Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200565 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200565.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu P & A Group, s.r.o., Vydrany 1093, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Szakálom, Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/285187/2014/4884 zo dňa 20.06.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmanie zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/916421/2014/ Jani zo dňa 12.03.2014 znižujúci žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 zo sumy 219.740,56 eur na 43.430,08 eur. Namietal správnosť záverov žalovaného, podľa ktorého daňový subjekt nedoložil žiadnymi dôkazmi, že fakturovaný tovar mal byť prepravovaný na účet objednávateľa, že to nepotvrdili prepravcovia, lebo že ani jeden z prepravcov nepoznal spoločnosť Jade Plusz Kft., ani spoločnosť Sunflower-Agro Kft. a ani osobu odberateľa daňového subjektu, lebo prepravu tovaru objednávala pre spoločnosť Jade Plusz Kft. E. Y., ktorá mala aj prepravu zaplatiť. Prepravcovia nepoznali spoločnosť Jade Plusz s.r.o., ani spoločnosť Sunflower s.r.o., lebo prepravy vykonané K. V. E. a G. Y. N. objednala spoločnosť Agrovetz Kft. Opiera sa pritom o stanovisko maďarskej finančnej správy, podľa ktorej tovar, ktorý mal dodať daňový subjekt do Maďarska bol údajne bez vykládky (hoci platí zásada, že tovar nemusí byť vyložený, aby sa predal) vrátený späť na Slovensko. Ako dôkaz toho, že tovar nebol v Maďarsku vykladaný a bol teda vážený bez vykládky, sú podľa neho vážne lístky, na ktorých je uvedená váha brutto a netto, ďalej, že podľa neho daňový subjekt „nevykonal dostupné opatrenia, aby si preveril splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane“, že daňový subjekt „u týchto prepravcov ani nezisťoval osobu, ktorá mala prepravu zabezpečiť a platiť“, „čo mohol overiť už len obyčajnou komunikáciou s prepravcami, ktorí tovar nakladali“. Považuje za nesporné, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do iného členského štátu na účet nadobúdateľa a že nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom štáte (§ 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.), pričom nahliadnutím do bankových účtov sa daňová kontrola musela presvedčiť o tom, že žalobca prijal platbu za tovar, čím bola splnená podmienka na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru. Podľa jeho názoru pri aplikácii § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 15 ods. 11 písm. h) tohto zákona nemôže ísť o mechanické nekritické preberanie tvrdení dožiadaných orgánov v Maďarsku, ktoré neodkazovali na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie daňového úradu alebo súdu, čím sa popiera zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie spochybňuje skutočné dodanie tovaru, hoci okolnosť, že prepravcovia nepoznali spoločnosti Jade-Plusz s.r.o. a Sunflower Kft., nemožno považovať za rozhodujúcu z hľadiska splnenia podmienky, že preprava tovaru bola uskutočnená na účet deklarovaného odberateľa, a v neprospech daňovníka nie je na mieste vykladať ani skutočnosť že podľa správy o dožiadaní Sunflower-Agro Kft. za kontrolované obdobie nepriznal žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, rovnako ako skutočnosť, že maďarská obchodná spoločnosť nemá žiaden sklad, pričom tvrdenie, že tovar bol medzi Slovenskom a Maďarskom prepravený tam a späť, je iba kalkuláciou maďarskej daňovej správy bez opory v dôkazoch. Z dožiadania nevyplýva ani pokus o výsluch štatutárnych zástupcov spoločnosti k otázke obchodných vzťahov s daňovníkom, príslušný správca dane si neujasnil, v mene koho realizovala úkony E. Y.. Nakoľko možný širší výklad § 43 ods. 1 umožňuje, aby prepravu zaplatil aj iný podnikateľský subjekt, ktorý v rámci obchodných vzťahov bude určitým spôsobom za úhradu prepravy uspokojený, dôkazom v neprospech daňovníka nie je skutočnosť, že prepravu komodít vykonali prepravcovia objednaní spoločnosťou Agroretz Kft., resp. že títo nepoznali spoločnosti Jade Plusz Kft, a Sunflower-Agro Kft. Žalobvca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle korej nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie proces tovarov u iných subjektov, najmä z dôvodu, že im zákon nedáva prostriedky na sledovanie týchto procesov, s tým, že žalovaný sa tohto právneho názoru nedržal, keď konštatoval, že daňový subjekt nevykonal všetky dostupné opatrenia, aby si preveril splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane. Nakoľko práva úprava neprikazuje, aby sídlo odberateľa bolo totožné s miestom vykladania tovaru, záznam v prepravných dokladoch - CMR v tomto smere v ňom nemal prečo vzbudzovať pochybnosti, rovnako ako absencia údaju o ulici a čísle, ktoré údaje právne predpisy výslovne nevyžadujú a podrobnosti ponechávajú na špeditérsku činnosť. Zákonnú oporu nemá ani požiadavka, aby zisťoval meno osoby, ktorá mala prepravu zabezpečiť a uhradiť ju, možnosti na takéto zisťovanie ani nemá, zákon neurčuje ani osobitné akty preberania tovaru odberateľom. Žalobca má za to, že odmietnutie priznania práva na odpočet je možné iba v prípade preukázania, že platiteľ dane sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, čo však v tomto prípade preukázané nebolo. Poukazoval na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorých je v súlade s právom Únie požiadavka, aby subjekt prijal (iba také) opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Predávajúci má preukázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania, pričom v takom prípade sa za osobu zodpovednú za DPH považuje nadobúdateľ. Štát môže odmietnuť vrátenie dane iba vtedy, ak sa v rámci daňovej kontroly preukáže, že podnikatelia vedeli alebo museli vedieť, že ide o predstierané obchody a že sú spojení s daňovým podvodom, pričom v danom prípade daňová kontrola voči žalobcovi nič nepreukázala, išlo o bežný typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu, ktorého spôsob prevedenia sa neodlišuje od obchodných obchodov žalobcu, resp. všeobecne zaužívaných obdobných zvyklostí. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že odoslanie a preprava tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi neboli v procese daňovej kontroly bez pochybností preukázané. Poukazoval na to, že v zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. je platiteľ povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, pričom prijatie platby za tovar žalobcom neznamená automaticky, že sa sporný zdaniteľný obchod uskutočnil. Jeho závery o nepreukázaní prepravy do iného členského štátu nevychádzajú len zo zistení získaných prostredníctvom inštitútu medzinárodného vyžiadania informácií, avšak tieto zistenia museli byť v zmysle § 15 ods. 11 písm. h) zákona o správe daní uvedené v protokole, pretože boli získané v procese daňovej kontroly. Tieto zistenia nemusia odkazovať na rozhodnutia daňového úradu alebo súdu a správcom dane boli vyhodnocované v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Okolnosť, že prepravcovia nepoznali deklarovaných odberateľov žalobcu, nebola v danej veci rozhodujúcou, pretože zistení podobného charakteru bolo viac a žalovaný ich vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti. Jedným zo zistení bolo aj nepriznanie intrakomunitárneho dodania deklarovaným odberateľom Sunflower-Agro Kft., pasivita - nemožnosť kontaktovania ktorého mala za následok nemožnosť vysloviť bez pochybností, že sa zdaniteľný obchod skutočne realizoval. Za nie obvyklé považuje uskutočnenie obchodných transakcií osobou, ktorá okrem príbuzenského vzťahu nemá iný právny vzťah k odberateľovi, pričom príbuzenský vzťah oprávnenie E. Y. realizovať transakcie bez ďalšieho nezakladá. Úlohou žalovaného nebolo zisťovať všetky okolnosti vzťahujúce sa k predmetným obchodom, ale postačovalo, že podľa kontrolných zistení obchody neprebehli spôsobom deklarovaným daňovým subjektom. Žalobca neguje zistenia daňových orgánov a predkladá vlastné konštrukcie v rovine úvah, zvýrazňuje význam dôkazov, ktoré by podľa neho boli v prospech jeho tvrdení a bagatelizuje dôkazy svedčiace o opaku. Okrem iného nebolo preukázané, že by k zaplateniu prepravy tovaru došlo prostredníctvom iného podnikateľského subjektu, prípadne započítaním pohľadávok a záväzkov, žalobca sa nepokúsil preveriť a vysvetliť, že miesto vykladania tovaru ne bolo totožné so sídlom deklarovaných odberateľov, komunikáciou s prepravcami neoveroval, ktorá osoba mala prepravu tovaru zabezpečiť a zaplatiť. Žalovaný odkazoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom nevyslovuje podozrenie, že by sa žalobca priamo zúčastňoval na daňovom podvode, ale konštatuje, že priebeh zdaniteľného obchodu, ako ho deklaruje žalobca, nebol preukázaný. Opätovne poukazoval na skutočnosti, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie a ktoré spočívajú v tom, že: 1. transakcie boli uskutočnené p. E. Y., ktorá nie je zástupcom spoločnosti Jade Plusz Kft. a nepreukázala žiadne oprávnenie v mene tejto spoločnosti konať, 2. maďarská spoločnosť nemá žiaden sklad a tovar sa vrátil späť na Slovensko, 3. miesto určenia Bágyogszovát uvedené v dokladoch je sídlom spoločnosti Graintár Kft., 4. žiaden z prepravcov nepoznal spoločnosti Jade Plusz Kft. a Sunflower-Agro Kft. a nepotvrdil, že by u neho prepravu objednali alebo uhradili, 5. medzinárodné prepravné listy neboli pri prevzatí tovaru podpísané pretože pri prevzatí nebol prítomný zástupca Jade Plusz Kft., prevzatie a odovzdanie tovaru sa neuskutočnilo, 6. na nákladných listoch a CMR nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru, preto prepravné doklady nie sú kvalifikované ako uznané účtovné doklady a vodiči neodovzdali CMR do skladu, 7. spoločnosť Sunflower-Agro Kft. nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznala (nemala žiadneho zamestnanca) a spoločnosť Jade Plusz Kft. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Súd prejednal vec za prítomnosti účastníkov, ktorí zotrvali na svojich písomných stanoviskách vo veci, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Konateľka žalobcu v konaní uviedla, že predmetný obchod dojednala osobne s H. a B. Y. a E. Y., a v prípade spoločnosti Sunflower so M. G., ktorá sa jej preukázala písomným dokladom a občianskym preukazom, na maďarských obchodných registroch preverovala iba to, že ide o funkčné spoločnosti. Dopravcov zabezpečovala strana odberateľa, pričom osoby, s ktorými obchod dojednala, jej vopred oznámili ŠPZ vozidiel, ktorými mala byť preprava realizovaná, preto vozidlá nechala naložiť. Poukazovala na to, že obdobná kontrola, rovnakými kontrolórmi, bola v spoločnosti vykonaná aj za obdobie september 2010, kedy oslobodenie od DPH bolo spoločnosti bez problémov priznané, hoci išlo taktiež o prepravu tovaru do Maďarska a vo veci boli taktiež vypočúvaní prepravcovia. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca namietal, že v prípade E. Y., ktorá je matkou konateľov spoločnosti Jade Plusz Kft. postačovalo aj ústne splnomocnenie na konanie v mene spoločnosti, pričom správca dane mal z úradnej povinnosti vykonať výsluch konateľov, čo však nevykonal napriek tomu, že na tento nedostatok žalobca poukazoval v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru aj vo vyjadrení z 05.02.2014 na výzvu správcu dane k obsahu protokolu o výsledku zistenia oprávnenosti nároku. Za nepochopiteľné tiež považuje, prečo nebol vykonaný výsluch E. Y., vyšetrovacia väzba ktorej podľa jeho informácií skončila ešte pre ukončením daňovej kontroly. Preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie zo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava zo dňa 12.03.2014, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 z sumy 219.740,56 eur na sumu 43.430,08 eur, t.j. bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 176.310,48 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa tvrdenia daňového subjektu v odvolaní, mal byť fakturovaný tovar prepravovaný na účet objednávateľa, čo mali prepravcovia potvrdiť. Toto tvrdenie však daňový subjekt nedoložil žiadnymi dôkazmi, naopak, dôkazy, ktoré zabezpečil správca dane v priebehu daňovej kontroly na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktorými sú výpovede prepravcov, ktorí podľa dokladov CMR prepravu tovaru vykonali, preukazujú, že títo prepravcovia osobu odberateľa daňového subjektu nepoznali. Podľa vyjadrení prepravcov prepravu tovaru pre spoločnosť Jade Plusz Kft. od nich objednávala buď p. E. Y. (ktorá však nebola zástupcom tejto spoločnosti ani nemala žiadne oprávnenie v mene tejto spoločnosti konať) , prípadne dopravu objednala spoločnosť Topánka s.r.o., za ktorá opätovne konala p. E. Y., ktorá prepravu aj zaplatila. Ďalšiu prepravu objednala spoločnosť Maximus Speed Kft., ktorej prepravca vystavil aj faktúru za prepravu a táto spoločnosť prepravu aj zaplatila. V niektorých prípadoch bola p. E. Y. osobou, ktorá objednávala a uhradila prepravu dokonca aj v prípade prepravy tovaru nielen do Maďarska aj prepravy toho istého tovaru späť na Slovensko. Prepravu vykonanú p. K. V. E. a p. G. Y. N. objednala spoločnosť Agrovetz Kft., na ktorú ktorej títo prepravcovia vystavili aj faktúry. Ani jeden z prepravcov nepoznal spoločnosť Jade Plusz Kft. ani spoločnosť Sunflower-Agro Kft., ani jeden z nepotvrdil, že by tieto spoločnosti u neho prepravu objednali, ani že by ju uhradili. Získané dôkazy o objednávaní, vykonaní a uhradení prepráv daňový subjekt nevyvrátil ani nespochybnil, ani ním požadované výpovede svedkov, B. I., H. Y. a B. Y. nemohli v danej veci priniesť nové skutočnosti. Finančné riaditeľstvo SR má týmto za preukázané, že v daných prípadoch neprišlo k splneniu podmienky, stanovenej v ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá, aby preprava tovaru do iného členského štátu bola uskutočnená na účet deklarovaného odberateľa. Uvedenými zisteniami bolo spochybnené aj to, že tovar bol v skutočnosti dodaný odberateľom, deklarovaným na predložených faktúrach. Podľa výsledkov medzinárodných dožiadaní prepravcovia spoločnosť Jade Plusz Kft. nepznali a pre Sunflower-Agro Kft. tovar v kontrolovanom zdaňovacom období nedodali. Taktiež spoločnosť Sunflower-Agro Kft. nadobudnutie tovaru od daňového subjektu nepriznala (a nemala žiadneho zamestnanca) a podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy taktiež spoločnosť Jade Plusz Kft. tovar od daňového subjektu nenadobudla, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, vykazované transakcie sú podľa jej zistení fiktívne a neboli uskutočnené tak, ako je deklarované na faktúrach. Zároveň podľa vyjadrení prepravcov títo uvádzaných odberateľov daňového subjektu nepoznali, nik z týchto odberateľov tovar v Maďarsku fyzicky neprevzal, a tovar ani nebol dodávaný do sídla týchto deklarovaných odberateľov. Podľa ďalších záverov maďarskej finančnej správy tovar, ktorý mal dodať daňový subjekt do Maďarska, bol bez vykládky vrátený späť na Slovensko. Z hľadiska posúdenia, či skutočne prišlo k vykládke tovaru, teda či bol tovar fyzicky dodaný odberateľovi do iného členského štátu, t.j. do Maďarska, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že pokiaľ by aj prišlo k fyzickej vykládke tovaru z áut len za účelom jeho váženia, nemožno toto považovať za jeho dodanie do konkrétneho miesta určenia v Maďarsku za nespochybniteľne zisteného skutkového stavu, že tento tovar bol obratom, ihneď po vážení naložený na to isté auto, ktoré ho doviezlo a prepravený v ten istý deň späť na územie Slovenskej republiky. Takýto postup nie je podľa Finančného riaditeľstva SR naplnením znenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov - o fyzickom dodaní tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, ale iba účelovým úkonom. Daňový subjekt v odvolaní neuvádza konkrétne námietky, len všeobecne tvrdí, že správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil neúplnými a nepreukázanými zisteniami, pritom sám neuvádza jeden konkrétny dôkaz, ktorým by dôkazy správcu dane, získané na základe medzinárodného dožiadania a výpovede všetkých prepravcov vyvrátil. Výpovede prepravcov ohľadne okolností prepravy tovaru, nemôžu spochybniť ani tvrdenia daňového subjektu o nemožnosti vykonania váženia tovaru bez jeho vykládky. Dôkazom toho, že tovar nebol v Maďarsku vykladaný a bol teda vážený bez vykládky, sú vážne lístky, na ktorý je uvedená váha tovaru brutto aj netto. Daňový subjekt v odvolaní taktiež poukazuje na to, že dôkazmi o dodaní tovaru sú aj iné dôkazy, ako tie, ktoré uvádza ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a tieto dôkazy je správca dane povinný rešpektovať, neuvádza však žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok. Z tohto hľadiska považuje Finančné riaditeľstvo SR námietky daňového subjektu za bezpredmetné. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane sa vecou dôkladne zaoberal, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok relevantných dôkazov na prijatie záveru, že právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v deklarovaných obchodoch daňovému subjektu z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nevzniklo. Po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového materiálu preto Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že záver o porušení ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri uplatnení práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu deklarovaným odberateľom prijal správca dane na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že daňový subjekt nevykonal žiadne dostupné opatrenia, aby si preveril splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, stanovených zákonom, keď sám uvádzal iba svoje domnienky o objednávaní a úhrade prepravy jeho odberateľmi, pričom pochybnosti o dodaní tovaru týmto odberateľom mal mať už na základe neúplných prepravných dokladov - CMR, v ktorých miesto vykladania tovaru nie je totožné so sídlom deklarovaných odberateľov tovaru. Na predložených CMR je ako miesto vykladania tovaru uvedené nepostačujúco iba štát a mesto (Maďarťsko - Györ, Bágyogszovát) bez uvedenia ulice a čísla, kde má byť tovar vyložený. V dôsledku uvedeného je možné konštatovať, že daňový subjekt tým nesplnil zároveň podmienku predloženia prepravného dokladu, v ktorom je uvedené miesto určenia, stanovenú v § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a z obsahu spisového materiálu zistil, že daňové orgány zabezpečili pre vo veci prijaté rozhodnutia dôkazy v dostatočnom rozsahu a tieto vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a ich logickým významom vo vzťahu k veci. V súlade so stanoviskom žalovaného je potrebné konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt je subjektom v daňovom konaní v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní zaťaženým dôkazným bremenom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov tvrdených a predložených daňovým subjektom, pričom v danom prípade boli tvrdenia a doklady žalobcu spochybnené takým zásadným spôsobom, ktorý odôvodňuje záver o nepreukázaní naplnenia zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v rozsahu vyplývajúcom z dodatočného platobného výmeru vydaného dňa 12.03.2014 Daňovým úradom Trnava pod č. 9210401/5/916421/2014/Jani - záver o nepreukázaní nadobudnutia tovaru žalobcom deklarovanými odberateľmi Jade Plusz Kft. a Sunflower- Agro Kft. a nepreukázaní prepravy tovaru na účet jeho odberateľov. Námietky žalobcu svojou podstatou smerovali k spochybneniu správnosti záverov prijatých zo zistení zabezpečených daňovými orgánmi SR v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácii od daňových orgánov Maďarska, nie k spochybneniu samotných zistení týkajúcich sa nedostatku potvrdenia prevzatia tovaru deklarovanými odberateľmi, poznatkov o ich podnikateľskej činnosti, nezrovnalostí vo vzťahu k sídlu odberateľa a miestu, na ktoré mal byť tovar dodaný, nepriznania intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosťou Sunflower-Agro Kft., či poznatkov prepravcov o spoločnostiach deklarovaných ako odberatelia tovaru a o subjektoch, ktoré prepravu tovaru objednali a uhradili. V rozpore s tvrdením žalobcu žalovaný týmto zisteniam priznal význam zodpovedajúci objektívnemu a logickému hodnoteniu. Naopak, práve ich hodnotenie žalobcom ako umožňujúce záver o dodaní tovaru jeho tvrdeným odberateľom a o realizovaní prepravy tovaru na účet deklarovaného odberateľa vychádza z roviny špekulácií a z nekritického podriadenia želanému výsledku. Neobstojí pritom ani námietka žalobcu týkajúca sa nedostatku jeho možností prijať na zabezpečenie obchodných prípadov iné opatrenia, ktoré by bolo možné od neho rozumne požadovať. Je otázkou individuálneho posúdenia okolností konkrétneho prípadu, aké opatrenia možno od podnikateľského subjektu spravodlivo požadovať, požiadavka na potvrdenie dodania tovaru, či dokladovanie oprávnenia prepravcu pochádzajúceho od odberateľa tovaru, ktoré žalobca nerealizoval, je však legitímnou aj v bežnom obchodnom styku, nielen v prípade dodania tovaru do iného členského štátu s predpokladaným uplatnením oslobodenia od dane. Podvodné konania v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty sú naviac všeobecne známou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje vyššie nároky na predvídavosť a opatrnosť daňového subjektu, ktorá v danom prípade žalobcom, na ujmu jeho nárokom, nebola v dostatočnom rozsahu dodržaná. Nakoľko žalovaný podľa zistenia súdu pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.