Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/212/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200799 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200799.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: .A.S.A., spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 5, 917 01 Trnava, IČO: 31 449 697, právne zast.: advokátska kancelária Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02500-2.1, O-266/2014 zo dňa 28.08.2014 takto
r o z h o d o l :
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č.S/2014/02500-2.1, O-266/2014 zo dňa 28.8.2014 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 51/2014/SE zo dňa 12.5.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu zaplatenia súdneho poplatku a sumu 639,88 Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v C. E. W., a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.S/2014/02500-2.1, O-266/2014 zo dňa 28.8.2014 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 51/2014/SE zo dňa 12.5.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty 33.000,- Eur za porušenie ust. § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca nevykonal opatrenie, aby pri používaní nakladača Manitou MLT 731 T, v.č.190284, r.v.2003 bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov, nakoľko z dôvodu opotrebovania tesniacich prvkov dochádzalo k úniku brzdovej kvapaliny z brzdového systému a následne prišlo k smrteľnému pracovnému úrazu p. T. O., nar. XX.X.XXXX, čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), d) zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
V žalobe žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia spočívajúca v tom, že protokol o vyšetrení príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu zo dňa 17.12.2012 nebol predložený na vyjadrenie žalobcovi a tento sa k nemu nemohol riadne vyjadriť, keďže nebol so žalobcom ani prerokovaný. Ďalej namietal, že samotné zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, pretože pokiaľ servisný technik P. P. uviedol, že pred vznikom pracovného úrazu dolieval do náprav stroja prevodový olej, s týmto žalobca nesúhlasí a uvádza, že v týždni pred úrazom poškodeného nemal
dôvod na uskutočnenie opravy brzdového systému stroja, nakoľko opotrebovanie brzdného tesnenia nemohlo byť v pracovnom týždni pred úrazom poškodeného zistené. Nebolo zo strany správneho orgánu preukázané, že žalobca mohol o opotrebovanom tesnení vedieť z dôvodu nadmerného dolievania brzdovej kvapaliny. Rovnako správny orgán nijakým spôsobom nezdôvodnil, že žalobca skutočne zanedbal povinnosť vykonať osobitnú kontrolu stroja a že je teda zodpovedný za vzniknutý smrteľný pracovný úraz.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2.2.2015 k námietkam žalobcu uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomil konateľa spoločnosti Ing. Tomáša Antala o zistených skutočnostiach, nepovažoval za potrebné, aby konateľ spoločnosti Ing. Tomáš Antal podpisoval protokol, navyše keď v čase jeho vypracovania sa tento konateľ zdržiaval v Českej republike. Túto skutočnosť nepovažuje za vadu v konaní, pretože protokol predstavoval len jeden podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát práce konal s kompetentnými zamestnancami tým, že ich oboznámil so znením protokolu a absencia podpisu konateľa spoločnosti na protokole nemôže byť považovaná za vadu v konaní, keďže konaním možno rozumieť len správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do znaleckého posudku Ing. Rosenberga ako jedného z podkladov pre vypracovanie protokolu žalovaný uviedol, že zo stanoviska žalobcu k protokolu zo dňa 3.1.2013 nevyplýva jeho záujem o nahliadnutie do uvedeného dokumentu, ale o zaslanie predmetného posudku. Inšpektorát práce oznámil žalobcovi, že tento posudok si môže vyžiadať od OR PZ Trnava, ktorý disponuje s originálom tohto posudku. Čo sa týka spochybnenia skutkových záverov, keď žalobca tvrdí, že nebolo preukázané, že obsluha stroja dolievala brzdovú kvapalinu z dôvodu jej úbytku počas práce, žalovaný uvádza, že pri vyvodení záverov o dolievaní kvapaliny vychádzal inšpektorát práce zo skutočnosti, že vzniknutý pracovný úraz je v príčinnej súvislosti so šetrenou udalosťou, pretože k vytečeniu brzdovej kvapaliny došlo v dôsledku opotrebovania kruhových tesnení, ktoré boli po výmene v spoločnosti MOREAU AGRI s.r.o. Madunice vrátené žalobcovi a znalec Ing. Peter Rosenberg uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o dlhodobú poruchu pri ktorej bolo potrebné dolievať kvapalinu do vyrovnávacej nádržky.
Z prvostupňového rozhodnutia číslo: R 51/2014/SE zo dňa 12.5.2014 súd zistil, že podkladom pre uloženie pokuty bol protokol č. ITA-52-23-2.2/P-JI-12 zo dňa 17.12.2012, ktorý síce nebol prerokovaný s konateľom spoločnosti s Ing. Ľudovítom Púčekom z dôvodu jeho neprítomnosti, boli s ním však oboznámení vedúci skládky komunálneho odpadu P. P., zmluvný autorizovaný bezpečnostný technik C. L. a vedúca strediska komunálnych služieb Ing. E. I.. Protokol bol účastníkom zaslaný na doručenke do vlastných rúk a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie k obsahu protokolu, ktorý bol ešte prejednaný aj so zamestnancom W. D.. Ďalším podkladom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bol aj znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Rosenbergom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 301/2012, keď znalec ako príčinu vzniku úrazu určil netesnosť brzdového systému, najmä gumových tesnení, v dôsledku čoho bolo potrebné dolievať brzdovú kvapalinu a že išlo o dlhodobú poruchu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 22.5.2014. odvolanie, v ktorom namietal, že podľa jeho názoru nebol zo strany správneho orgánu vyprodukovaný žiadny dôkaz svedčiaci o zlej organizácii práce na pracovisku žalobcu a namietal aj to, že znalec vo svojom posudku hovorí iba o pravdepodobnosti, že sa nehoda mohla stať ako ju popisuje inšpektorát práce.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.S/2014/02500-2.1, O-266/2014 zo dňa 28.8.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty a argumenty ktoré žalobca uvádzal nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..
Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a dôvodov v nej uvedených. Ďalej uviedol, že chce reagovať na podanie žalovaného
zo dňa 27.1.2015, ktoré je v rozpore s úradným záznamom nachádzajúcom sa v spisovom materiáli, ktorý vypracoval Ing. P. dňa 17.12.2012, podľa ktorého v uvedený deň ako vyplýva z predloženého dokladu sa pracovníci inšpektorátu práce stretli na pracovisku s Ing. Púčekom - konateľom spoločnosti a táto skutočnosť má vyplývať z tohto dokladu. Z úradného záznamu, resp. z vyjadrenia inšpektorátu práce vyplýva, že sa mali stretnúť s oboma konateľmi. Považuje to za rozpor v tvrdeniach pracovníkov inšpektorátu práce. Ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii, podľa ktorého mal byť protokol podpísaný oprávnenými osobami konajúcimi za spoločnosť, resp. osobami poverenými. Na protokole nie sú podpisy takýchto osôb, je tam len podpis vodiča, ktorý bol pri smrteľnom pracovnom úraze. Tento však nekonal ani nemohol konať za žalobcu. Zo stanoviska zo dňa 3.1.2013 vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného, resp. prvostupňový správny orgán o zaslanie znaleckého posudku od inšpektorátu práce, ktorý bol rozhodujúcim dokumentom pre uloženie pokuty, na čo mu bolo zaslané podanie prvostupňovým správnym orgánom, že posudok si má žiadať od OR PZ. Túto skutočnosť namietal preto, že žalobca nebol účastníkom trestného konania a nebol oprávnený takýto posudok v rámci tohto konania žiadať. Ďalej uviedol žalobca, že v písomnom podaní z 18.3.2013 namietal, že nedostal znalecký posudok, namietal to aj v odvolaní a žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti predložil súdu rozsudok NS SR č. 3Szd/7/2009, podľa ktorého má mať účastník konania prístup k všetkým podkladom, ktoré sú podkladmi pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu, v príp. znemožnenia takéhoto prístupu dochádza k porušeniu čl.46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal v rámci nezaslania znaleckého posudku aj na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a na ust. § 23 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný na náklady účastníka vyhotoviť kópie ktoré žiada účastník. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti uviedol, že žalovaný jednostranne posúdil jednotlivé dokumenty a svedecké výpovede ktoré sa nachádzajú v pripojenom spisovom materiáli a navyše sa odvolal už na spomínaný znalecký posudok. Okrem toho poukázal, že výpoveď p. P., ktorú taktiež žalovaný vyhodnotil ako výpoveď smerodajnú pre dôkaz porušenia povinností žalobcu, je výpoveďou osoby, ktorá bola priamo zainteresovaná v danej veci, keďže podľa zákazkového listu, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli na č.l.27 je zrejmé, že táto osoba robila resp. mala robiť veľkú údržbu daného stroja. Poukázal na to, že v spise sa nachádzajú výpovede svedkov Q., M., ktorí vo svojich výpovediach tvrdili, že stroj bol v poriadku a s týmito výpoveďami sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ďalej uviedol, že voči vodičovi uvedeného stroja bolo vedené trestné konanie a tento v zápisnici o výpovedi zo dňa 26.9.2012 uviedol, na otázku či pri naštartovaní stroja nevidel signalizovať kontrolku nedostatku brzdovej kvapaliny doslova uviedol: „možno áno, nie som si toho vedomý“. Poukázal, že došlo k porušeniu povinností tohto vodiča pri prevádzke uvedeného stroja, ktorý zanedbal svoje pracovné povinnosti, nemožno potom konštatovať, že došlo zo strany žalobcu k nesprávnej organizácii práce a k porušeniu povinnosti o bezpečnosti práce.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil mailom dňa 15.12.2015 a súhlasil s prejedaním veci bez ich prítomnosti.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák. č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov (1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať bezpečné pracovné postupy,
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci (1) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
Podľa § 14 ods. 1 a ods. 4 zák.č. 125/2006 Z.z. Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce
(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Podľa § 47 ods. 1 ,2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V súvislosti s námietkami právneho zástupcu žalobcu súd dospel k záveru, že námietka neprerokovania protokolu s konateľom spoločnosti (žalobcom) je dôvodná. V spisovom materiáli sa nachádza protokol č. ITA-52-23-2.2/P-JI-12 zo dňa 17.12.2012 o vyšetrení príčin smrteľného pracovného úrazu, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a následne aj rozhodnutia žalovaného, pričom z obsahu tohto protokolu vyplýva, že sa na vyšetrení celej udalosti okrem Ing. P. P. a Ing. S. F., inšpektorov práce, mali zúčastniť aj Ing. S. F., riaditeľ spoločnosti, P. P., vedúci skládky komunálneho odpadu, Ing. E. I., vedúca strediska komunálnych služieb a C. L., zmluvný autorizovaný bezpečnostný technik (za zamestnávateľa) a za zástupcov zamestnacov U. C. - vedúci strediska dopravy. V závere protokolu je konštatované, že o výsledku inšpekcie práce bol informovaný zástupca zamestnancov U. C., pričom protokol nebol prerokovaný s konateľom spoločnosti Ing. Ľudovítom Púčekom z dôvodu jeho neprítomnosti. Ďalej je konštatované, že s obsahom protokolu boli oboznámení P. P., C. L. a E. I., pričom prítomní požiadali o poskytnutie 20-dňovej lehoty na vyjadrenie k protokolu. Protokol obsahuje aj záver II., z ktorého vyplýva, že obsah protokolu bol prerokovaný s W. D. (vodičom stroja, ktorým bol spôsobený smrteľný pracovný úraz), ktorý aj podpísal tento protokol. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, vložka č.1344/T, oddiel Sro vyplýva, že v čase šetrenia pracovného úrazu mala spoločnosť dvoch konateľov konajúcich samostatne a to Ing. Ľudovíta Púčeka a Ing. Tomáša Antala.
Z obsahu protokolu nevyplýva, že by prvostupňový správny orgán prerokoval uvedený protokol s osobami konajúcimi za žalobcu, čo podľa názoru súdu spôsobuje porušenie ust. § 14 ods. 1 a ods. 4 zákona o inšpekcii.
Okrem toho súd konštatuje, že zo strany správnych orgánov došlo aj k porušeniu ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje presný popis skutku, ktorého dôsledkom bol vznik smrteľného pracovného úrazu. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci samej a preto musí byť presne, určito, stručne formulovaný a musí byť z neho zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania. Pokiaľ výrok nespĺňa tieto kritéria, hrozí zameniteľnosť skutku s iným skutkom, čo spôsobuje vadu samotného rozhodnutia. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí túto vadu neodstránil, čo je dôvodom na zrušenie aj tohto rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje uvedenie miesta, času a opisu skutkového deja pri ktorom došlo k smrteľnému úrazu poškodeného a žalovaný ako druhostupňový správny orgán prevzal tento výrok do výroku svojho rozhodnutia bez toho, že by nedostatok výroku prvostupňového rozhodnutia odstránil.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu v žalobe, najmä námietky ohľadne skutkových zistení, krajský súd konštatuje, že vzhľadom na procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného spočívajúce v neprerokovaní protokolu so štatutárnym zástupcom žalobcu a nesprávne formulovaný výrok oboch rozhodnutí, nie je potrebné, aby sa týmito námietkami súd zaoberal, pretože tieto vady konania samy o sebe spôsobujú fakt, že rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 709,88 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a z právnych úkonov - prevzatie a príprava obhajoby -134,- Eur, písomná žaloba - 134,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 17.12.2015 -139,83 Eur, plus 2x režijný paušál za rok 2014 - 2x8,04 Eur a 1x režijný paušál za rok 2015 - 8,39 Eur, plus náhrada za stratu času Bratislava - Trnava a späť - 67,10 Eur a cestovné Bratislava - Trnava a späť - 33,84 Eur, celkovo trovy právneho zastúpenia 533,24 Eur, plus 20% DPH z tejto sumy vo výške 106,64 Eur, spolu celkovo 639,88 Eur.
Trovy konania boli žalobcovi priznané v zmysle § 11 ods. 4 vyhl.č.655/2004 Z.z..
Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 2 vyhl.č.655/2004 Z.z., čo bolo v danom prípade nesprávne, pretože v správnom konaní podľa piatej časti O.s.p. sa priznávajú trovy za jednotlivé úkony z 1/6-iny výpočtového základu za príslušný rok, pričom za rok 2014, kedy vykonal právny zástupca 2 právne úkony predstavoval výpočtový základ sumu 804,- Eur a 1/6-ina z toho bola 134,- Eur a za rok 2015 bol výpočtový základ 839,- Eur, z ktorého 1/6-ina bola 139,83 Eur. V ostatných uplatnených trovách priznal krajský súd trovy právnemu zástupcovi žalobcu tak ako si ich uplatnil (režijné paušály, náhrada za stratu času, cestovné a trovy za zaplatený súdny poplatok.) Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj 20% DPH zo sumy 533,24 Eur predstavujúcej priznané trovy právneho zastúpenia, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.