Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223581 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111223581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza právnej veci žalobcu: PROFSTAV spol. s.r.o., Komenského 24, Piešťany, IČO: 34 112 472, zastúpený advokátom JUDr. Marcelom Macom, Čsl. armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému: JUDr. Peter Ondreička, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu KREMAT s.r.o., A. Trajana 77, Piešťany, IČO: 36 257 737, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Nám. Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/5/2011-162 zo dňa 13.02.2015 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o vylúčení nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., vedené na LV č. XXXX, Správa katastra Piešťany ako stavby : rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/15 rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/17 rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/20 rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/23 rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/26 zo súpisu majetku všeobecnej v podstaty úpadcu KREMAT, s.r.o., IČO: 36 257 737, so sídlom A. Trajana 77, 921 01 Piešťany v konkurznej veci vedenej na Okresnom súd Trnava pod sp. zn. 31K/19/2010 p o t v r d z u je , v časti o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu KREMAT s.r.o. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D., zapísané Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX ako rozostavané rodinné domy evidované na parc.č. 4064/15, 4064/17, 4064/20, 4064/23 a 4064/26 registra C a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7 173,37 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že dňa 7.4.2008 uzatvoril ako zhotoviteľ so spoločnosťou KREMAT s.r.o. Piešťany ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela označeného ako Radová zástavba - Jesenského ul. Piešťany. V čl. 5/ 5.1 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ začne realizovať práce na vlastné náklady, z vlastných prostriedkov a rozostavaná stavba - dielo je vo výlučnom vlastníctve žalobcu .. Uvedený článok zmluvy o dielo obsahoval dohodu, ktorá vychádzala z právnej úpravy uvedenej v ust. § 542 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorej výlučným vlastníkom zhotovovaného diela je žalobca, ktorý na základe týchto skutočností žiadal vylúčiť rozostavané stavby, špecifikované v žalobe zo súpisu majetku úpadcu, pretože sú jeho vlastníctvom. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré by zapísanie majetku do súpisu úpadcu vylučovalo. Uviedol, že dňa 27.11.2008 požiadal žalovaný o zápis vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám do katastra nehnuteľností na základe geometrického plánu č. 4081/08 zo dňa 29.7.2008 na oddelenie pozemku a zameranie rozostavaných stavieb a Správa katastra Piešťany tak na základe geometrického plánu a stavebného povolenia vydaného mestom Piešťany dňa 17.10.2008 ako vlastníka nehnuteľností zapísala úpadcu. Dňa 15.02.2011 bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 31K/19/2010-113 vyhlásený na majetok úpadcu - spoločnosť KREMAT, spol. s r.o. konkurz a správca úpadcu predmetné nehnuteľnosti v súlade s § 67 ods.1 písm.b/ a § 80 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu ako majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 36Cbi/5/2011-97 zo dňa 05.04.2013, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď zmluvu o dielo uzatvorenú dňa 07.04.2008 na základe v konaní zistených skutočností vyhodnotil ako nedôveryhodnú a tiež k nej uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 11.05.2009 a Dodatok č.2 zo dňa 05.05.2009, na základe ktorých skutočností vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca žiadal vylúčiť je úpadca a žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedené rozhodnutie súdu prvého bolo na základe odvolania žalobcu uznesením odvolacieho súdu č.k. 21 CoKR/15/2013-131 zo dňa 30.12.2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods.1 písm.f) a h) O.s.p. pre nedostatky odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a z dôvodu predčasného rozhodnutia a nedostatočne zisteného skutkového stavu k otázke prechodu vlastníckeho práva medzi stranami na základe zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa v smere naznačenom odvolacím súdom vypočul štatutárnych zástupcov účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkov D. G., Ing. G. G., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to najmä vyhotoveniami zmluvy o dielo, ktoré boli predložené súdu s dátumami uzatvorenia dňa 07.04.2008 alebo dňa 07.04.2009, Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.05.2009 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.11.2009, kúpnou zmluvou, výpismi z listu vlastníctva a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodné. Predmetom samotného sporu je posúdenie nároku žalobcu na vylúčenie majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, ktorým je spoločnosť KREMAT s.r.o. a majetok sa týka vydania rozostavaných domov. Žalobca v konaní tvrdil, že k predmetným nehnuteľnostiam mu prislúcha vlastnícke právo, ktoré vylučuje, aby boli zapísané do súpisu majetku úpadcu, ktorú skutočnosť preukazoval zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 07.04.2008 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom diela, predmetom bola výstavba rodinných domov. Zmluvou sa strany dohodli, že rozostavané stavby rodinných domov sú vo výlučnom vlastníctve zhotoviteľa diela, t.j. žalobcu, čím sa odklonili od právnej úpravy uvedenej v § 542 ods. 1 Obchod. zák., ktorý umožňuje, aby sa zmluvné strany na úprave nadobudnutia vlastníckeho práva dohodli a vlastníkom zhotovovaného diela tak je zhotoviteľ. Súd prvého stupňa vzal do úvahy i Dodatok č. 1 zo dňa 29.04.2009 uzatvorený ku zmluve o dielo, ktorým zmluvné strany zo zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 07.04.2008 vypustili dohodu o tom, že vlastníkom rozostavaných stavieb je zhotoviteľ, teda žalobca, následkom ktorej dohody nastúpil režim predpokladaný ust.§ 542 ods. 1 Obchod. zák. a vlastníkom rozostavanej stavby sa stal objednávateľ - úpadca, na ktorého pozemku sa dielo zhotovovalo. Dňa 05.05.2009 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k zmluve o dielo, ktorým zmluvné strany zrušili dohodu uvedenú v Dodatku č. 1 zo dňa 24.09.2009 s tým, že zmluva o dielo uzatvorená dňa 07.04.2009 zostáva platná v pôvodnom znení, a tak vlastníkom rozostavaných nehnuteľností sa stal zhotoviteľ - žalobca. Súdu prvého stupňa ale boli v konaní stranami sporu predložené dve vyhotovenia zmluvy o dielo a dve vyhotovenie Dodatku č. 2, ktorými dôkazmi sa súd osobitne zaoberal, pretože na základe nich žalovaný spochybňoval časový okamih uzatvorenia tak zmluvy o dielo, ako i Dodatku č. 2 a s tým spojené vlastníctvo diela. Pri posúdení uvedeného rozporu prvostupňový súd vychádzal i z výpovedí v konaní vypočutých svedkov D. G. a Ing. F. T., ako i konateľky žalobcu Ing. Márie Madžovej, ktorí sa zúčastňovali uzatvorenia predmetných právnych úkonov a vysvetlili okolnosti a dôvody vzniku dokumentov v súvislosti s ustálením nadobudnutia účinnosti predložených listín a s prihliadnutím na dátum overenia podpisov štatutárnych zástupcov notárom, ktoré bol na listinách predložených žalovaným 05.11.2009. Vykonaním dokazovaním a najmä svedeckými výpoveďami o vzniku listín s rôznymi dátumami podpisu mal súd uvedené rozpory dostatočné vysvetlené a preukázané, keď za rozhodujúcu v danej veci považoval vôľu zmluvných strán a to priamo účastníkov týchto právnych úkonov. K tvrdeniu žalovaného, ktorý v konaní dával do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný sa v priebehu konania správal ako vlastník stavby a predmetných nehnuteľností tak v stavebnom konaní, ako aj voči katastru nehnuteľnosti sa vydával za stavebníka, nemožno iba z jeho správania dospieť k jednoznačnému záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to práve s poukazom na to, že v konaní vypočuté zmluvné strany predmetných právnych úkonov uzatvorenie nerozporovali, ale v konaní bolo zistené, že úpadca ako objednávateľ konal v rozpore s dohodou uvedenou v zmluve o dielo, ktorá sa týkala práve vlastníctva rozostavaných nehnuteľností. Súdu prvého stupňa bol preukázaný účel i úmysel účastníkov pri vyhotovení Dodatku č. 1 a následne Dodatku č. 2. Podľa zistenia súdu Dodatok č. 1 bol uzatvorený účelovo, s úmyslom a cieľom žalovaného získať úver, pretože úpadca si potreboval zabezpečiť na zaplatenie zhotovovaného diela finančné prostriedky, k čomu potreboval sa preukázať vlastníctvom zhotovovaného diela. Ani po uzatvorení Dodatku č.1 mu ale úver nebol poskytnutý, preto došlo k uzatvoreniu Dodatku č.2, ktorým sa vrátilo vlastníctvo do stavu, ako bol upravený v zmluve o dielo. Dátum osvedčenia pravosti podpisu na zmluve o dielo i na Dodatku č.1 sa preto nezhodujú s dátumom ich uzatvorenia, pretože boli cielene vyhotovené a pre potreby úvery museli byť podpisy na nich úradne osvedčené. Žalovaný síce takýto skutkový stav označil za pochybný a nedôveryhodný, súd ale dospel k záveru, že vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo nadobudnutie vlastníctva žalobcom, oproti čomu tvrdenia žalovaného vychádzajú iba z hypotetických a ničím nepodložených záverov, sú v rovine možných špekulácii bez unesenia dôkazného bremena, na základe čoho prvostupňový súd návrhu vyhovel. Z hľadiska právneho posúdenia nároku aplikoval ust. § 78 ods. 1, 2, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 536 ods. 1 a 542 ods. 1 Obchod. zák., ktorými je upravená zmluva o dielo. Zároveň súd v uvedenom rozhodnutí rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z,. za tarifnú hodnotu výšky peňažného plnenia považoval hodnotu pohľadávky, ktorú určil vzhľadom na cenu nehnuteľnosti, ktorá vyplynula zo zverejneného súpisu majetku úpadcu v Obchodnom vestníku a bola určená vo výške 150.000,- eur, jednalo sa o 5 nehnuteľností z nich určil prvostupňový súd hodnotu vo výške 1.096,06 eur v počte 6 hlavných úkonov právnej služby, 1 v rozsahu 1 odmeny, k tomu priznal i prislúchajúcu paušálnu náhradu a cestovné, ako i náhradu za stratu času, ktoré podrobne špecifikoval a vyčíslil v odôvodnení rozhodnutia. . Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania žalobca, ktorý žiadal, aby v prípade, ak prvostupňový súd autoremedúrou neopraví časť výroku o trovách konania, odvolací súd predmetné rozhodnutie v tejto časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú náhradu trov konania vo výške 7.173,37 eur s tým, že trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú pohľadávkou proti dotknutej podstate. Odvolanie odôvodnil poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 78 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože ak prvostupňový súd takýto záver vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti nahradiť trovy konania nevyslovil, rozhodnutie o trovách konania je neúplné v tom zmysle, že prvostupňový súd nerozhodol o celom žalobnom nároku vzhľadom k petitu . Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietol, že podľa jeho názoru žalobca v konaní existenciu práva, ktoré by zapísanie majetku do súpisu majetku úpadcu spochybňovalo nepreukázal, v konaní nebolo jednoznačne a s istotou preukázané, že zmluva o dielo, z obsahu ktorej sa vlastníkom realizovaných stavieb stáva zhotoviteľ , teda žalobca, bola uzatvorená dňa 07.04.2008, ktorá skutočnosť bola spochybnená najmä tým, že úpadca sa od počiatku v čase realizácie výstavby vo vzťahu k stavebnému úradu správal ako investor a stavebník, požiadal i o zápis rozostavaných stavieb do katastra nehnuteľností, k čomu predkladal stavebné povolenie, geometrický plán, znalecký posudok, na základe čoho správa katastra ako vlastníka rozostavaných domov zapísala žalovaného.. Bol to úpadca - žalovaný, ktorý žiadal o urýchlený zápis z dôvodu čerpania hypotekárneho úveru, žiadal i o zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, čo môže vykonať iba vlastník, pričom k zmene vlastníka z úpadcu na žalobcu došlo až na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.06.2011, t.j. viac ako 3 roky po začatí výstavby a potom, ako boli nehnuteľnosti prevedené na spoločnosť International Apartments s.r.o., k čomu ale došlo po začatí konkurzného konania na úpadcu, ako aj na spoločnosť International Apartments s.r.o. Prílohou návrhu na zmenu bola Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 11.12.2008, podľa ktorej predmetom nájmu boli pôvodné nehnuteľnosti vedené ako parc. č. 4061/1 a č. 4064/11 už po ich rozčlenení na základe geometrického plánu zo dňa 29.07.2008 č. 40-81/08 a po ich zápise na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D.. Teda už v tomto období žalobca vedel o zápise vlastníckeho práva úpadcu k stavbám, pričom v čase pred vyhlásením konkurzu mohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, rovnako žalobca v konaní nepreukázal, že by s úpadcom o zjednaní nápravy v súvisiacej s nesprávnym zapísaním vlastníka na liste vlastníctva rokoval, nepodal ani trestné oznámenie a tak nepreukázal existenciu zrozumiteľného dôvodu, prečo by úpadca dal zapísať rozostavané stavby na list vlastníctva, ak by si nebol tohto vlastníctva vedomý. Okrem toho žalovaný účtoval o nehnuteľnostiach ako o svojom majetku a žalobca nevedel vysvetliť rozpor medzi znením čl. 5/ 5.1 a 10/10.6 písm. a) zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy zostáva úpadca vlastníkom časti zrealizovaného diela, zmluva o dielo tiež neobsahuje ani riešenie otázky následného prevodu vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa, svedecká výpoveď svedka Moravčíka je v hrubom rozpore so skutočnosťami, keď úpadca sporné nehnuteľnosti dňa 29.05.2009 odpredal spoločnosti International Apartments s.r.o., a pri takomto úkone, ak si bol konateľ žalobcu istý, že nehnuteľnosti úpadcovi nepatrili, bola naplnená i skutkový podstata trestného činu podvodu. Z uvedeného dôvodu odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa nemá jednoznačne zistenú vôľu a obsah úkonov, z ktorých dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď viac ako 3 roky od uzavretia zmluvy o dielo, žiaden z účastníkov nejakým preukázateľným spôsobom sa nesprával tak, aby sa vlastníctvo spochybnilo, úpadca sa od počiatku ako vlastník nehnuteľnosti správal a žalobca až do roku 2011 vlastnícke právo úpadcu nespochybňoval. Súd prvého stupňa na zjavné rozpory rezignoval a nejakým spôsobom sa s pochybnosťami o vôli zmluvných strán nevyporiadal. Rozsudok súdu prvého stupňa je tak v celom rozsahu nepreskúmateľný a arbitrárny, pričom súd vychádzal iba z výpovedí zúčastnených osôb. V konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom ako jedna z procesných strán vystupuje už nie úpadca ale správca, ktorý vstupuje do práv a povinností úpadcu vyhlásením konkurzu, pričom je postup správcu limitovaný informáciami, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť, od čoho sa odvíja aj procesná aktivita správcu, ktorý nebol samozrejme svedkom konania úpadcu. Z toho dôvodu je pri preukazovaní práva vylučujúceho zapísanie určitého majetku do súpisu podľa § 78 ZoKR zaťažený žalobca. Žalovanému sú z jeho úradnej činnosti známe viaceré prípady, ktorými je sledovaný cieľ dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu, pri ktorých dochádza k fabulácii skutkového stavu pozmeňovaním, resp. vytváraním listinných dôkazov za súčinnosti osôb oprávnených konať za úpadcu, ktoré ale hraničia s trestnoprávnou zodpovednosťou. Súd prvého stupňa však objektívne pochybnosti o tendenčnosti a účelovosti výpovedí osôb neposudzoval, nevzal do úvahy ich zainteresovanosť na veci, pričom si vypočuté osoby pamätali len skutočnosti, ktoré boli v súlade so žalobcom prezentovaným opisom skutkového stavu, ale k žiadnej inej okolnosti, ktorá by takúto situáciu spochybňovala sa nevedeli vyjadriť, resp. si na ňu spomenúť. Podľa osvedčovacích doložiek na zmluve o dielo, ako i na Dodatku č. 1, boli tieto dokumenty pred notárom podpísané a nie podpisy na zmluve uznané za vlastné, čím je preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného, závery prvostupňového súdu sú v rozpore s verejnou listinou, k čomu súd neposkytol žiadne zdôvodnenie. Konateľa žalobcu mnohé otázky súvisiace s uzatvorením Dodatku č. 1 a č. 2 nevedel vysvetliť, resp. sa k nim relevantne vyjadriť. Za spochybňujúce skutočnosť označil odvolateľ i tvrdenie súvisiace s tým, že dátum na zmluve o dielo dopisovala sekretárka vlastnou rukou, ktorá napísala deň 07.04.2009, pričom je potom iracionálne, aby zmluvu s nesprávnym dátumom podpisovali konateľ žalobcu a konateľ úpadcu úradne osvedčeným podpisom dňa 11.05.2009. Rovnako vyvoláva pochybnosti i podpísanie Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, keď podpis na Dodatku č. 1 bol úradne osvedčený dňa 11.05.2009, ale Dodatok č. 2 mal byť uzatvorený dňa 05.05.2009. Súd prvého stupňa sa dostatočne v konaní nevysporiadal s námietkami, ktoré vznášal žalovaný. V závere odvolania odvolateľ dal do pozornosti, že v prípade zverejnenia a medializovania takéto rozhodnutie môže predstavovať bezprecedentný návod na marenie konkurzných konaní v analogických veciach. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť v časti výroku okrem náhrady trov konania, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie. Vo vyjadrení zdôraznil, že výpovede štatutárnych zástupcov strán, ktoré zmluvu o dielo a dodatky k nej podpisovali vylúčili akékoľvek pochybnosti súvisiace so skutočným dňom ich uzatvorenia a vlastníctvo žalobcu tak k predmetným nehnuteľnostiam bolo jednoznačne preukázané. V závere poukázal žalobca na to, že rozhodnutím Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cbi/19/2011, ktorého predmetom bolo vylúčenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu zo súpisu majetku úpadcu International Apartments s.r.o. a súd prvého stupňa správne postupoval, keď na základe vykonaného dokazovania za vlastníka týchto nehnuteľností určil žalobu. Odvolaciemu súdu bolo dňa 10.12.2015 doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, v ktorom žalovaný zotrval na námietkach uvedených v ním podanom odvolaní s tým, že žalobca sa v tomto vyjadrení obsahom a dôvodmi odvolania ani nezaoberá. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, týkajúci sa vylúčenia vo výroku rozsudku špecifikovaných nehnuteľností zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu, ku ktorému súd dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje.. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd nemá za to, že by vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania, ktoré by zakladali dôvodnosť odvolania. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolateľ svoje dôvody, pre ktoré považuje žalobu za nedôvodnú zakladá iba na možných predpokladoch a úvahách o možných okolnostiach súvisiacich s uzatvorením príslušných právnych úkonov, ktoré ale neboli v konaní preukázané a ktoré sa tak, ako tvrdí žalovaný podľa súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania nestali. Je pravdou, že súdu prvého stupňa bola v rámci vykonávania dôkazov predložená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby týkajúcej sa nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa žalobca v konaní domáha s rozdielnymi dátumami uzatvorenia, keď zmluva, ktorú predložil žalobca (č.l. 17) má uvedený dátum uzatvorenia deň 07.04.2008, na ktorej pravosť podpisov dňa 11.05.2009 nie je notársky osvedčená, na ktorej je ale bez akejkoľvek úpravy zhodným s písmom celého textu uvedený dátum jej uzatvorenia, oproti zmluve predloženej žalovaným na ktorej je dátum podpisu v časti roku opravený ručne ako 2009, ktorej súčasťou je i osvedčenie podpisov účastníkov zmluvného vzťahu.. Takto sú vyhotovené i Dodatky č. 1 a č. 2, ktoré sú pre posúdenie žalobcovho nároku skutkovo významné. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na predloženie viacerých vyhotovení zmluvy o dielo s rôznymi spôsobmi uvedeného dátumu a s rozdielnymi rokmi uzatvorenia v spojení s osvedčením podpisov správne vyhodnotil zistené okolnosti, ktorými žalobca tieto úkony objasňoval a rozpory vysvetľoval, pri určení pre rozhodnutie o návrhu relevantnej zmluvy vychádzal z výpovedí a prejavov priamych účastníkov predmetných právnych úkonov, ktorí skutočný dátum uzatvorenia zmluvy o dielo a následných dodatkov potvrdili a žalobca tak uniesol dôkazné bremeno. Prvostupňovému súdu pri rozhodnutí vychádzal z logického záveru, keď mal v dostatočnej miere vysvetlené okolnosti a dôvody existencie pre rozhodnutie podstatných dokumentov, preto odvolací súd nepovažuje za absurdné, ak zmluva o dielo ako i Dodatok č. 1, ktoré majú osvedčené podpisy boli vyhotovené dodatočne pre potrebu získať bankový úver, boli dodatočne vytlačené, nakoľko sú vyhotovované počítačom a potom podpísané pred notárom dňa 11.05.2009, keď poskytnutie úveru bolo podmienené preukázaním vlastníckeho práva žiadateľa o úver. Nakoľko ale úver žiadateľovi nebol poskytnutý, účastníci sa dohodli na uzatvorení Dodatku č. 2, čím vlastnícke vzťahy vrátili do stavu, aký bol pôvodne upravený zmluvou o dielo. Na Dodatku č.2 preto ani nie sú osvedčené podpisy a zákon pre platnosť Dodatku č.2 takýto úkon nevyžaduje. Takýto postup a okolnosti vzniku zmluvy o dielo a Dodatku č.1 s osvedčenými podpismi odvolací súd považuje za postup, ktorý nie je nemožný, ktorý vyplýva i zo zhodných výpovedí účastníkov, vedený snahou objednávateľa diela - úpadcu, získať finančné prostriedky poskytnutím úveru, preto znenie zmluvy o dielo v spojení s Dodatkom č. 1 vytlačené s dátumom 29.04.2008 boli dňa 11.05.2009 obsahujú osvedčenie o pravosti podpisu, ale skutočné uzavretie zmluvy o dielo bolo dňa 07.04.2008 i v spojení s Dodatkami č. 1 a č. 2. Pokiaľ by súd neprihliadol i na správanie sa zmluvných strán a za jediný a relevantný dôkaz o uzatvorení zmlúv a dodatkov by považoval dátum, kedy došlo k osvedčeniu pravosti podpisov, vydal by rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so skutočným a v konaní pred súdom zistenom správaní zmluvných strán a takéto rozhodnutie by vychádzalo iba z formálnych listinných dôkazov bez zohľadnenia ostatných súvisiacich skutkových okolností. S poukazom na vyššie uvedený názor odvolací súd nemá za to, že by rozhodnutie prvostupňového súdu vykazovalo znaky zmätočnosti, arbitrárnosti a malo by byť návodom na marenie konkurzných konaní, pretože práve riadne vykonanie dokazovania a zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností v súvislosti s následným právnym posúdením založí správnosť individuálneho súdneho rozhodnutia vydaného v príslušnom konaní. Pokiaľ by mali súdy vychádzať iba z formálnych dokumentov bez vykonania dokazovania, táto skutočnosť by práve znamenala nedodržiavanie a nerešpektovanie procesných predpisov na základe ktorého súdy konajú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci samej a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil. Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti o trovách konania podal odvolanie i žalobca, ktorý žiadal, aby súd trovy konania určil za pohľadávku proti podstate úpadcu. K uvedeného odvolací súd uvádza, že ak je správca v konaní v pozícii žalovaného neúspešný, súd priznáva úspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, pričom môže rozhodnúť, že trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu podstaty sú pohľadávkou proti dotknutej podstate (§ 78 ods. 4 ZoKR ). Tento postup je na úvahe súdu, ktorý môže takto rozhodnúť, pretože inak sú tieto trovy vylúčené z uspokojenia (§ 100ZoKR). K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že i keď trovy konania, aj keď sú priznané proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca konal v mene úpadcu a na jeho účet, preto trovy konania sú pohľadávkou proti úpadcovi, z toho dôvodu je vhodné, aby prvostupňový súd sa ešte zaoberal i týmito skutočnosťami a o nároku na náhrade trov rozhodol v súlade s návrhom žalobcu, prípadne ak takémuto návrhu nevyhovie, ho v tejto časti zamietol Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ako sa s touto možnosťou prvostupňový súd vyporiadal, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd musí pri posúdení nároku na náhradu trov konania a spôsobu rozhodnutia o nich zaoberať i právnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 78 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z.(ZoKR) Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.