Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200469 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, W., XXX XX U. J. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2014 bol navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) znížený invalidný dôchodok od 4.5.2014 na 208,90 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyne bolo konštatované, že navrhovateľkin zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, pričom bolo zistené, že navrhovateľka je odo dňa 25.2.2014 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti bolo v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvedené, že spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím bol navrhovateľke podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX. zo dňa 17.4.2009, pričom nárok na invalidný dôchodok jej vznikol od 1.9.2008. Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 28.4.2014, pričom podľa obsahu svojho podania žiadala rozhodnutie odporkyne zrejme zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa nezlepšil a naďalej nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľky je dôvodné. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla v podstate tie isté dôvody ako v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, pričom dodala, že jej bola nedôvodne znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na to, že má naďalej zdravotné problémy, neustále ju bolí chrbát a nemôže ani dobre sedieť. V tejto súvislosti poukázala na to, že po vizuálnej stránke vyzerá dobre, avšak naďalej má bolesti v pravej ruke, nemôže upratovať a vykonávať ani bežné úkony. V konaní vypočutý poverený zástupca odporkyne žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka sa vo februári 2014 zúčastnila kontrolnej lekárskej prehliadky, na ktorej bolo zistené, že zdravotný stav navrhovateľky, resp. jej ochorenie sa stabilizovalo a na základe tohto zistenia u navrhovateľky došlo počnúc od 25.2.2014 k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepredložila nové dôkazy a ani lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky táto dňa 23.2.2009 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 1.9.2008. Z lekárskej správy - posudku zo dňa 18.3.2009 vyplýva, že navrhovateľka sa stala podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v %-tách bola stanovená na 80% s dátumom vzniku invalidity od 1.9.2008. Na základe vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadky, realizovanej vo februári 2014, po posúdení zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 25.2.2014 konštatoval, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v %-tách už nie je u navrhovateľky 80%, ale 70%. V lekárskej správe - posudku zo dňa 25.2.2014 bolo uvedené, že u navrhovateľky ide o závažné onkologické ochorenie s konštatovaním, že u nej pretrvávajú prejavy toxicity liečby a je aj výrazne obmedzená hybnosť jej hornej končatiny pri zavedenej endoprotéze. Na druhej strane však z posudku vyplývalo, že onkológ potvrdil po ukončení liečby remisiu ochorenia, pričom jej zdravotný stav bol hodnotený v pôvodnej kapitole, avšak písmenom b) po stabilizácii zdravotného stavu strednou percentuálnou mierou 60%, pričom percentuálna miera bola navýšená o 10% pre dorzalgie a polyneuropatiu so záverom, že jej zdravotný stav je zlepšený. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 16.5.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24.6.2014, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľka je od 25.2.2014 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru krajského súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.3.2014 je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože odporkyňa sa v podstate žiadnym spôsobom nezaoberala zmenou, resp. zníženým miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 80% na 70%. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti záver lekárskej správy - posudku zo dňa 24.6.2014, v ktorom je konštatované, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke boli predložené lekárske nálezy navrhovateľky z onkologických vyšetrení zo dňa 13.5.2011, 16.10.2012, 27.8.2013 a 17.6.2014, pričom napriek odporúčaniu onkológa o ponechaní navrhovateľky „v úplnom“ invalidnom dôchodku, posudkový lekár konštatoval, že ochorenie navrhovateľky je v štádiu remisie, a preto nie je možné akceptovať odporúčanie klinického onkológa, bez bližšieho zdôvodnenia, na základe čoho došlo u navrhovateľky k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na navrhovateľkou uvádzané odvolacie dôvody súd posudzoval najmä otázku, či zmenové rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku spĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti odporkyňa v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2014 zníženie sumy invalidného dôchodku odôvodnila iba tým, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v lekárskej správe z 25.2.2014, ktorá je súčasťou odôvodnenia. V tomto smere odporkyňa rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnila, a preto záver o dátume zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (25.2.2014) nie je dostatočne zdôvodnený. Je potrebné konštatovať, že bolo zákonnou povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže znížením sumy invalidného dôchodku vážnym spôsobom zasiahla do práv navrhovateľky. Odporkyňa preto mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), t.z. v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že klinický onkológ konštatoval opak, a preto sa odporkyňa mala v odôvodnení zaoberať aj mierou poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť zníženou zo 80% na 70%. Odôvodnenie totiž tvorí dôležitú časť rozhodnutia a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Navyše presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovanou opravných prostriedkov. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam, po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom odporkyne súd dospel k záveru, že odporkyňa sa posúdením zdravotného stavu navrhovateľky nezaoberala riadne, a to najmä z hľadiska posudkovým lekárom konštatovaným zlepšením zdravotného stavu navrhovateľky bez bližšieho zdôvodnenia v tejto časti. Pri zásahu do nadobudnutých sociálnych práv formou posudzovania nároku na dávku je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať rozhodnutie s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že úlohou prvostupňového súdu nie je dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jej rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pričom správny orgán pri novom prejednaní je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.