Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108010681 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2108010681.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Jána Mihala, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. apríla 2015, v trestnej veci obžalovaného P. J., pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, prejednal odvolanie obžalovaného, ako aj jeho manželky V. J., ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Trnave sp.zn. 5T/33/2008 zo dňa 10.04.2014, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného P. J., nar. XX.XX.XXXX, ako aj jeho manželky V. J. sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. J. uznaný za vinného v bode I. z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v bode 2 z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v bode 3 a 4 z pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona účinného od 01.01.2006, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 na tom skutkovom základe, že 1. dňa 12. februára 2003 na Okresnom úrade v Trnave, odbore dopravy pozemných komunikácií a iných odvetvových vzťahov podal žiadosť o poskytnutie podpory v súlade so zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, zaznamenanú pod č. 993/Ž/2003, v ktorej uviedol ako ručiteľov F. A., nar. X.X.XXXX a X. G., nar. X.X.XXXX, sfalšoval ich podpisy ako aj podpis manželky V. J., nar. X.XX.XXXX a na základe uvedenej žiadosti bola dňa 11.3.2003 v Bratislave, uzatvorená Zmluva o poskytnutí podpory č. 207/993/2003 medzi Štátnym fondom rozvoja bývania, Bratislava a obž. P. J., ktorej predmetom bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu podľa zák. č. 124/96 Z.z., vo forme úveru vo výške 700.000.- Sk. ktoré boli poskytnuté v zmysle tejto zmluvy na účet žiadateľa, sfalšoval podpisy oboch ručiteľov F. A. a X. G.. pričom poskytnutý úver mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.803,- Sk po dobu 30 rokov, avšak tieto splátky uhrádzal len do augusta 2005. čím spôsobil Štátnemu fondu rozvoja bývania škodu vo výške 700.000,- Sk (23235,74 eur), 2. za zdaňovacie obdobie august 2004 a september 2004 podal za daňový subjekt P. J. - Rodoors, ICO: 337566300, na Daňovom úrade v Trnave daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, v ktorých si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 122.716,- Sk, a to na základe falošných faktúr č.: F0401678, F0401699, F0401679, F0401681, F0401684, F0401801, F0401807, F0401812, F0401819, F0401824, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou Rimax, s.r.o., Trnava, Bratislavská 8, na základe ktorých vyplatil Daňový úrad Trnava obžalovanému P. J. dňa 24.11.2004 sumu 54.296,- Sk a dňa 23.12.2004 sumu 68.420,- Sk, ktoré obvinený použil pre vlastnú potrebu na škodu štátneho rozpočtu v celkovej výške 122.716,- Sk (4073,42 eur), 3. v presne nezistenom čase v mesiaci február 2007 na bližšie nezistenom mieste v Trnave, sa pokúsil vylákať od manželov Ing. X. Q. a Ing. V. Q., sumu 2.600.000,- Sk tým spôsobom, že im ponúkol na predaj 3-izbový byt v rodinnom dome s 3 bytovými jednotkami so súpisným číslom XXXX na Z.. Q. R. K.. X v K., ktorý je zapísaný na L V č. XXXX v k.ú. K., a to prostredníctvom realitnej kancelárie Soniko, ktorej vlastníkom je Q. F., pričom v tejto realitnej kancelárii predložil kópiu sfalšovaného výpisu z katastra nehnuteľností, kde v časti “C“ neboli uvedené žiadne ťarchy i napriek tomu, že v tom čase sa na origináli listu vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti nachádzala plomba v dôsledku rôznych exekúcií na túto bytovú jednotku, v dôsledku čoho bol uvedený byt nepredajný a preto Q. F., ktorá to zistila, od sprostredkovania predaja bytu odstúpila, 4. dňa 4. apríla 2007 v K. na Z.. Q.. R. K.. X v byte na X. poschodí rodinného domu s tromi bytovými jednotkami vylákal od Ing. J. X. sumu 200.000,- Sk a to pod zámienkou zálohy na prevod nehnuteľnosti - 3- izbového bytu v rodinnom dome s 3 bytovými jednotkami so súpisným číslom XXXX na Z.. Q. R. K.. X v K., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. K., i napriek tomu, že v tom čase sa na origináli listu vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti nachádzala plomba v dôsledku rôznych exekúcií na túto bytovú jednotku, v dôsledku čoho bol uvedený byt nepredajný, prevzaté peniaze nevrátil a použil pre svoju potrebu, čím J. X. spôsobil škodu vo výške 200.000,- Sk (6638,78 eur). Za to bol odsúdený nasledovne Za skutky v bode 1, 2 Podľa § 250b ods. 4 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd zrušil výrok o treste týkajúci sa obžalovaného, uvedený vo výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/174/2006 zo dňa 27.03.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/57/2012 zo dňa 19.02.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za skutky v bode 3, 4 Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému Ing. J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., U.. U. č. XX, škodu vo výške 6638,78 eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný P. J., ako aj jeho manželka V. J.. Obžalovaný P. J. vo svojom odvolaní uviedol, že odmieta vinu zo spáchaných trestných činov uvedených v napadnutom rozsudku, nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, ani s uloženými trestami tak, ako sú tieto obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V podrobnostiach poukázal na to, že nie je žiadny relevantný dôkaz o tom, že naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v žiadnom prípade peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania nevylákal, úver splácal od augusta 2005, čím splatil fondu čiastku 75.681,--Sk, z čoho vyplýva, že tomuto orgánu zostal dlžný 624.319,--Sk a nie 700.000,--Sk ako tvrdí prokuratúra. Všetky požičané peniaze boli použité na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti ako bolo uvedené v zmluve. Prehlasuje, že nikdy nefalšoval podpisy ručiteľov F. A. a X. G., ani podpis manželky V. J., čo jednoznačne vyvrátil znalecký posudok znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej. Následne citujúc výpovede svedkyne V. J. k tomuto skutku uzatvára, že v žiadnom prípade nenaplnil skutkovú podstatu predmetného trestného činu v bode 1 obžaloby. Taktiež nie je žiadny dôkaz o tom, že by naplnil skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Nie je dokázané, že za zdaňovacie obdobie august 2004 a september 2004, či daňové priznanie je platné, alebo je neplatné, nie z dôvodu pomôcok podľa údajných nesprávnych dokladov. O nesprávnych faktúrach spoločnosti Rimax, s.r.o., Trnava nevedel a podľa výpovede svedkyne D. P., účtovníčky firmy ROODOORS Trnava, ona o nesprávnych faktúrach vedela a napriek tomu faktúry zaradila do účtovníctva. Pokiaľ ide o skutky 3 a 4 taktiež sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, pokiaľ ide o výpovede poškodených manželov Ing. X. Q. a Ing. V. Q. je zrejmé, že nepožadoval od nich zálohu, čo potvrdila svojou výpoveďou aj zástupkyňa realitnej kancelárie Sonico, svedkyňa Q. F.. Pokiaľ ide o poškodených manželov X. je zrejmé, že mu vyplatili zálohu vo výške 200.000,--Sk na predkupné právo na 3-izbový byt na námestí Q. R. K.. X, ktorého bol vlastníkom, avšak dopredu kupca pána D.. J. X. upozornil, že na predmetnej nehnuteľnosti je plomba v dôsledku exekúcií a uvedených 200.000,--Sk použije na vyplatenie exekučných dlhov a následne nehnuteľnosť prevedie na nového majiteľa pána X.. Avšak pri vybavovaní a vyplácaní exekučných dlhov bol oklamaný inou osobou, a teda svoj záväzok nemohol splniť. Nemal v záujme sa obohatiť o cudzie peniaze, a preto poslal písomne splátkový kalendár Ing. J. X. a jednu splátku vo výške 2.000,--Sk aj zaplatil. Poukázal na to, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Preto navrhol obžalovaný, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a prvostupňovému súdu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Taktiež odvolateľka V. J. navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie argumentujúc, že jej manžel sa predmetnej trestnej činnosti nedopustil. Podľa jej názoru je nevinný. Krajský súd uskutočnil verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného P. J. a jeho manželky V. J. v ich neprítomnosti, pretože obidvaja žiadali, aby krajský súd uskutočnil verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla zamietnuť odvolanie ako nedôvodné s poukazom na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd podľa § 317 Trestného poriadku, na základe riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným P. J. a jeho manželkou V. J. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd v posudzovanej veci vyniesol rozsudok, ktorý je zákonný. Pri splnení prieskumnej povinnosti zhora naznačeným spôsobom, odvolací súd zistil, že okresný súd po obdržaní obžaloby na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre objasnenie skutkového stavu veci tak, ako mu to prikazuje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku a následne tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného z predmetných skutkov. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd I. stupňa dostatočným a jasným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, tiež uviedol, akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru ohľadne viny obžalovaného vo všetkých bodoch napadnutého rozsudku. Okresný súd presvedčivo odôvodnil, o ktoré dôkazy sa pri posudzovaní právnej kvalifikácie predmetných skutkov opieral, v tomto smere ucelene vyhodnotil dôkaznú situáciu, podrobne ju rozobral, s ktorými závermi okresného súdu sa v plnej miere stotožňuje aj krajský súd. V tomto smere preto krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah. S ohľadom na povahu odvolacích námietok zo strany obžalovaného, ako aj jeho manželky, krajský súd považuje za potrebné len doplniť nasledovné: Pokiaľ ide o skutok v bode I aj krajský súd je toho názoru, že o vine obžalovaného niet najmenších pochybností, pretože ani odvolací súd nemôže uveriť nepravdivým tvrdeniam obžalovaného, že k spáchaniu tohto skutku bol prinútený svojim bratom J. X., nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s vykonanými dôkazmi, najmä pokiaľ ide o svedkov F. A., X. G., P. O., F. O. a tiež svedka J. X., z ktorých výpovedí spolu s ostatnými aj listinnými dôkazmi ani krajský súd nemá pochybnosti o podvodnom konaní obžalovaného. Na margo jeho argumentácie treba podotknúť, že už len napr. svedok P. O. potvrdil, že X. G. nezamestnával, ani mu nikdy nevypisoval žiadne potvrdenie o zamestnávaní, ani mu nevystavoval potvrdenie o príjme, pričom v tejto súvislosti s ohľadom na existenciu listinných dôkazov svedok uviedol, že jeho razítko znejúce na firmu P. O. - Suso mal u seba obžalovaný, ktorý s ňou disponoval z toho dôvodu, že mu ju poskytol, aby sa mu ľahšie vystavovali rôzne doklady. Teda aj podľa tohto svedka uvedené potvrdenie, ktoré bolo použité lstivým spôsobom voči Štátnemu fondu rozvoja bývania musel vydať obžalovaný P. J.. Rovnako tak, pokiaľ ide o skutok v bode 2 obžaloby ani tu krajský súd nemal pochybnosti o podvodnom konaní obžalovaného, a to už len s ohľadom na výpoveď účtovníčky Ing. P. a listinné dôkazy, z ktorých dôkazov vyplýva, že obžalovaný si vykazoval a aj na daňovom úrade uplatňoval nadmerný odpočet DPH, tento mu bol poukazovaný na jeho účet v banke a bol to práve obžalovaný, ktorý si peniaze z účtu preberal. Skutok v bode 3 a 4 je taktiež preukázaný predovšetkým výpoveďami samotných poškodených, ako aj výpoveďou svedkyne Q. F., z ktorých výpovedí konkrétne Ing. X. Q., Ing. V. Q., Ing. J. X., Q. X., M. X. jednoznačne vyplýva úmysel obžalovaného podvodným spôsobom sa obohatiť. Z týchto dôvodov krajský súd nemá pochybnosti o vine obžalovaného. Okresný súd správne postupoval, keď konanie obžalovaného v jednotlivých bodoch právne kvalifikoval tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Jednotlivé skutky vykazujú po všetkých stránkach znaky skutkových podstát použitých trestných činov. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestov obžalovanému, kde okresný súd postupoval správnym spôsobom. Pri ukladaní trestov postupoval v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, pričom pokiaľ ide o výmeru trestov, treba podotknúť, že Trestného zákona vychádza zo zásady, že základným zmyslom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysle existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo sa páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený trest. Takýmto spôsobom možno pozitívne ovplyvňovať hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Krajský súd je toho názoru, že ukladané tresty obžalovanému tak, ako boli ustálené v napadnutom rozsudku zodpovedajú všetkým týmto zákonným kritériám a zámerom zákonodarcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd teda nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, a preto o jeho odvolaní ako aj odvolaní jeho manželky Valérie Rabajovej rozhodol tak, že tieto odvolania zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.