Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/732/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211148 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111211148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava, proti odporcom: 1. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XX, K., t.č. bytom A. U. XX, K., 2. P. R., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XX, K., t.č. bytom A. U. XX, K., obaja odporcovia zastúpení advokátom: Mgr. Ján Longauer, Hlavná 31, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov a odvolanie navrhovateľa v časti o náhrade trov konania účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. júla 2014, č.k. 37C/75/2011-217, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva p o t v r d z u j e . V časti o náhrade trov konania účastníkov napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporcovia 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania 119,28 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta 1.953,95 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 500,97 Eur, k rukám jeho advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti odvolanie odporcov 1 a 2 proti výrokom III., IV. a V. napadnutého rozsudku o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX - pozemky registra E parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, nachádzajúce sa v Obci K., k.ú. K. tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa sa prikazuje do BSM odporcu v 1. rade (N. R., nar. XX.XX.XXXX) a odporkyne v 2. rade (P. R., rodená B., nar. XX.XX.XXXX). Výrokom II. odporcom v 1. a v 2. rade uložiť povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi z titulu finančného vyporiadania čiastku 33.833,33 Eur, a to do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 11,28 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. rozhodol, že štátu súd náhradu trov konania vo výške 375,32 Eur nepriznáva. Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 150 občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na R 43/1997, a Z IV (str. 484) odôvodnil tým, že účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností - Navrhovateľ je vlastníkom podielu 7/24-ín, odporca v 1. rade je vlastníkom podielu 12/24-ín, a odporkyňa v 2. rade je vlastníčkou podielu 5/24-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX - pozemky registra E, parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, nachádzajúcich sa v Obci K., k.ú. K.. Uvedené nehnuteľnosti užívajú výlučne odporcovia (navrhovateľ ich neužíva vôbec). Nehnuteľnosti nie sú reálne rozdeliteľné - s uvedenou skutočnosťou sa stotožnili všetci účastníci konania. Všetci účastníci konania súhlasili so zrušením spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a jeho vyporiadaním tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa bude prikázaný do BSM odporcov; odporcovia sú manželia, ich manželstvo trvá. S hodnotou vyporiadavanej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom vo výške 116.000,- Eur sa stotožnili všetci účastníci konania. Odporcovia navrhli zaplatiť finančné vyporiadanie z titulu zrušenia spoluvlastníctva a prikázania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa do BSM odporcov do 90 dní; s uvedeným termínom navrhovateľ vyslovil súhlas. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa (vlastník podielu 7/24-ín) na strane jednej, a odporcu v 1. rade (vlastník podielu 12/24-ín) a odporkyne v 2. rade (vlastníčka podielu 5/24-ín) na strane druhej, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX - pozemky registra E parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, nachádzajúce sa v Obci K., k.ú. K. ich reálnym rozdelením, čo je zrejmé zo záverov znalca, a s touto skutočnosťou sa aj účastníci stotožnili. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona (keď poradím je súd viazaný) je zrušenie spoluvlastníctva ich prikázaním do vlastníctva niektorým z ostatných spoluvlastníkov. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týmto (druhým) spôsobom - súd pritom prihliadol na účelné využitie nehnuteľností, ktoré užívajú výlučne odporcovia na svoje bývanie (navrhovateľ ich neužíva vôbec), pričom odporcovia súhlasili so zrušením spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadaním tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa bude prikázaný do ich BSM (odporcovia sú manželia, ich manželstvo trvá). Znaleckým posudkom bola určená hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti vo výške 116.000,- Eur, pričom z uvedenou hodnotou sa stotožnili všetci účastníci konania - na vyporiadavaný podiel navrhovateľa tak vo finančnom vyjadrení pripadá suma 33.833,33 Eur (116.000,- Eur / 24 * 7). Odporcovia navrhli zaplatiť finančné vyporiadanie z titulu zrušenia spoluvlastníctva a prikázania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa do ich BSM do 90 dní; s uvedeným termínom navrhovateľ vyslovil súhlas. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa prikázal do BSM odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade, pričom odporcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi z titulu finančného vyporiadania čiastku 33.833,33 Eur, a to do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (keď dobu splnenia dlhu predĺžil s poukazom na výšku sumy, ktorú majú odporcovia uhradiť, a vzhľadom na ich príjmové a majetkové pomery /obaja sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, nemajú iné príjmy/); navrhovateľ s odkladom splatnosti dlhu odporcami vyslovil súhlas. O náhrade trov konania navrhovateľa súd rozhodol podľa § 150 ods. l Občianskeho súdneho poriadku tak, že mu náhradu nepriznal (aj keď procesne bol v spore úspešný), nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to jednak s poukazom na príjmové, sociálne a majetkové pomery odporcov (obaja sú nezamestnaní, jediným ich príjmom je dávka v hmotnej núdzi, nemajú žiaden iný hnuteľný a nehnuteľný majetok vyššej ceny), a tiež s poukazom na charakter súdenej veci, keď predmetom sporu bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - navrhovateľ síce svoj spoluvlastnícky podiel „stratil“ jeho prikázaním v prospech odporcov, na druhej strane však nadobudol pohľadávku voči odporcom vo výške 33.833,33 Eur (t.j. v hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu), preto by bolo nespravodlivé aby naviac boli odporcovia zaviazaní aj povinnosťou zaplatiť mu trovy konania (vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo tak aj v záujme a na prospech navrhovateľa, a ťažko potom hodnotiť, ktorá zo strán sporu bola v ňom úspešná). V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal navrhovateľa povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za vyhotovený znalecký posudok (bol vyhotovený v prospech všetkých účastníkov, nakoľko títo sa nevedeli zhodnúť na cene vyporiadavaných nehnuteľností) vo výške 11,28 Eur. Súd uznesením č.k. 37C/75/2011-184 zo dňa 29.10.2013 priznal znalcovi odmenu za podanie znaleckého posudku - znalečné vo výške 386,60 Eur, pričom ani jednému z účastníkov (vzhľadom na ich úplné, resp. čiastočné oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov) nebola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Zo sumy priznaného znalečného tak na navrhovateľa pripadla čiastka 112,76 Eur (odrážajúca jeho podiel na vyporiadaných nehnuteľnostiach 7/24-ín) - vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdneho poplatku vo výške 90% mu súd potom uložil povinnosť uhradiť sumu 11,28 Eur (t.j. 10% zo sumy 112,76 Eur). Súd napokon rozhodol, že štátu náhradu trov konania vo výške 375,32 Eur za trovy znaleckého dokazovania nepriznáva. Uvedené trovy vznikli ako rozdiel medzi priznaným znalečným vo výške 386,60 Eur a sumou 11,28 Eur, ktorej zaplatenie bolo uložené navrhovateľovi. Keďže obom odporcom bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci (t.j. hľadí sa na nich ako by boli oslobodení od povinnosti platiť súdny poplatok v celom rozsahu), a navrhovateľovi bolo priznané oslobodenia od platenia súdneho poplatku v rozsahu 90%, súd v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potom vyslovil, že na zostatok (žiadnou platbou nepokrytých) trov štátu (za znalečné) vo výške 386,60 Eur štát nemá právo, preto ich súd štátu nepriznal. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že mu ako úspešnému účastníkovi prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Poukázal na to, že aby mohol v zákonnej lehote si náhradu trov konania v prípade priznania vyčísliť, žiadal, aby odvolací súd ho vyrozumel o dátume rozhodnutia o jeho odvolaní. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodnutie v napadnutej časti nemá oporu v zákone a vychádza z nesprávneho výkladu príslušného ustanovenia O.s.p. Súd prvého stupňa v napádanej časti svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím § 150 O.s.p., pričom v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady na použitie tohto zákonného ustanovenia. Zdôraznil, že v zmysle všeobecne uznávanej súdnej judikatúry účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech nemožno s odvolaním sa na citované ustanovenie § 150 O.s.p. nepriznať náhrada trov konania len na základe všeobecného záveru. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, publikovaného v Zborníku IV na str. 64, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že s odporcami sa ešte pred podaním predmetného návrhu na súd snažil dohodnúť mimosúdne, avšak bezúspešne. Pokiaľ i v danom prípade požadoval v rámci mimosúdneho vybavenia veci vyplatenie vyššej sumy za jeho spoluvlastnícky podiel, než aká mu bola v konečnom dopade rozhodnutím súdu priznaná, vychádzal z ceny, akú vo svojom znaleckom posudku v r. 2008 určil znalec Ing. Miriam Al Jabri v posudku č. 56/2008 a naviac v rámci mimosúdneho vybavenia výslovne zdôrazňoval, že ním požadovaná suma nie je definitívna, ale je možné jednať i o kúpnej cene nižšej, ako aj na to, že výška finančnej protihodnoty stanovená súdom vychádzala zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, takže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od tohto znaleckého posudku. Odporcovia však neprejavili záujem o uzavretie akejkoľvek mimosúdnej dohody a takýmto spôsobom zavdali príčinu k tomu, aby svoj nárok voči nim uplatnil návrhom na súde. Z jeho postoja v celom konaní je zrejmé, že mal a má záujem na tom, aby sa konanie zbytočne nepredlžovalo a trovy nerástli a to aj za cenu toho, že v konečnom dôsledku nežiadal o doplnenie znaleckého posudku, keď znalec opomenul oceniť pivnicu. Tiež poukázal na to, že majetkové pomery odporcov, odôvodňujúc nimi nepriznanie mu náhrady trov konania z priložených výpisov z katastra nehnuteľností, svedčia, že odporcovia sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností a spoluvlastníckych podielov ako i to, že i on bol pre svoje nepriaznivé majetkové pomery oslobodený od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 90%. Nie je teda spravodlivé, aby mu súd náhradu trov konania nepriznal, keď práve odporcovia svojím odmietavým postojom celé konanie zavinili. V zmysle uvedeného v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami zaujal názor, že mu mal súd prvého stupňa náhradu trov konania vrátane trov jeho právneho zastúpenia najmenej aspoň sčasti priznať. Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozsudku. Poukázali na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa totiž na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na výklad ust. § 142 ods. 2 uvedený v R 1/1989 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cz 52/1992, podľa ktorých je povinnosťou súdu v prípade, ak rozdelenie veci nachádzajúcej sa v spoluvlastníctve účastníkov nie je možné, aby sa pri konečnej úvahe o tom, ako rozhodne, vždy zaoberal pri hodnotení zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že uvedená právna úvaha súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje a v tejto časti ho robím nepreskúmateľným. V danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých mal súd nezrušiť podielové spoluvlastníctvo a nevyporiadať ho a návrh navrhovateľa zamietnuť. Odporcovia 1 a 2 ako čiastočne vyplynulo z vykonaného dokazovania sú osobami nachádzajúcimi sa v zlej sociálnej situácii, nakoľko sú nezamestnanými, bez príjmu, vo vyššom veku, pričom nemajú žiadny iný hnuteľný a nehnuteľný majetok vyššej hodnoty. Okrem toho sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pričom bolo preukázané, že ich finančná situácia im neumožňuje vyplatiť navrhovateľovi cenu za jeho spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na takúto sociálnu situáciu im taktiež ani žiadna banka neposkytne finančné prostriedky formou úveru na vyplatenie navrhovateľa a preto aj v prípade, ak by súd prikázal spoluvlastnícky podiel navrhovateľa do BSM odporcov v konečnom dôsledku by odporcovia prišli o celú nehnuteľnosť v rámci núteného výkonu súdneho rozhodnutia na vymoženie sumy finančného vyporiadania priznanej navrhovateľovi napadnutým rozsudkom. Na druhej strane je nutné poukázať na to, že navrhovateľ nie je odkázaný na bývanie v predmetných nehnuteľnostiach a má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti, pričom z pohľadu podaného návrhu možno vyvodiť, že primárnym cieľom navrhovateľa bola transformácia jeho spoluvlastníctva nehnuteľnosti na finančné prostriedky. Tieto skutočnosti dostatočne preukazujú, že záujem odporcov na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu je významnejší a prednejší ako záujem navrhovateľa na zrušení podielového spoluvlastníctva. Porovnaním situácie, ktorá by pre odporcov vznikla vyhovením návrhu v konečnom dôsledku by prišli o predmetné nehnuteľnosti v rámci výkonu rozhodnutia na vymoženie súdom priznaného finančného plnenia navrhovateľovi, so situáciou, ktorá by pre navrhovateľa vznikla v prípade jeho zamietnutia vyplýva, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd oprávňujú predmetné spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať a teda návrh navrhovateľa zamietnuť. Pre úplnosť poukázali na to, že súd na rozdiel od rozhodovania vo veci samej, pri rozhodovaní o trovách konania akceptoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane odporcov, keď o trovách konania rozhodol s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Tieto dôvody sú zároveň dôvodmi hodného osobitného zreteľa, ktoré by sa dali považovať aj za dôvody, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie vo veci samej podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd napadnutý rozsudok nedostatočne zdôvodnil tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné právne a skutkovo, nakoľko súd v rozpore s ustálenou judikatúrou sa nezaoberal pri hodnotení zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľa zamietol. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia 1 a 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že s odvolaním navrhovateľa a dôvodom v ňom uvedeným nesúhlasia a žiadajú, aby odvolací súd v zmysle nimi podaného odvolania voči rozsudku pre prípad, ak by súd nevyhovel ich odvolaniu, navrhli, aby odvolací súd v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k účastníkom potvrdil a priznal odporcom náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľom uvádzaná skutočnosť, že sa s odporcami snažil mimosúdne dohodnúť, avšak bezúspešne, považujú za zavádzajúcu, nakoľko odporkyňa 2 nebola v čase podania návrhu a teda aj v čase, keď sa navrhovateľ snažil o mimosúdnu dohodu, spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ako aj za irelevantnú, pretože k uzatvoreniu spomínanej dohody nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľa, nakoľko navrhovateľom predložený návrh dohody považoval odporca 1 a vtedajšia spoluvlastníčka nehnuteľnosti za pre nich nevýhodný a iný návrh dohody nebol zo strany navrhovateľa predložený. Odporcovia v tejto súvislosti preto odmietajú tvrdenia navrhovateľa o tom, že by svojím odmietavým postojom zavinili celé konanie. Nevýhodnosť navrhovateľom predloženej dohody sa v konečnom dôsledku prejavila aj v samotnom konaní, keď navrhovateľ v rámci mimosúdnej dohody požadoval od odporcu 1 a vtedajšej spoluvlastníčky za svoj spoluvlastnícky podiel 47.388,60 Eur, pričom znaleckým dokazovaním vykonaným počas konania bola hodnota spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa určená na sumu 33.833,33 Eur. Prípadne doplnenia znaleckého posudku o hodnotu pivnice, by žiadnym spôsob hodnotu nehnuteľnosti nezmenilo a neovplyvnilo. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o majetkových pomeroch odporcov, že sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, ide o ornú pôdu vo veľmi nízkej výmere, ktorá je evidovaná ako parcela registra E, tzn. nevysporiadaný pozemok, ktorej spoluvlastníkom s rovnakým spoluvlastníctvom podielom je okrem odporcu 1 aj navrhovateľa ich sestra Božena Q.. Okrem toho ide o rodinný dom po rodičoch, ktorý odporkyňa 2 nadobudla dedením spolu so svojimi súrodencami, pričom jej spoluvlastnícky podiel tvorí 1/3. Tieto majetkové pomery odporcov nemožno v žiadnom prípade považovať za také, ktoré by preukazovali ich bonitu v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Zdôraznil aj to, že odporcom bol v konaní priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci, čo tiež nasvedčuje na ich zlé majetkové a sociálne pomery. S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd, ak nevyhovie odvolaniu odporcov rozsudok v napadnutej časti odvolaním navrhovateľa týkajúcej sa trov konania účastníkov ako vecne správny potvrdil a priznal odporcom náhradu trov konania s tým, že súhlasia, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. K doručenému odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Tvrdí, že názor odporcov prezentovaný v ich odvolaní, že je vraj povinnosťou súdu pri každom rozhodovaní vo veci týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo jej predajom, sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať je otázkou, či tu neexistujú výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie návrhu, nemá oporu v zákone. Nemožno preto ani súhlasiť s tým, že skutočnosť, že v dôvodoch rozsudku nie je uvedené prečo súd nezamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba považovať za vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Odporcovia v rámci svojej obrany nikdy nežiadali, aby súd jeho návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol argumentujúc, že by v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto postup. Naopak, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasili spočiatku tvrdiac, že nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť a neskôr súhlasili s tým, aby sa stali výlučnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s povinnosťou vyplatiť navrhovateľovi finančnú náhradu za jeho podiel. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je naviac zrejmé, že v danom prípade tu neexistovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal jeho návrh zamietnuť. Ust. ods. 2 § 142 Občianskeho zákonníka, umožňujúce súdu takýmto spôsobom postupovať je ustanovením výnimočným s ohľadom na zásadu, podľa ktorej nie je možné nikoho zo spoluvlastníkov nútiť, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval. On ako spoluvlastník nehnuteľnosti už v jeho liste zaslanom v rámci pokusu o mimosúdne vybavenie ako aj návrhu na začatie konania zdôvodnil, prečo je pre neho zotrvanie v predmetnom spoluvlastníctve nevyhovujúce. Boli to odporcovia, ktorí ho svojim správaním sa voči nemu a neustálym vyvolávaním konfliktov fakticky dotlačili k tomu, že sa aj so svojou manželkou musel v snahe nezhoršiť si zdravotný stav odsťahovať z predmetnej nehnuteľnosti a otázku bývania si musel riešiť zakúpením si bytu na hypotekárny úver. Odporcovia naopak zostali v spornej nehnuteľnosti bývať, pričom túto dlhodobo užívajú nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov a z titulu protihodnoty mu nič neposkytujú. Predmetná nehnuteľnosť chátra a jej tržná cena sa neustále znižuje. Za takejto situácie nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v takomto spoluvlastníckom vzťahu zotrval. Ani na strane odporcov neexistujú také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd jeho návrh zamietnuť. Za takúto skutočnosť rozhodne nemožno považovať ich tvrdenie o tom, že vraj nemajú finančné prostriedky umožňujúce im vyplatiť mu finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Je zrejmé, že odporcom existujúci stav aj vyhovuje. Ak by súd rozhodol bez pojednávania vyčíslil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ide o odmenu za vyjadrenie k odvolaniu odporcov vychádzajúc z výšky odmeny predstavujúcej pri hodnote predmetu sporu, ktorou je výška finančnej náhrady za jeden úkon 500,97 Eur vrátane réžie. Priznanie náhrady trov odvolacieho konania je pritom odôvodnené i skutočnosťou, že odporcovia neodôvodnene a zbytočne súdny spor účelovo predlžujú, čím mu spôsobujú zvýšené náklady a sami sa domnievajú, že ich žiadne sankcie za takýto postup nepostihnú. Trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej výške 5.407,72 Eur + náhrada za navrhovateľom zaplatený súdny poplatok 284,- Eur, takže celková náhrad trov prvostupňové i odvolacieho konania uplatnená navrhovateľom je 5.691,72 Eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami -účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. a odvolanie navrhovateľa v časti rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov je potrebné zmeniť. Predmetom konania je návrh navrhovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pôvodne odporcu v 1. rade a Q. Q. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. K., pozemky registra E parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, nachádzajúce sa v obci K., k.ú. K. tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa sa prikáže do vlastníctva odporcu v 1. rade, ktorý bude povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom finančného vyporiadania sumu 47.388,60 Eur do 30 dní, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Uviedol, že s odporcami (súrodencami) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pozemky registra E parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, pričom navrhovateľ je spoluvlastníkom v podiele 7/24-ín, odporca v 1. rade je spoluvlastníkom v podiele 7/24-ín a Q. Q. je spoluvlastníčkou v podiele 10/24-tín. Predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, aj keď je dom poschodový netvorí dve samostatné bytové jednotky; na záhrady nie je zo zadnej časti prístup z ulice. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom spoluvlastníctva boli naposledy ocenené znalcom Ing. Miriam Al Jabri (znalecký posudok č. 56/2008 zo dňa 27.10.2008), v ktorom bola stanovená všeobecná hodnotu nehnuteľností na sumu 162.475,49 Eur (4.900.000,- Sk). Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa by jeho hodnota predstavovala sumu 47.388,60 Eur (1.427.628,- Sk) - navrhovateľ odporcom navrhoval nižšiu predajnú cenu z dôvodu, aby sa vyhli súdnemu konaniu - návrhy na vyporiadanie dohodou boli neúspešné. Pôvodná odporkyňa v 2. rade Q. Q. sa vo veci vyjadrila, že predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely k nim nadobudli účastníci konania v dedičskom konaní po rodičoch. Nehnuteľnosti užíva N. R. (odporca v 1. rade), vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ navrhuje, aby bol prikázaný jeho podiel. Q. Q. nemá záujem o podiel navrhovateľa, pričom aj svoj podiel darovala odporcom darovacou zmluvou zo dňa 10.09.2010. Odporca v 1. rade sa vo veci vyjadril, že s vyporiadaním nesúhlasí. Je majiteľom podielu 12/24-ín, a jeho manželka podielu 5/24-ín. Je nezamestnaný, nemá žiadne úspory, nakoľko peniaze investoval do opravy strechy, kúrenia a výmeny bojlera, keďže po užívaní domu navrhovateľom a jeho rodinou ostal dom v dezolátnom stave. Uznesením č.k. 37C/75/2011-97 zo dňa 21.09.2012 súd pripustil, aby do konania na miesto Q. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, K. (pôvodnej odporkyne v 2. rade) vstúpila P. R., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. U. XXX/XX, K., ktorá v konaní ďalej bude vystupovať ako odporkyňa v 2. rade. Uznesením č.k. 37C/75/2011-130 zo dňa 29.04.2013 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX - pozemky registra E parc. č. 257/1, 257/2, 258 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 675, nachádzajúce sa v Obci K., k.ú. K. tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa sa prikazuje do BSM odporcov v 1. a 2. rade. Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi titulom finančného vyporiadania čiastku 47.388,60 Eur do 30 dní, a trovy konania.“ Uznesením č.k. 37C/75/2011-137 zo dňa 24.06.2013 bol do konania ustanovený Ing. Anton Fuzák, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorému súd uložil, aby vypracoval a písomne predložil znalecký posudok ohľadne zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetu sporu, vrátene zistenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Znalec podal znalecký posudok č. 165/2013 vypracovaný dňa 17.10.2013, v ktorom uviedol, že ohodnotenie vykonal v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty. Všeobecná hodnota je vypočítaná metódou polohovej diferenciácie - výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal znalec k dispozícii podklady pre porovnávanie. Stavba rodinného domu je situovaná v zástavbe rodinných domov v centrálnej časti Obce K., na pozemku parc. č. 675, stavba obsahuje jedno podzemné a dve nadzemné podlažia (jej stav je dobrý); k rodinnému domu patrí hospodárska stavba (v havarijnom stave, hrozí jej zrútenie, obsahuje v prednej časti letnú kuchyňu a sklady). Oceňovaná nehnuteľnosť je rodinný dom typickej dedinskej zástavby z druhej polovice minulého storočia, určený na celoročné bývanie. Čo sa týka reálnej deľby nehnuteľností uviedol, že prevádzkové a funkčné riešenie stavby musí byť také, aby rozdelenie pôvodnej stavby na dve nové časti spĺňalo podmienky samostatnej stavby; vo všetkých týchto novovzniknutých stavbách musia byt prevádzkové priestory charakteristické pre daný typ stavby, reálnym rozdelením vzniknuté časti musia byt samostatnými vecami. V posudzovanom prípade stavbu rodinného domu s.č. XX nie je možné reálne rozdeliť, nakoľko by bolo potrebné rozdeliť dom na dva byty vo vodorovnom smere stavebných konštrukcií, čo nie je prípustné. Právni zástupcovia účastníkov uviedli, že súhlasia s cenou uvedenou v znaleckom posudku - hodnotou vysporiadavaných nehnuteľností vo výške 116.000,- Eur; navrhovateľ nežiada dooceniť objekt pivnice. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 odporca v 1. rade uviedol, že momentálne finančné prostriedky na vyplatenie sumy 33.833,33 Eur nemá k dispozícii (mal dostať pôžičku od svojej sestry, zatiaľ sa však nedohodli); je si vedomý skutočnosti, že uvedenú sumu je potrebné za vyporiadanie spoluvlastníctva zaplatiť, nevie však momentálne uviesť dátum úhrady - navrhuje, aby súd uložil túto povinnosť zaplatiť v lehote do 90 dní. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 navrhovateľ uviedol, že s lehotou na zaplatenie uvedenou odporcom v 1. rade súhlasí. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods. 3 Obč. zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z.z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra (§ 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z.). Súd prvého stupňa vychádzal z vyššie uvedeného, odvolací súd preto preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odporcom ako odvolateľom. I keď odporcovia v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa neargumentovali dôvodom, ktorý i napriek tomu použili ako odvolací a to že existujú dôvody, pre ktoré súd nemal návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovieť, odvolací súd len dodáva, že: Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaných vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009). Takéto dôvody však z vykonaného dokazovanie svedčiace v prospech odvolacieho návrhu odporcov nesporne neexistujú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Čo sa týka náhrady trov konania navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný, keď návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tzn. v základe nároku mal úspech, pretože súd tomuto návrhu vyhovel, ale v časti vyporiadania mal úspech čiastočný, keď mu bola súdom priznaná nižšia sumu, než si za svoj podiel uplatnil. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Navrhovateľ sa pred začatím konania pokúšal s aktuálnymi spoluvlastníkmi dohodnúť a počas konania mal snahu o čo najskoršie ukončenie sporu a hospodárny postup. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania s nedostatočným odôvodnením použitia § 150 O.s.p. a nepriznaním navrhovateľovi žiadnej náhrady trov konania, nemá oporu v zákone. Čo sa týka sociálnych pomerov účastníkov, ani navrhovateľ nie je na tom o veľa lepšie ako odporcovia. Odporcovia sú mladší ako navrhovateľ a obom stranám, tzn. navrhovateľovi úplne a odporcom súd sčasti priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na prevažujúci úspech navrhovateľa je dôvodným, aby navrhovateľovi bola priznaná aspoň časť náhrady trov konania. Vychádzajúc z pomeru úspechu v časti finančného vyporiadania (47.388,60 Eur : 33.833,33 Eur) je pomer úspechu navrhovateľ 71%, odporcovia 29% takže navrhovateľ mal čistý úspech 42%. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa za zaplatený súdny poplatok 284,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty spotu 33.833,33 Eur podľa § 10 ods. 6 platnej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení jej doplnkov za 1 úkon právnej pomoci 492,93 Eur a to za: - 15.04.2011 prevzatie a príprava zastúpenia.......................................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,41 Eur - 12.05.2011 vypracovanie návrhu na začatie konania........................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,41 Eur - 13.04.2012 vyjadrenie k podaniu odporcov na základe výzvy súdu.................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,63 Eur - 18.06.2012 účasť pri pojednávaní (odročené nemeritorné 1/4-ina)...................123,23 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,63 Eur - 10.08.2012 vypracovanie proces. návrhu na zámenu účastníkov (1/2-ica).......246,46 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,63 Eur - 05.09.2012 účasť pri pojednávaní (odročené nemeritorné 1/4-ina)...................123,23 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,63 Eur - 25.03.2013 účasť pri pojednávaní (odročené nemeritorné 1/4-ina)...................123,23 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,81 Eur - 25.03.2013 vypracovanie zmeny návrhu...........................................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,81 Eur - 03.06.2013 účasť pri pojednávaní......................................................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,81 Eur - 05.11.2013 stanovisko k znaleckému posudku - podanie vo veci samej..........492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................7,81 Eur - 09.06.2014 účasť pri pojednávaní......................................................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................8,04 Eur - 09.07.2014 účasť pri pojednávaní......................................................................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................8,04 Eur t.j. spolu: 4.652,25 Eur z čoho 42% predstavuje 1.953,95 Eur. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov zmenil postupom podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania (42% zo zaplateného súdneho poplatku 284,- Eur) 119,28 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám ich advokáta 1.953,95 Eur do troch sní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia rozsudok napadli v celom jeho rozsahu, hoci povinnosť vyplýva im iba z výrokov I. a II. Odvolanie ohľadne výrokov náhrady trov konania účastníkov, ani náhrady trov konania štátu odvolatelia nevybavili ani odvolacími dôvodmi ani odvolacím návrhom, nakoľko z napadnutých výrokov označených ako III., IV. a V. odporcom nevyplývajú žiadne povinnosti neboli osobami oprávnenými k podaniu a preto ich odvolania odvolací súd proti týmto častiam rozsudku podľa § 218 písm. b) O.s.p. ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie je oprávnený odmietol. V odvolacom konaní mal plný úspech navrhovateľ preto, mu súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, tak asi ich uplatnil V odvolacom konaní si navrhovateľ prostredníctvom advokáta vyčíslil náhradu trov konania za: - 11.08.2014 odvolanie proti výroku o náhrade trov konania (1/2-ica)...............246,46 Eur + režijný paušál......................................................................................................8,04 Eur - 23.09.2014 vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu odporcov.............................492,93 Eur + režijný paušál......................................................................................................8,04 Eur t.j. v celkovej výške 755,47 Eur, pričom náhradu žiadal vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál, t.j. 500,97 Eur. Odvolací súd preto odporcom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, k rukám ich advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že ide o odmenu za 1 právny úkon - vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.