa, v rámci konania o opravnom prostriedku, opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, pričom posudkovým lekárom bolo v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa skonštatované, že je dôvodné prehodnotiť jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 35% (kapitola XV., oddiel E, položka 3, písmeno b 20%-35%), pričom za iné zdravotné postihnutie túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10%. Následne z dôvodu recenznej námietky bol navrhovateľ znovu predvolaný na posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity, pričom posudkový lekár po preštudovaní doložených odborných lekárskych nálezov ako aj na základe vlastného vyšetrenia uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je poškodenie nervov horných končatín ľahkého až stredne ťažkého stupňa (tzv. syndróm karpálneho tunela) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, pričom za iné zdravotné postihnutie, hypertenzia mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% a za tohto stavu preto celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa určená na 35%. Následne na základe požiadavky Krajského súdu v Trnave bol zdravotný stav navrhovateľa znovuposudzovaný dňa 29.6.2015, pričom posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.b). Za iné zdravotné postihnutie bola posudkovým lekárom percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa navýšená o 10% za ostatné ochorenia. Záver posudkového lekára bol teda taký, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe tohto znovuposúdenia zdravotného stavu bolo zo strany odporkyni vydané nové rozhodnutie číslo: XXX XXX XXXX X dňa 10.7.2015, ktorým bola opätovne zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, pričom správnosť tohto rozhodnutia opätovne napadol navrhovateľ opravným prostriedkom - návrhom na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Podľa názoru krajského súdu po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom odporkyne súd dospel k záveru, že odporkyňa sa zdravotným stavom navrhovateľa riadne nezaoberala, a to najmä z hľadiska stanovenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia u navrhovateľa, ktoré bolo zo strany posudkových lekárov stanovené vždy iné, resp. určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj pri rovnakom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí rozdielna (viď lekársku správu - posudok zo dňa 22.5.2014 a posudok posudkového lekára zo dňa 29.6.2015). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že bolo zákonnou povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, nakoľko zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bez náležitého odôvodnenia bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľa. Odporkyňa mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za stavu, že pri posudkoch zo dňa 4.6.2014 a 29.6.2015 bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa zaradené do tej istej kapitoly, oddielu, položky a písmena. Okrem toho súd považuje za potrebné k veci uviesť, že v posudku zo dňa 22.5.2014 bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa určené problémy s driekom, pričom pri posudku zo dňa 4.6.2014, t.j. po niekoľkých dňoch bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená choroba podporného a pohybového aparátu. Znamená to, že odporkyňa sa mala v odôvodnení zaoberať aj mierou poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť zníženou zo 45% na 40%, resp. 35%, aj to s prihliadnutím na predchádzajúce lekárske posudky, pričom bolo potrebné reagovať aj na námietky navrhovateľa týkajúce sa zaradenia jeho zdravotného postihnutia. Keďže rozhodnutie odporkyne takéto dôvody neobsahuje a posudkový lekár sa vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave navrhovateľa, je potrebné považovať tieto rozhodnutia odporkyne za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade napadnuté rozhodnutia nevychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu veci, je ich potrebné považovať za neodôvodnené, súd ich preto podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odporkyni, ktorá je viazaná právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi napriek úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.