Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107213423 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2107213423.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., D. X, zastúpená: Mgr. Radovan Ulehla, advokát, so sídlom Piešťany, Winterova 62, proti odporcovi: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., D. č. X, zastúpený: JUDr. Daniela Suchánková, advokátka, so sídlom Piešťany, M. Waltariho č. 7, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1. S. O., nar. XX.XX.XXXX, 2. X. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 302/2008 - 285 zo dňa 19. novembra 2013 v časti o výživné, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň súd zastavil konanie v časti úpravy práv a povinností navrhovateľky a odporcu k plnoletému synovi B., odporcu zaviazal platiť výživné na maloleté deti X. a S. na každého z nich po 130 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, schválil dohodu rodičov o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, upravil styk otca s maloletými deťmi a rozsah úpravy styku v petite rozsudku špecifikoval. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zákonné podmienky rozvodu manželstva boli v danom prípade splnené, keď manželia spolu nežijú (už pred podaním návrhu v roku 2007 žili oddelene). V časti úpravy práv a povinnosti k maloletým S. a X. súd schválil rodičmi predloženú dohodu v časti zverenia do osobnej starostlivosti a úpravy styku. Účastníkmi predloženú dohodu súd hodnotí ako takú, ktorá napĺňa podmienku najlepšieho záujmu maloletých a je v súlade aj so závermi znaleckého dokazovania. Sporým medzi účastníkmi zostala výška výživného, ktorou by mal odporca platiť na výživu maloletých dvojčiat S. a X.. Súd v rámci určenia výšky výživného prihliadol na potreby maloletých detí, ako i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča zaviazaného platiť výživné. Tiež je potrebné prihliadať na to, kto a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Rovnako tak súd prihliada aj na to, či sa povinný rodič nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Potreby S. a X. boli súdu dostatočne preukázané. Maloletí sú dvojičky, čím je najmä ich ošatenie finančne náročné, pretože potrebujú potrebné oblečenie zakúpiť naraz. V podstate sú zdraví, avšak ich zdravotný stav vyžaduje zvýšené výdavky v podobe vitamínových doplnkov a špeciálnej stravy. Sú dospievajúci chlapci, majú primerané stravovacie potreby. Sú žiakmi 8. triedy a v súvislosti s prípravou na prijímacie skúšky na strednú školu potrebujú doučovanie. Výdavky na základe vyššie uvedeného možno považovať za zvýšené. Výživné, ktorým prispieva ten rodič, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má kompenzovať osobnú starostlivosť druhého rodiča. Je treba mať na zreteli, že rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa o dieťa osobne stará, čo spočíva najmä v zabezpečení bývania, stravy, hygieny aj v plnení iných povinností spojených so zabezpečovaním osobnej starostlivosti. Kolíznemu opatrovníkovi treba prisvedčiť, že suma 70 eur na každé z maloletých detí (navrhoval otec) nezodpovedá potrebám maloletých, naproti suma 200 eur (navrhovala matka) presahuje potreby maloletých a navyše platiť túto sumu výživného na každé z maloletých detí nie je celkom v schopnostiach odporcu. Podľa názoru súdu a na základe vykonaného dokazovania potrebám maloletých zodpovedá suma 130 eur mesačne pre každého z nich po zohľadnení možností, schopností a majetkových pomerov odporcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky odporcu presahujú jeho príjem. Nakoľko jeho partnerka toho času nie je zamestnaná, sám znáša mesačné poplatky spojené s vedením domácnosti, ktoré súdu vyčíslil v sume 160 eur. Trikrát mesačne cestuje do Bratislavy za účelom terapie, pričom táto stojí približne 210 eur mesačne. Príjem odporcu však podľa jeho vyjadrení predstavuje len nemocenské a príjem z prenájmu izby (spolu 310 eur). Z uvedeného vyplýva, že odporca musí mať aj iný príjem alebo úspory, z ktorých platí svoje výdavky. Vyššie spomenuté i ostatné (strava, ošatenie a pod.) by bez tohto nemohol uhrádzať. Okrem toho sumou po 70 eur mesačne prispieva na výživné S. a X.. Do úvahy súd vzal i skutočnosť, že odporca pre svoj zdravotný stav zrušil svoju živnosť. Ako však sám potvrdil, na činnosť pohostinstva stále dozerá a aj vypomáha s príležitostnými nákupmi. Súd má za to, že ukončenie živnosti bolo zo strany odporcu vzdaním sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku. Vzniknutú situáciu odporca mohol riešiť i menej radikálne ako ukončením činnosti. Ak sám vykonával funkciu kuchára, ktorú už nemohol pre svoj zdravotný stav vykonávať ďalej, mohol do pracovného pomeru prijať kuchára alebo iné pomocné sily, pomocou ktorých by pohostinstvo viedol ďalej. Zdravotný stav je nepochybne dôležitým dôvodom, pre ktorý nemožno v zamestnaní pokračovať, avšak to len v prípade zamestnania, kde sa vyžaduje osobná prítomnosť. V odporcovom prípade nie je vylúčené, aby činnosť pohostinstva koordinoval aj s ohľadom na jeho zdravotný stav bez toho, aby bolo nevyhnutné živnosť ukončiť. Výška výživného tak bola súdom určená s prihliadnutím na potreby maloletých i schopnosti odporcu dosahovať taký príjem, aby mohol maloletým prispievať na výživné v súdom určenej výške. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca (otec maloletých detí), prostredníctvom právnej zástupkyne výlučne vo výroku, ktorým súd odporcu zaviazal platiť výživné na maloleté deti, na každé sumou 130 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu sa súd dôsledne neriadil ustanovením § 62 ods. 2 a 4 zákona o rodine. Bolo preukázané, že odporca je dlhodobo práceneschopný z lekárskej správy MUDr. K. vyplýva, že liečenie odporcu a teda aj stav práceneschopnosti bude pokračovať. V dohľadnej teda odporca nemôže očakávať iný príjem, než dávky z nemocenského poistenia. Záver prvostupňového súdu, že si mohol naďalej ponechať živnosť a namiesto seba zamestnať v reštaurácii J. Z. niekoho iného a tak mať aspoň nejaký príjem je nesprávny. V súdnom spise sa nachádzajú daňové priznania odporcu za predchádzajúce obdobia, keď pracoval ako živnostník. Z týchto daňových priznaní vyplýva, že prevádzkovanie živnosti nebolo také ziskové, aby mohol zamestnať zamestnanca, ktorý by namiesto odporcu vykonával v čase jeho práceneschopnosti práce, ktoré dovtedy vykonával sám. Práce, ktoré vykonával boli fyzicky náročné a pracovný čas odporcu bol pravidelne dlhší ako 8 hodín. Zamestnanec, ktorý by bol ochotný takto pracovať, by vyžadoval aj tomu zodpovedajúcu mzdu. Takéto finančné náklady (vrátane odvodov) prevádzkovanie reštaurácie neumožňovalo a preto odporca nemohol zamestnať iného zamestnanca namiesto seba. Pokiaľ ide o majetkové pomery odporcu, zdôrazňuje, že je podielovým spoluvlastníkom dvojizbového bytu v centre mesta, no ďalší spoluvlastnícky podiel je predmetom dedičského konania, ktoré sa už ťahá niekoľko rokov a podľa informácii odporcu nie je predpoklad, že by bol v dohľadnej dobe ukončené. Všetky platby spojené s týmto bytom uhrádza odporca, aby zabránil predaju bytu v dobrovoľnej dražbe z dôvodu veľkých nedoplatkov, ktoré eviduje správca bytového domu v B.. Za posledné 4 roky uhradil na tieto nedoplatky viac ako 4000 eur. Je teda zrejmé, že s vlastníctva podielu na tomto byte nemá odporca dlhodobo žiaden finančný prospech, naopak dlhodobo znáša značné finančné výdavky. Obdobne odporca je podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici lukratívneho pozemku v B.. Pozemok je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré sa vedie na súde od roku 2002 a doteraz nebol vyhlásený ani prvostupňový rozsudok. S týmto vlastníctvom mal odporca doteraz len náklady na a čas, kedy bude mať tohto vlastníctva nejaký prospech je v nedohľadne. Vzhľadom na súčasné zárobkové možnosti a majetkové pomery je výživné vo výške 130 eura mesačne na každé dieťa neprimerane vysoké. Odporca sa domnieva, že súd mal prihliadnuť aj na skutočnosť, že maloletý X. a S. sú už vo veku, kedy nevyžadujú osobnú starostlivosť matky a preto aj matka by sa mala primerane finančne podieľať na ich výžive. Finančná čiastka, ktorá by zahŕňala jej finančný príspevok na výživu detí spolu s výživným, ktoré odporca platil doteraz a rodinné prídavky, ktoré dostáva matka detí by podľa názoru odporcu zodpovedali bežným potrebám detí. Vzhľadom k uvedenému odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporcu zaviaže na platenie výživného na maloleté deti na každé z nich mesačne sumou 70 eur mesačne. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 21.1.2014 vo vyjadrení uviedol, že pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmov oboch rodičov ich možností a schopností a najmä z potrieb maloletých S. a X.. Určená výška výživného je v záujme maloletých S. a X. a preto kolízny opatrovník doporučil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť . Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, , bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výšky výživného (čo bolo predmetom odvolacieho konania) a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odporcovi. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri stanovovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča je nutné vychádzať predovšetkým z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategóia. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že odporca ku dňu 23.03.2013 podnikal pod obchodným menom V. O. - J. Z., prevádzkoval pohostinstvo (od roku 2004), kde zároveň aj pracoval ako kuchár. Živnosť ukončil v marci 2013, z dôvodu úrazu, prasknutia platničiek. Od marca 2013 je práceneschopný a poberá nemocenskú dávku mesačne v sume od 106,50 do 190,10 eura. Má príjem z prenájmu izby v byte, ktorého je spoluvlastníkom, podľa tvrdenia otca je jeho mesačný príjem približne 310 eur. Zároveň otec vo výpovedi uviedol, že žije v dvojizbovom byte spolu s priateľkou a jej synom, priateľka je nezamestnaná, odporca platí mesačné poplatky spojené s vedením domácnosti v sume 160 eur, v súvislosti s utrpeným úrazom cestuje do Bratislavy, čo ho stojí 210 eur mesačne, otec platí výživné na obe deti 140 eur mesačne. Súd uzavrel, že výdavky otca sú podstatne vyššie ako jeho príjmy (plus výdavky na stravu, ošatenie), preto musí mať aj iný príjem ako sám uvádzal. Ukončenie živnosti súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 161,90 eura. Počnúc od 1.3.2013 vykonáva živnosť v oblasti masérskych služieb a poradenskej činnosti v oblasti zdravého životného štýlu, podľa jej vyjadrenia z tejto činnosti má príjem od 250 do 300 eur mesačne, n začína s podnikaním, hľadá si klientelu. Má bežné výdavky spojené s bývaním (býva s deťmi v 3-izbovom byte). Otec v odvolaní namietal, že jeho príjem nie je tak vysoký, aby mohol platiť výživné v súdom určenej výške na každé z detí po 130 eur mesačne. Poberá nemocenské dávky a naďalej dohliada na činnosť pohostinstva, ktoré prevádkoval, ale dočasne (kým sa nezlepší zdravotný stav odporcu) ho prevádzkuje tretia osoba. Pripustil, že je spoluvlastníkom bytu a lukratívneho pozemku v B., ale nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania, ktoré nie je ukončené a nie je ani predpoklad, že by bolo v dohľadnej dobe ukončené. V súvislosti s nehnuteľnosťami má len výdavky, za posledné 4 roky vynaložil 4.000 eur na úhrady spojené s užívaním bytu, aby nebol predaný v dobrovoľnej dražbe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne s názorom súdu prvého stupňa), bolo v prejednávanej veci možné dospieť k záveru, že je v možnostiach odporcu platiť výživné v súdom určenej výške. Odporca sám na pojednávaní dňa 29.10.2013 vo svojej výpovedi uviedol, že nie je ochotný platiť vyššie výživné z princípu (a nie preto, že by mu to nedovoľovala jeho finančná situácia). Na tom istom pojednávaní nepoprel tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľky, o tom, že je podielovým spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktoré nepatria do BSM, užíva motorové vozidlo BMW triedy 5, niekoľkokrát do roka chodí na luxusné dovolenky (napr. Kanárske ostrovy), vlastní úspory patriace do BSM v hodnote asi 2.000.000,- Sk, ktorými disponuje. Priaznivá finančná situácia odporcu napokon vyplýva aj zo samotného odvolania, v ktorom uvádza, že vynakladá nemalé finančné prostriedky v súvislosti s nákladmi na byt, ktorý je premetom dedičského konania (4.000 eur za 4 roky) vedie súdny spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na čo tiež vynakladá finančné prostriedky. Ak je otec schopný platiť všetky výdavky, ktoré počas konania uvádzal, bude schopný platiť výživné na deti v súdom určenej výške. Nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie odporcu v odvolaní, že na základné potreby detí postačuje suma výživného 70 eur mesačne na každé dieťa. V súvislosti s uvedenou námietkou odporcu v odvolaní je potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že maloletí X. a S. boli v čase rozhodovania súdom právo stupňa vo veku 14 rokov, majú bežné potreby, primerané deťom v ich veku na uspokojenie ich základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, iných nevyhnutných výdavkov potrebných na zabezpečenie starostlivosti. Navrhovaná suma výživného odporcom 70 eur, po prepočte na deň vychádza 2,33 eur (a aj keby k tomu navrhovateľka pridala rovnakú sumu) nepostačuje na pokrytie tých najzákladnejších potrieb dieťaťa ako je bývanie, celodenná strava, ošatenie a obuv. Je všeobecne známe, aké ďalšie výdavky majú rodičia na školopovinné 14 ročné deti (vzhľadom na ust. § 121 O.s.p. nie je nevyhnutné osobitne dokazovať) a aj suma výživného na dieťa 130 eur mesačne (4,33 eur na deň) pokryje len najzákladnejšie potreby dieťaťa (bývanie, strava, ošatenie, obuv) a ďalšiu rovnakú sumu bude musieť poskytnúť matka na výdavky spojené s dochádzkou do školy, učebné a ďalšie pomôcky, výlety, vreckové, doučovanie angličtiny, poplatky za výtvarný krúžok. Rovnako nie je dôvodná námietka otca, že deti sú vo veku kedy nepotrebujú osobnú starostlivosť matky, preto by súd na túto nemal prihliadať. Za osobnú starostlivosť o dieťa nemožno považovať len starostlivosť rodiča o dieťa v útlom veku, kedy si dieťa vyžaduje pozornosť počas celého dňa, ale aj starostlivosť vo vyššom veku dieťaťa spočívajúcu v tom, že rodič na dieťa dohliada, či si plní školské povinnosti, ako trávi voľný čas, venuje sa dieťaťu vo voľnom čase, organizuje výlety, kontroluje, kedy dieťa prichádza domov, stará sa o dieťa počas choroby, a pod. Matka zabezpečuje tiež potreby detí ako sú nákupy, varenie, pranie, žehlenie, upratovanie, prípadne vedie detí k tomu, aby sa na týchto domácich prácach rovnako podieľali. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ust. § 224 ods. 1 s použitím ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.