Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112205437 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112205437.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, proti odporkyni: F. A., bytom K., U. XX, o zaplatenie 372,83 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 00 009 199, zastúpený advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 1713/8, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 37C/35/2012-101 zo dňa 22. novembra 2013 v časti náhrady trov vedľajšieho účastníka takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na súde prvého stupňa vo výške 112,12 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 26,30 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporkyni nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 40,- eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustan. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, súd prvého stupňa preto konanie zastavil. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40,- eur, keďže ide o drobný spor, trovy účtované právnym zástupcom vedľajšieho účastníka sú neprimerané voči pohľadávke. Obdobné podania právny zástupca vedľajšieho účastníka podáva hromadne, jedná sa o podanie právne jednoduché. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník v časti priznania náhrady trov konania. V konaní došlo k vadám, účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník nemal záujem, aby sa tieto konania viedli, neinicioval ich. V súlade s ústavným právom si zvolil právneho zástupcu z radov advokátov. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli, vyplývajú z jednotlivých úkonov právnej služby, ich počet bol ovplyvnený výhradne procesnou aktivitou navrhovateľa a súdu. Navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zrušil, alternatívne, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Trnava v napadnutej časti a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 129,05 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 43,24 eur. Navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože sa stotožnil s jeho dôvodmi. Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné zmeniť. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona z. č. 757/2004 Z.z.). Sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať návrh v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie návrhu ako procesnoprávny úkon (§ 41 O.s.p.) je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ak žalobca vezme návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka navrhovateľa, vedúca k späťvzatiu návrhu, nezbavuje navrhovateľa procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 O.s.p. a § 201 O.s.p. je nepochybné, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, takže je oprávnený robiť všetky procesné úkony. Vedľajšie účastníctvo je možné len v sporovom konaní a jeho účelom je pomoc v spore niektorému z účastníkov konania (jednej zo sporových strán). Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 94 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Občiansky súdny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania (§ 93 ods. 3 prvá veta O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi preto napríklad súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie, môže mu priznať právo na náhradu trov konania alebo mu môže uložiť povinnosť zaplatiť ich náhradu úspešnému účastníkovi konania. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku) a úkonov, ktoré vykonáva sám účastník (späťvzatie odvolania alebo dovolania a pod.). Ako vyplýva z uvedeného vedľajší účastník má okrem iného aj právo na zastupovanie advokátom v spore, teda aj na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Pri priznávaní tejto náhrady súd musí posúdiť účelnosť trov právneho zastúpenia tak, ako pri zastupovaní každého účastníka konania na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu. Medzi predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania okrem iných patrí účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a ako aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Zákonnou požiadavkou na priznanie náhrady trov konania je, že trovy konania na uplatňovanie alebo bránenie práva boli účelne vynaložené (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Zástupcovi účastníka v konaní patrí náhrada len za účelne vykonané úkony v prospech účastníka, ktorého v konaní zastupuje. Platí to aj pre právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Ak je teda vedľajší účastník zastúpený v konaní advokátom ako právnym zástupcom, má nárok na odmenu len za úkony, ktoré boli účelne vykonané v prospech účastníka, na strane ktorého do konania vstúpil. V preskúmavanom prípade vedľajší účastník v prospech odporcu, na strane ktorého vystupoval, vykonal tri úkony, účelne vynaložené: prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), vyjadrenie k návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, odporkyňa bola vo veci v podstate úspešná. Vedľajšiemu účastníkovi vznikol z týchto dôvodov nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vznikol nárok na odmenu. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa ustan. § 220 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci - dva úkony odmenu vo výške á 28,22 eur (§ l0 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení noviel) a jeden úkon 14,11 eur, spolu 70,55 eur, trikrát paušál á 7,63 eur, spolu 22,89 eur, a DPH 18,68 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka dosiahli výšku 112,12 eur. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - podanie odvolania (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 14,11 eur, jedenkrát paušál 7,81 a DPH 4,38 eur, spolu odmena 26,30 eur. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.