Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200550 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200550.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: GrandCorp, s.r.o., Veľký Ostrov 151, Kolárovo 946 03, IČO: 36 359 017, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Szabóom, Kostolné námestie 32, 946 03 Kolárovo proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/256844/2014/4884 zo dňa 2.6.2014 jednohlasne
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/256844/2014/4884 zo dňa 2.6.2014, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9214301/5/727633/2014/Jaš zo dňa 24.2.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 30 eur za nepodanie daňového priznania podľa § 155 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 v lehote do 27.1.2014. Žalobca súčasne žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Ďalej tvrdil, že daňové priznanie podal riadne a včas, pričom jeho prijatie bolo potvrdené elektronickou podateľňou dňa 24.1.2014 o 16:15:29 hod. . V tejto súvislosti poukázal na ust. § 32 ods. 5 písm. a) zák.č. 305/2013 Z.z., podľa ktorého sa podanie považuje za doručené už uložením elektronickej správy do elektronických dokumentov. V tejto súvislosti poukázal na to, že v tomto zákone ani v inom právnom predpise sa neuvádza, že by doručenie podania nastávalo akceptáciou podania orgánom verejnej moci. Argument spočívajúci v tom, že zaslané podanie nebolo akceptované je v tomto prípade irelevantné, pretože pokuta bola žalobcovi uložená za oneskorené podanie daňového priznania, nie za nedostatky v ňom uvedené, pokiaľ ide o formu alebo obsah. Takýto postup správcu dane považoval za neadekvátny a byrokratický.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.9.2014 uviedol, že obe rozhodnutia považuje za vecne správne, v ktorých sa správne orgány vysporiadali s námietkami uvedeným v odvolaní, vysvetlili okolnosti, ktoré ich viedli k vzniku právnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt nepodania daňového
priznania za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 v ustanovenej lehote. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný o tom, že predmetné daňové priznanie bolo síce dňa 24.1.2014 prijaté do elektronickej podateľne, t.j. bolo odoslané, ale súčasne bol žalobca informovaný aj o tom, že toto podanie čaká na spracovanie, pričom bol upozornený, že akceptáciou alebo odmietnutie podania dokumentu elektronickou podateľňou si môže overiť v menu „elektronická podateľňa“, submenu „zoznam prijatých dokumentov a potvrdení“. Poukázal ďalej na to, že ak by bolo podané elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom, tak dokladom podania je potvrdenka o prevzatí (akceptácia), ktorá slúži ako dôkaz, že dokument bol podaný elektronicky. Pokiaľ žalobcovi miesto akceptácie prišlo zamietnutie podania (z dôvodu nesprávneho certifikátu na podpis) je potrebné hľadieť na takéto podanie, ako by nebolo podané. V danom prípade bolo predmetné podanie odmietnuté z dôvodu chyby na strane užívateľa - neexistujúceho certifikátu, pretože uvedené podanie bolo síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom, avšak tento nebol priradený v profile. Znamená to, že aby daňový subjekt (alebo jeho zástupca na elektronické podávanie dokumentov) mohol podpisovať so zaručeným elektronickým dokumentom, musel si ho najskôr priradiť - prihlásiť na stránke P. , na ktorej si zaručený elektronický podpis vyberie a podpíše a až potom ho je možné používať. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 9214301/5/727633/2014/Jaš zo dňa 24.2.2014 vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30 eur za nepodanie daňového priznania a to s poukazom na ust. § 155 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1. zák.č. 563/2009 Z.z., nakoľko žalobca v lehote do 27.1.2014 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.3.2014 odvolanie, v ktorom v podstate namietal rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté aj v žalobnom návrhu.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 1100307/1/256844/2014/4884 zo dňa 2.6.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, pričom poukázal na to, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30 eur s poukazom na ust. § 155 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1. zák.č. 563/2009 Z.z., t.j. za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 v lehote do 27.1.2014. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca ako daňový subjekt bol informovaný o tom, že predmetné daňové priznanie bolo síce dňa 24.1.2014 prijaté do elektronickej podateľne, t.j. bolo odoslané, ale súčasne bol informovaný aj o tom, že toto podanie čaká na spracovanie, pričom bol upozornený, že akceptáciu alebo odmietnutie podania dokumentu elektronickou podateľňou si môže overiť v menu „elektronická podateľňa“, submenu „zoznam prijatých dokumentov a potvrdení“, pričom dôvody odmietnutia sú daňovému subjektu sprístupnené na portáli daňovej správy P. po prihlásení v histórii komunikácie. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade bolo predmetné podanie odmietnuté z dôvodu chyby na strane užívateľa - neexistujúceho certifikátu, pretože uvedené podanie bolo síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom, avšak tento nebol priradený v profile. Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia žalovaného uvedené, že povinnosť podať daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote je jednou zo základných povinností daňového subjektu. Nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty v lehote určenej osobitným predpisom je potrebné považovať za správny delikt, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 10.11.2015 v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keď právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že má kolíziu termínu tohto pojednávania s inými pojednávaniami prebiehajúcimi na Okresnom súde v Komárne pod sp.zn. 6C/99/2013 a 6C/7/2013, pričom súd návrhu právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko kolízia termínov pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania, pričom vzniknutú situáciu mohol právny zástupca žalobcu riešiť formou substitučného zastúpenia. Pokiaľ ide o ospravedlnenie neúčasti žalovaného, tak tento sa ospravedlnil zo služobných dôvodov, pričom súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 78 ods. 2 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je daňový subjekt, ktorý je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie.
Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
V zmysle § 13 ods. 7 daňového poriadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
V zmysle § 33 ods. 4 daňového poriadku podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejnený finančné riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach.
Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č.563/2009 Z.z. (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote
Podľa § 155 ods. 1 písm. a) zák.č.563/2009 Z.z. (1) Správca dane uloží pokutu a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonom, keď za správny delikt spočívajúci v nepodaní daňového priznania v zákonom stanovenej lehote uložili daňovému subjektu pokutu.
V danom prípade súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, nakoľko žalobca ako osoba povinná doručovať podania finančnej správe elektronicky, musí vykonať všetky úkony a dodržať postupy, ktoré sú s takýmto spôsobom komunikácie spojené (§ 13 ods. 5 a 7 daňového poriadku), pričom postup je zverejnený na portáli finančnej správy. V danom prípade bolo podanie žalobcu síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom, avšak tento nebol priradený v profile (certifikát nebol priradený užívateľovi portálu), z čoho vyplýva, že žalobca nevykonal všetky potrebné úkony pre účinné podanie daňového priznania. Za tohto stavu preto nepostačovalo, aby bolo daňové priznanie odoslané, ale účinné podanie daňového priznania si vyžadovalo, aby bolo správcovi dane doručené, resp. priradené v profile. Aj z predloženého potvrdenia správneho orgánu vyplýva, že žalobca bol upozornený na to, kde si môže získať informáciu o tom, či predmetné daňové priznanie bolo akceptované alebo odmietnuté. Nedoručenie daňového priznania správcovi dane elektronickými prostriedkami nie je nedostatok vo forme podania a preto žalobca bol správne sankcionovaný za nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote, pričom je nepochybné, že žalobca nevykonal všetky úkony a nedodržal postupy, ktoré sú s takýmto spôsobom komunikácie spojené a ktoré sú zverejnené na portáli finančnej správy.
Okrem toho krajský súd poukazuje na to, že uložená pokuta bola na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, a to vo výške 30 eur, čo je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu ako aj na dĺžku zmeškanej lehoty na podanie daňového priznania podľa názoru Krajského súdu v Trnave pokuta primeraná miere zavinenia daňového subjektu.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.