Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113201876 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113201876.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: ERASMUS LEGAL s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, V., o zaplatenie sumy 938,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03. decembra 2013 č. k. 16C/260/2013-50, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne sumy 419,40 eur a v časti náhrady trov konania ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v úverovej zmluve č. 3702002514 uzavretej medzi účastníkmi 12.02.2007 v časti zmluvného úroku, poplatku za výber z bankomatu, zmluvnej pokuty, sankčného úroku a v časti o revolvingovom úvere I., II sú ako neprijateľné neplatné a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 4 ods. 2,3,1 zák. č. 258/2001 Z.z., § 25 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 657 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade si odporkyňa, svoju povinnosť uhradiť úver riadne splnila a ku dňu rozhodnutia nedlhuje na úvere žiadnu čiastku.Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o úrokoch z omeškania a ostatných dojednaní v úverových zmluvných podmienkach. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie úrokov z omeškania, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre úroky z omeškania, ktoré navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby zaplatenia.V danom prípade výška úrokov z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje stanovené prípustné úroky z omeškania, ktorá skutočnosť je v rozpore s ust. § 3 OZ o dobrých mravoch. Rovnaké dôvody pre neprijateľnosť, a teda neplatnosť platia i pre ostatné zmluvné podmienky, uvedené v zamietajúcej časti tohto rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že zmluva ako taká je neprehľadná, zmätočná a nedostatočná, nakoľko neobsahuje zákonom stanovené náležitosti /počiatok a koniec splátok, výšku úrokov /tie sú len v úverových podmienkach/, poplatky /takisto v úverových podmienkach/. Úverové podmienky sú dané pre úver, revolvingový úver a úverovú kartu, a teda neprehľadné. V časti revolvingového úveru I, II je potrebné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nároky z neuhradenia záväzku vzniknutého z tejto zmluvy, pričom sa jedná o neprijateľnú podmienku - bez možnosti odmietnutia. Obdobná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú /Rozsudok OS Žilina č. k. 14C 86/11-77, Rozsudok KS Žilina 9Co 37/2012 zo dňa 17. 5. 2012/. „ Zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná.“ Teda i v tejto časti nároku sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má za to, že navrhovateľovi s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve účastníkov. Súd na žalobcom predložené sadzobníky poplatkov neprihliadol, keďže nemal za preukázané, že tieto sadzobníky sú súčasťou zmluvy o úvere. Pokiaľ je odporca v omeškaní s platením peňažného dlhu, je možné priznať mu len úroky z o meškania vo výške určenej nar. vl. č 87/1995 Z. z. Z uvedených dôvodov (absencia zmluvných dojednaní o povinnosti platiť poplatky za upomienky, poplatky za vstup do vymáhania, oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu) súd návrh navrhovateľa v časti týchto nárokov nepovažuje za dôvodný, keďže navrhovateľ nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal existenciu svojej pohľadávky nad rámce skutočne poskytnutého úveru, teda istiny. Dohodnuté úroky, zmluvná pokuta a ďalšie poplatky sú v zmysle citovaných ustanovení zákona neprijateľné a neplatné.Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd preto žalobu o plnenie nad rámec istiny /ktorá bola uhradená/ zamietol a úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to v zamietajúcej časti ohľadne rozdielu poskytnutého úveru a jeho uhradenej časti zo strany odporkyne t.j. v časti nepriznaného bezdôvodného obohatenia vo výške 419,40 eur z dôvodu, že rozhodnutie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedené v § 221 ods. 1 konkrétne písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, pretože podľa právneho posúdenia súdu zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú podmienku bez možnosti odmietnutia. Keďže podľa uvedeného právneho posúdenia ide o neplatný právny úkon v celom rozsahu navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. Predmetom vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu navrhovateľovi má teda byť suma vo výške rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru 1.463,85 eur a výškou uhradenej sumy zo strany odporkyne vo výške 1.044,45 eur, ktoré sumy boli dohodnuté splátkovým kalendárom t.j. prehľadom pohybov na účte odporkyne. Na základe uvedeného tak titulom bezdôvodného obohatenia mal súd priznať navrhovateľovi zo žalovanej sumy istinu vo výške 419,40 eur. Prvostupňový súd sa však s neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere nevysporiadal do dôsledkov a obmedzil sa len na konštatovanie, že uvedená zmluva je neplatná a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného, keďže súd celý návrh navrhovateľa len zamietol bez toho, aby posudzoval vzájomné nároky účastníkov z neplatného zmluvného vzťahu, žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a navrhovateľovi priznal sumu 419,40 eur titulom bezdôvodného obohatenia ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,50 eur. Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je rozhodnutie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné v napadnutej časti zamietnutia návrhu vrátane náhrady trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedenom pod sp. zn. 16C/260/2013 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 938,60 eur a náhrady trov konania. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ohľadne istiny 419,40 eur a v časti náhrady trov konania. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne právnym posúdením veci z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa v danom prípade pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že zamieta návrh navrhovateľa z dôvodu, že podľa právneho posúdenia súdu zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú podmienku bez možnosti odmietnutia. Z rozhodnutia súdu tak nie je zrejmé, ktorú úverovú zmluvu súd posúdil ako zmluvu na základe, ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni zaplatenie žalovanej istiny. Zo strany súdu je konštatované, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3702002514 zo dňa 12.12.2007 a zároveň bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere I. a II., keď ďalej sa zaoberá rozborom zákona č. 258/2001 Z.z. a následne konkrétne nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania a posudzovaním ich prijateľnosti. V závere svojho rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto návrh o plnenie nad rámec istiny zamietol. Pokiaľ ide o ďalšie strohé závery súdu, nie je z odôvodnenia jeho rozhodnutia tak vôbec zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, keď nie je zrejmé z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež zákonný predpis tam nie je vyložený tak, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je tak v celom svojom rozsahu všeobecné a nekonkretizované pre danú vec. Z uvedeného tak vyplýva, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, že súd prvého stupňa skúmal platnosť uzatvorenia úverovej zmluvy o revolvingovom úvere II. , na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie žalovanej istiny. Aj keď navrhovateľ súdu prvého stupňa túto skutočnosť uviedol minimálne podaním zo dňa 06.11.2013 súd prvého stupňa aj napriek tejto skutočnosti vo svojom rozhodnutí konštatoval uzatvorenie úverovej zmluvy č. 3702002514 s tým, že aj v samotnom rozhodnutí uviedol, že revolvingový úver č. I. a II. obsahuje neprijateľnú podmienku a to bez možnosti jej odmietnutia, na základe ktorého navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Na základe uvedeného je preto potrebné zo strany súdu prvého stupňa posúdiť predmetnú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. v zmysle jej platnosti a účinnosti a to najmä v zmysle ust. § 37 a násl. Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď je potrebné podrobne skúmať, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, či predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku môže byť konštatovaná len taká zmluvná podmienka, ktorá vznikla na základe platne uzavretej zmluvy. V danom prípade však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí neuviedol a neozrejmil, či medzi účastníkmi konania došlo k takémuto platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere II., na základe ktorej odporkyňa čerpala úver s úverovým rámcom vo výške 1.161,78 eur. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere II., je neplatná a to z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, tak v danom prípade nárok navrhovateľa titulom tejto úverovej zmluvy zaniká a tak nie je možné posúdiť niektorú z tých zmluvných podmienok, ktoré zmluva o revolvingovom úvere II. obsahuje ako neprijateľnú, pretože za takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku možno posúdiť a citovať len zmluvnú podmienku dohodnutú v platnom právnom vzťahu t.j. len v platnom právnom úkone. V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k právnemu záveru, že zmluva o revolvingovom úvere II. je absolútne neplatná, podriadi zistený skutkový stav vo veci pod správnu právnu normu a nie bez ďalšieho právneho posúdenia a dokazovania návrh navrhovateľa zamietne. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je navrhovateľom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa navrhovateľ dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v návrhu právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie návrhom uplatneného plnenia. V danej veci však samotný navrhovateľ podal odvolanie v zamietajúcej časti len čo do istiny 419,40 eur, ktorú žiada zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia a ktorá suma predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 1.463,75 eur a výškou uhradenej sumy zo strany odporkyne 1.044,45 eur. V danom prípade je tak povinnosťou súdu prvého stupňa v prípade skonštatovania, že zmluvný vzťah založený na zmluve o revolvingovom úvere II. je absolútne neplatný, zistiť aká suma bola poskytnutá odporkyni zo strany navrhovateľa a akú sumu odporkyňa navrhovateľovi z dôvodu neplatného úverového vzťahu pod č. 5710083253 navrhovateľovi vrátila, ktoré listinné doklady je potrebné založiť do spisu tak, aby bolo následne preskúmateľné aj zo strany odvolacieho súdu, aká suma bola odporkyňou navrhovateľovi na predmetnom úvere uhradená. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím tak došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p (§ 167 ods. 2 O.s.p) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z dôvodov uvedených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a čiastočne i v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, opätovne vec prejedná, doplní v naznačenom smere dokazovanie podľa § 132 O.s.p., náležite zhodnotí výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodne o veci. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.