Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113201993 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113201993.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benku a sudkýň: JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: C. Z., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, M., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, AK so sídlom Františkánska 5, Trnava, proti odporcovi: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Zuzana Csenkyová, AK so sídlom Dolné bašty 2, Trnava o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: C. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, H. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, obidve maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. augusta 2014, č. k. 15P/7/2013-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výšky výživného m e n í tak, že odporca je povinný platiť na výživu mal. C. C. sumu 130,- eur a na mal. H. A. sumu 100,- eur mesačne, vždy do 15.- dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.10.2014 do 31.01.2015 na mal. C. C. vo výške 85,26 eur a na mal. H. A. vo výške 33,26 eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur na každé dieťa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozviedol manželstvo H. Z. a C. Z., uzavreté dňa 20.3.2003 v Shelby, Michigan, USA, zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika vo zv. OM/52 ročník 2003 na str. 38 pod p. č. 75. Maloletý C. C., nar. X.X.XXXX a maloletá H. A., nar. X.X.XXXX, sa zverili do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok a odporca je povinný prispievať na výživu na maloletého C. C. vo výške 150 Eur mesačne a na maloletú H. A. vo výške 120 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám mnavrhovateľky. Súd styk odporcu s maloletým C. C. a maloletou H. A. upravil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým C. C. a maloletou H. A. každý párny týždeň v roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý párny rok od 24. dňa v kalendárnom mesiaci december od 09,00 hod. do 25. dňa v mesiaci december do 19,30 hod., každý nepárny rok od 26. dňa v kalendárnom mesiaci december od 09,00 hod. do 27. dňa v mesiaci december do 19,30 hod., každý párny rok od 28. dňa v mesiaci december od 20,00 hod. do 6. dňa v mesiaci január do 19,30 hod., každý nepárny rok počas jarných školských prázdnin pre Trnavský kraj od pondelka od 09,00 hod. do nedele do 19,30 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 16.7. od 09,00 hod. do 31.7. do 19,00 hod. a od 16.8. od 09,00 hod. do 31.8. do 19,00 hod. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1,2,3, § 23 ods. 1,2,3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval povahové a názorové rozdiely účastníkov konania, čo malo za následok citové odcudzenie účastníkov konania. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že výchovu maloletého C. C. a maloletej H. A., odkedy rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje navrhovateľka, ktorá žiadala zveriť maloleté deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj odporca. Navrhovateľka a odporca sa dohodli, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý párny rok od 24. dňa v kalendárnom mesiaci december od 09,00 hod. do 25. dňa v mesiaci december do 19,30 hod., každý nepárny rok od 26. dňa v kalendárnom mesiaci december od 09,00 hod. do 27. dňa v mesiaci december do 19,30 hod., každý párny rok od 28. dňa v mesiaci december od 20,00 hod. do 6. dňa v mesiaci január do 19,30 hod., každý nepárny rok počas jarných školských prázdnin pre Trnavský kraj od pondelka od 09,00 hod. do nedele do 19,30 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 16.7. od 09,00 hod. do 31.7. do 19,00 hod. a od 16.8. od 09,00 hod. do 31.8. do 19,00 hod. Na základe uvedeného, súd zveril maloletého C. C. a maloletú H. A. na čas po rozvode manželstva účastníkov konania do osobnej starostlivosti navrhovateľky a v súlade s ich dohodou upravil styk odporcu s maloletými deťmi. Súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého C. C. v sume 150 Eur mesačne a na maloletú H. A. v sume 120 Eur mesačne, keď dospel k záveru, že takto určené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletých detí, keď vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu navrhovateľky cca 670 Eur a z príjmu odporcu pred uzavretím Dodatku č. 3 k pracovnej zmluve t.j. vo výške cca 1.345 Eur brutto a nie z čistého priemerného mesačného zárobku cca 412 Eur. Súd dospel k záveru, že nakoľko k podstatnému zníženiu príjmu odporcu zo sumy 1.345 Eur na sumu 500 Eur mesačne, ktorá je ešte nižšia, ako nástupná mzda odporcu (750 Eur), došlo na základe dohody odporcu so zamestnávateľom bez uvedenia dôvodu, súd toto konanie vyhodnotil tak, že odporca sa dobrovoľne vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zárobku. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom zohľadnil aj osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti, teda že navrhovateľka si plní vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, nákup stravy, ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že maloleté deti sa venujú športu, navštevujú krúžky v rámci školskej družiny, mal. C. C. hrá futbal, mal. H. A. navštevuje krúžok - hra na klavíri, s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky na ich výchovu a výživu. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti súd je povinný skúmať aj životnú úroveň obidvoch rodičov, keď maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého rodiča. Preto bolo potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že odporca vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen AG, DEU Pasat, rok výroby 2008, v lete 2014 bol na dvoch dovolenkách, v Dubaji len s jeho priateľkou a v Chorvátsku s maloletými deťmi aj s jeho priateľkou, venuje sa športu. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že mu finančne pomáhajú rodičia, keď dovolenku v Chorvátsku zaplatila za odporcu jeho matka a dovolenku v Dubaji výhradne platila priateľka odporcu, súd vyhodnotil, že odporca sa nechcel vzdať potrieb, ktoré podľa jeho tvrdení už nebol schopný sám uhradiť a presunul túto povinnosť na rodičov a tretiu osobu, keď výživné má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a to v časti určenia výšky výživného na maloleté deti, ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a svojím odvolaním sa domáha podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové konania a rozhodnutie, eventuálne navrhuje, aby odvolací súd sám rozhodoval a zmenil rozsudok tak, že odporca je povinný platiť na výživu mal. C. C. výživné vo výške 50,- eur mesačne a na mal. H. A. výživné vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že jeho majetkové pomery sa v ostatnom čase výrazne zmenili, keď bol objektívnymi okolnosťami prinútený zamestnávateľom podpísať dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, podľa ktorého sa mu znížila mzda na minimálnu mzdu. Uviedol, že po skončení pojednávania na Okresnom súde v Trnave požiadal zamestnávateľa, aby sa oficiálne vyjadril k svojim hospodárskym výsledkom a k nutnosti podpísania dodatku č. 3 k pracovnej zmluve a zamestnávateľ mu dňa 06.10.2014 zaslal svoje stanovisko, ktoré je aj súčasťou odvolania, z ktorého vyplýva, že na základe vyhodnotenia hospodárskych výsledkov boli predstavenstvom spoločnosti prijaté racionalizačné opatrenia za účelom zníženia prevádzkových nákladov spoločnosti, v dôsledku čoho sa rozhodli ukončiť prevádzku niektorých kmeňových pobočiek, redukovať počet zamestnancov na jednu osobu vo vybraných prevádzkárňach a k zníženiu mzdy. Pri vybraných pobočkách bola daná alternatívna možnosť ponechania dvoch pracovníkov výhradne za zmenených mzdových podmienok. V opačnom prípade by boli využili možnosť realizovať výpoveď danú zamestnávateľom z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že rovnako ako navrhovateľka aj on sa podieľa na ošatení detí, ak nie viac s tým, že platí synovi futbal. Motorové vozidlo ktoré používa mu daroval otec a uviedol, že aj navrhovateľka používa motorové vozidlo, ktoré jej poskytli rodičia avšak rozdiel je v tom, že nie je na ňu písané. S platením výživného i ďalších jeho výdavkov mu pomáhal otec, je však v dôchodku a už nie je schopný mu ďalej pomáhať. Ďalej uviedol, že vyvíja intenzívnu snahu na získanie iného zamestnania a svoju finančnú stabilizáciu. K odvolaniu odporcu zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu a preto odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdiť. K odvolaniu odporcu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadne výšky výživného potvrdil, resp. aby ho zmenil tak, že sumu výživného na maloleté deti zvýši na 200,- eur pre mal. C. C. a 150,- eur pre mal. H. A. resp. alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedla, že len pred pár mesiacmi bol odporca v práci povýšený najmä z dôvodu výborných pracovných výsledkov a následne na to zamestnávateľ tvrdí, že došlo k zníženiu priemerného mesačného zárobku a to na základe vypracovania nového mzdového poriadku spoločnosti, čo stále považujú za úplne rozporné. Odporca ako vedúci pracovník mohol ovplyvniť, či sa počet zamestnancov prevádzky cestovnej kancelárie v V. zredukuje z dvoch na jedného alebo zostanú pracovať obaja, ale s nižším príjmom. K zníženiu aktuálneho príjmu došlo na základe dohody odporcu so zamestnávateľom, keď odporcu nik nenútil k tak nevýhodnej zmene pristúpiť. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nie je pravdou, že by odporca prispieval rovnakou mierou, ak nie vyššou na výdavkoch na ošatenie pre maloleté deti, nakoľko za obe deti uhradí výživné vo výške 100,- eur a tým považuje svoju vyživovaciu povinnosť za splnenú. Nekupuje im nič naviac a už vôbec nie oblečenie vo vyššej miere ako ona. Taktiež nie je pravdou, že by len odporca financoval futbalové tréningy mal. C., nakoľko musela opakovane platiť nedoplatky v súvislosti s touto športovou aktivitou ich syna. Za absurdné považuje tvrdenie odporcu, že mu v jeho ťažkej finančnej situácie pomáha otec - invalidný dôchodca, ktorý nemá možnosti, najmä zdravotné privyrobiť si, či už v zamestnaní alebo brigádne. Odporca ako zdravý a mladý človek má možnosť získať lepšie platenú prácu, privyrobiť si brigádne a pod., jednoducho nebyť odkázaný na finančnú pomoc invalidného človeka. Ďalej poukázala na skutočnosť, že ak by aj bola pravda, že odporca bol nútený podpísať dohodu o znížení mzdy, mal od začiatku roku 2013 rok a pól na nájdenie si nového lepšieho plateného pracovného miesta. Odporca však aj napriek uvedenému, zotrval u takéhoto zamestnávateľa a postup odporcu tak vypovedá o tom, že jeho príjem bude reálne oveľa vyšší ako deklaruje alebo jednoducho odmieta využiť svoje možnosti a pracovné skúsenosti a nájsť si nové a lepšie miesto. K predloženému dôkazu a to vyjadreniu zamestnávateľa zo dňa 06.10.2014 navrhovateľka uviedla, že dokazovanie bolo skončené pred vyhlásením rozsudku zo dňa 14.08.2014 a teda na tento dôkaz nie je dôvod prihliadať v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. . Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením sa s dokladmi o príjme účastníkov konania, výsluchom navrhovateľky a odporcu, keď v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného kolízneho opatrovníka a predovšetkým s prihliadnutím k výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15P/7/2013 je návrh navrhovateľky, ktorým žiadala rozvod manželstva s odporcom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a to mal. C. C. a mal. H. A. Z.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd určil odporcovi platiť výživné na mal. C. C. vo výške 150,- eur mesačne a na mal. H. A. vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Odporca vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojom odvolaní a taktiež uviedol, že k žiadnemu jeho povýšeniu u zamestnávateľa nedošlo, keď pracuje na rovnakej pozícii ako jeho kolegyňa a ani jeden z nich nie je vedúcim pracovníkom a u oboch došlo k rovnakému zníženiu príjmu. Určenú výšku výživného v napadnutom rozsudku považuje za likvidačnú. Na základe toho si musel požičať peniaze, čo zas vyústilo do nedorozumení s jeho otcom, čo následne viedlo k tomu, že sa musel odsťahovať a prenajať si jednoizbový byt, kde v súčasnosti sám býva. Prácu si hľadá, avšak nájsť si prácu v cestovnom ruchu nie je jednoduché, nakoľko do týždňa aj k nim na pobočku chodia traja - štyria ľudia, ktorí si u nich hľadajú prácu. Uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore strojár, v tomto odbore však nikdy nepracoval. Čo sa týka nového televízora, tak to bol darček od jeho otca pre deti. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu odporcu, keď podľa jej názoru situácia odporcu nie je taká, ako sa ju snaží prezentovať, nakoľko v minulom roku bol na dvoch dovolenkách a pod stromček si kúpil televízor. Čo sa týka ním navrhnutého výživného vo výške 50,- eur na každé z detí je tak veľmi málo, že v tomto prípade by sa prihovárala za to, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti nech si to odporca vyskúša, aké náklady majú deti. Čo sa týka hradenia výšky výživného v mesiaci október odporca uhradil 100,- eur spolu na obe deti, v mesiaci november rovnako 100,- eur, v mesiaci december 270,- eur a v mesiaci január tiež 270,- eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil, príp. výživné zvýšil na sumy 200,- a 150,- eur mesačne. Poukázala na to, že najmä u mal. C. sú náklady podstatne zvýšené tým, že je športovec a už len s tým súvisiace stravovanie vyžaduje zvýšené náklady. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka pracuje ako manažérka v spol. X. s.r.o. a jej čistý priemerný mesačný príjem je okolo 620, - eur. Spolu s maloletými deťmi žije u svojich rodičov v rodinnom dome. Maloletý C. C. navštevuje od septembra 2014 gymnázium v Trnave a aktívne sa venuje futbalu, s čím sú zvýšené výdavky a maloletá H. navštevuje Základnú školu v M. a venuje sa hre na klavíri. Odporca uzavrel so spol. P. a .s., cestovná kancelária dňa 17.03.2010 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s pracovným zaradením manažér predaja s nástupnou mzdou 750,- eur mesačne brutto. Dňa 17.12.2010 uzavrel dodatok č. 1 k tejto pracovnej zmluve, čím sa mu zvýšila mzda za prácu zo sumy 750,- eur na sumu 900,- eur mesačne a to účinnosťou od 01.01.2011. Dňa 31.07.2011 uzavrel so zamestnávateľom dodatok č. 2, ktorým došlo k zvýšeniu mzdy od 01.08.2011 na sumu 1.345,- eur mesačne. Dňa 31.01.2013 uzavrel dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zníženiu mzdy zo sumy 1.345,- eur na sumu 500,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2013. Odporca vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen AG, DEU Pasat, r. v. 2008 a v lete 2014 bol na dvoch dovolenkách v Dubaji a v Chorvátsku a venuje sa športu. Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré boli zistené pred súdom prvého stupňa, ako aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti zistené dokazovaním pred odvolacím súdom, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a vec aj správne právne posúdil, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej v časti určenia výšky výživného na maloleté deti. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného na obe maloleté deti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak pri určení výživného na maloleté deti vychádzal u odporcu z príjmu vo výške 1.345,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného na obe maloleté deti mal súd zohľadniť skutočnosť, že u otca došlo k zníženiu jeho príjmu zo sumy 1.345,- eur na sumu 500, - eur z objektívnych dôvodov a to kvôli zachovaniu jeho pracovnej pozície u zamestnávateľa. Odporca s týmto rozhodnutím zamestnávateľa síce nemusel súhlasiť, avšak vzhľadom na skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa už dlhšie pracuje, s prihliadnutím na skutočnosť, že vo svojom vyštudovanom odbore strojár nikdy nepracoval a aj vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu na území Slovenskej republiky, je potrebné pri určení výživného na obe maloleté deti prihliadať na jeho aktuálny nižší príjem. Odvolací súd však zároveň uvádza, že k tomuto zníženiu príjmu došlo 01.02.2013 a teda má za to, že od uvedenej zníženia platu uplynula už dosť dlhá doba na to, aby si odporca zvážil, či má ešte ďalšiu perspektívu zotrvať v tomto pracovnom pomere, alebo si hľadať iné zamestnanie a to napr. aj vo svojom vyštudovanom odbore - strojár, v ktorom síce odporca nemá žiadnu prax, ale vzhľadom na jeho vek a dobrý zdravotný stav, je tu určitá perspektíva získania vhodného pracovného miesta napr. aj v automobilovom priemysle, v ktorom sú takíto uchádzači o zamestnanie, ktorí ukončili školu s technickým zameraním žiadaní. Na základe uvedeného, je tak odvolací súd tohto názoru, že pri určení výšky výživného na obe maloleté deti je potrebné prihliadnuť u navrhovateľky na jej čistý mesačný príjem vo výške 620 eur a jej osobnú starostlivosť o obe maloleté deti a u odporcu na skutočnosť, že nemá žiadne zdravotné problémy, je vo veku, keď nie je problém si získať ešte výhodnejšie zamestnanie a preto pri určení výšky výživného prihliadol najmä na potreby a výdavky maloletých detí a dospel tak k záveru, že odporca je schopný platiť na výživu mal. C. C. sumu 130,- eur mesačne a na mal. H. A. 100,- eur mesačne, čím budú kryté vzhľadom na ich vek základné životné potreby ako aj výdavky spojené s návštevou ich krúžkov. Odvolací súd je toho názoru, že sú splnené podmienky na to, aby určil odporcovi vyššie uvádzané výživné a to za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, v ktorej časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 10.10. 2014. Keďže odporca za obdobie od 10.10.2014 do 31.1.2015 zaplatil na obe deti spoločne výživné za mesiac október vo výške 100,- eur, za mesiac november 100,- eur, za mesiac december 270,- eur a za mesiac január 270,- eur, vznikol tak odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom u oboch maloletých detí. U mal. C. C. odporca zaplatil za uvedené obdobie výživné v sume 400,- eur (2x50,- eur + 2x150,- eur) a tak mu pri určenom výživnom v sume 130 eur mesačne, vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 85,26 eur (zročné výživné vo výške 485,26 eur). Na mal. H. A. odporca zaplatil za uvedené obdobie výživné v sume 340,- eur (2x50,- eur +2x120,- eur) a tak mu pri určenom výživnom v sume 100 eur mesačne, vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 33,26 eur (zročné výživné vo výške 373,26 eur). V súlade s preukázanými majetkovými pomermi odporcu bolo dôvodné v zmysle ust. § 160 ods.1 O.s.p. povoliť mu zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom mesačne v splátkach vo výške 10,- eur na každé dieťa, ktorých výška a podmienky zročnosti zodpovedajú pomerom odporcu s prihliadnutím na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného a v časti zročného výživného podľa § 220 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O práve na náhrad trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.