Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203237 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203237.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu KRUK International s.r.o., Lomnického 7/1705, Praha 4, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, Banská Bystrica proti žalovanému Marekovi Škrovanovi, Pionierske námestie 16, Biely Kostol, IČO: 41 697 812, zastúpenému advokátom JUDr. Romanom Juríkom, Račianska 62, Bratislava, o zaplatenie 14.998,35 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava: rozsudku č.k. 36Cb/47/2013-72 zo dňa 09.10.2013 a uzneseniu č.k. 36Cb/47/2013-37 zo dňa 23.04.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 14.998,35 eur zahŕňajúcej neuhradené splátky úveru, poplatok za spracovanie úveru, úrok, poistné, zmluvné pokuty a náhradu nákladov ako plnenia zo zmluvy o úvere č. 582005573 zo dňa 15.10.2008, na základe ktorej pôvodný veriteľ Santander Consumer Finance a.s. žalovanému poskytol úver vo výške 8.284,31 eur (249.573,- Sk). Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania práva žalobcu a súčasne poukazoval na to, že predmetný úver má spotrebiteľský charakter nakoľko hoci zmluvu uzatváral ako živnostník, stalo sa tak iba na nátlak veriteľa. On mal záujem auto, ktorého kúpu úverom financoval, použiť na osobnú spotrebu, nie na podnikanie. Nakoľko zmluva v rozpore s ustanoveniami § 3 a 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. neuvádza hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, úver je bezúročný a bez poplatkov a veriteľovi nepatrí nič okrem požičanej istiny. Plnenie, ktoré si žalobca uplatňuje, má základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, najmä vo vzťahu k neprimeraným sankciám a úrokom. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 09.10.2013 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.998,35 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9,5 %, 9,25 %, resp. 9% z jednotlivých dlžných súm, a na trovách konania 1.686,84 eur (899,50 eur + 787,34 eur), všetko do troch dní. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že dňa 15.10.2008 právny predchodca žalobcu spoločnosť Santander Consumer Finance, a.s. ako veriteľ a žalovaný uzavreli Úverovú zmluvu č. 582005573. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. V súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru s istinou v celkovej výške 8.284,31 eur na kúpu motorového vozidla - osobného automobilu Alfa Romeo 156 Sportwagon Q4 Diesel 1.9 JTD Distinctive, rok výroby 2005. Žalovaný sa zaviazal v súlade s úverovými podmienkami splatiť poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 72 vo výške 253,44 eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca. Konečná výška úveru tak predstavovala sumu 18.247,68 eur. Konečná výška mesačnej splátky úveru v sebe zahŕňala istinu vo výške 175,18 eur, výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 35,76 eur, mesačnú splátku havarijného poistenia vo výške 42,50 eur, okrem toho sa žalovaný zaviazal platiť aj poistné na povinné zmluvné poistenie vo výške 69,31 eur štvrťročne. V úverovej zmluve je uvedená ročná úroková sadzby vo výške 15 %. Z predpísaných 72 splátok žalovaný uhradil len 4 splátky a to splátky č. 2 až 4 v omeškaní a splátku č. 5 uhradil len čiastočne vo výške 0,58 eur. Spolu teda v celkovej výške 1.014,34 eur. Rovnako nesplnil ani svoju povinnosť platiť poistné na povinné zmluvné poistenie, nakoľko zaplatiť len poistné splatné za piaty štvrťrok a časť poistného splatného za štvrtý štvrťrok vo výške 37,53 eur. Nesplatná časť úveru tak predstavuje sumu 17.233,34 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti, využil veriteľ v súlade s článkom 6.3.1 VZP svoje právo a odstúpil od zmluvy listom zo dňa 21.8.2009, ktoré odstúpenie sa stalo účinným dňa 26.8.2009. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy zo VZP a príslušných právnych predpisov v celkovej výške 14.998,35 eur. Súd považoval za preukázanú výšku žalovanej sumy, keď táto je bližšie špecifikovaná v návrhu, kde je uvedený podrobnejší prehľad jej výpočtu. Položkovite je tu uvedené, aké konkrétny sumy a z akého titulu si žalobca uplatňuje v danom konaní. Z toho dôvodu súd nemal pochybnosti o výpočte ani výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, keď ich titul vyplýva z úverovej zmluvy a z všeobecných zmluvných podmienok. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti, využil veriteľ v súlade s článkom 6.3.1 VZP svoje právo a odstúpil od zmluvy listom zo dňa 21.8.2009, ktoré odstúpenie sa stalo účinným dňa 26.8.2009. K obrane žalovaného súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a jedná sa tak o absolútny obchod. Oba subjekty boli podnikatelia. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejednalo, ani nemohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. Absolútnych obchodom je každá zmluva, z povahy ktorej vyplýva, že sa realizuje v oblasti podnikania a preto sa na ňu vzťahuje výlučne právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Na nároky vyplývajúce z takto uzatvorenej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Obch. zák. čo znamená, že aj pri posudzovaní premlčacej doby sa na tento právny vzťah uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka konkrétne ustanovením § 397, v zmysle ktorého je premlčacia doba štyri roky. Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 14.2.2013, teda v lehote, a preto súd na túto námietku neprihliadal. K tvrdeniam žalovaného o tom, že zmluvu uzatváral pod nátlakom, keď si veriteľ vymienil podmienku, že žalovaný musí zmluvu uzavrieť ako podnikateľ inak s ním zmluvu neuzavrie súd uvádza, že takéto konanie veriteľa nemožno v žiadnom prípade vykladať ako nedovolený nátlak, psychické donútenie (vzbudzujúce strach u žalovaného) majúce za následok neplatnosť zmluvy. Žalovaný sa slobodne rozhodol dobrovoľne akceptovať zmluvnú podmienku žalobcu a uzavrieť zmluvu ako podnikateľ, čo sám v konečnom dôsledku pred súdom potvrdil. V prípade ak s takouto podmienkou nesúhlasil nemusel zmluvu uzatvárať a čerpať úver. Vzhľadom na neskoršie jeho neplnenie si zmluvných povinností vyznieva takáto obrana skôr účelovo. Rovnako vyznieva aj účelovo jeho tvrdenie o tom, že mal záujem si zobrať úver a kúpiť auto na osobnú spotrebu, nikdy nemal v pláne dané motorové vozidlo použiť na predmet podnikania a vždy slúžilo výhradne na uspokojovanie jeho osobných potrieb od čoho odvíja svoj nárok na spotrebiteľská ochranu. Súd má za to, že žalovaného tvrdenia sú len špekuláciami a žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal, že by úverom, ktorý bral ako podnikateľ financoval kúpu motorového vozidla slúžiaceho výlučne na jeho osobné potreby a nie na podnikateľskú činnosť ako to logicky zo zmluvy vyplýva. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mu bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon podnikania (ktorá skutočnosť vyplýva zo zmluvy), preto sa na predmetný zmluvný vzťah nevzťahuje spotrebiteľská ochrana. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti. Na základe znenia Obchodných podmienok zmluvy o úvere nedodržaním dohodnutých splátok úveru porušil žalovaný svoje zmluvné povinnosti. Neuhradením dohodnutých splátok v stanovenom termíne sa stala splatnou celá zvyšná časť úveru, ktorú je žalovaný povinný uhradiť spolu so zmluvnou pokutou a ďalšími nárokmi, ktoré vyplývajú zo VZP. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vyčíslený v súlade so zákonom a so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba zamietnutá. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, v ktorom sa súd nedostatočne vysporiadal s jednotlivými skutkovými okolnosťami a ktoré založil na nepodložených domnienkach bez zohľadnenia jeho argumentov a obrany. Má za to, že mu súd svojim postupom vo veci odňal právo na prístup k súdu a porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď prihliadal iba na argumenty a dôkazy predkladané žalobcom. Súd bol podľa odvolateľa povinný sa vysporiadať aj s ním uvádzanými rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré potvrdzujú, že mu ako spotrebiteľovi súd musí priznať náležitú ochranu. Vyhodnotenie jeho statusu ako podnikateľa považuje za nesprávne. Pokiaľ mal súd v tomto smere pochybnosti, mal ho vyzvať na ďalšie vyjadrenia alebo si vyžiadať dôkaz, ktorý by považoval za hodnoverný, miesto čoho súd spochybnil tvrdenia účastníka a označil ich za účelové a špekulatívne, čo však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Skutočnosť, že je úver absolútnym obchodom podľa neho nezbavuje spotrebiteľa jeho zákonnej ochrany, pričom pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy je dôležité splnenie podmienok § 52 Obč. zák. a ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Obč. zák. sa má aplikovať trojročná premlčacia doba. V súvislosti s ochranou spotrebiteľa odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5MCdo/20/2009, rozhodnutie Okresného súdu Žilina 6C/253/2008, Chartu základných práv EÚ, ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného. Záver o tom, že žalovaný úverovú zmluvu uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti vyvodzoval súd iba zo skutočnosti, že oba subjekty uzatvárajúce zmluvu boli podnikatelia a žalovaný zmluvu uzatváral ako podnikateľ, čím súd zrejme mal na mysli, že v úverovej zmluve bol označený okrem mena a priezviska - obchodného mena aj IČOm a DIČom (aj právnou formou spol. s r.o.?!). Svoje úvahy v tomto smere súd neobjasnil a tvrdenia žalovaného o užívaní vozidla v súlade s jeho zámerom výlučne na uspokojovanie osobných potrieb nesúvisiacich s podnikaním bez ďalšieho označil za účelové a nepreukázané. Podnikajúca fyzická osoba pritom nie je vylúčená z možnosti uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, označenie zmluvnej strany v zmysle právnej úpravy nie je kritériom charakteru zmluvy a úverová zmluva zo dňa 15.10.2008 samotná, v rozpore so stanoviskami oboch účastníkov, obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Závery súdu prvého stupňa z pohľadu vykonaného dokazovania sú predčasnými, pričom okolnosti týkajúce sa právneho vzťahu účastníkov bolo možné ozrejmiť nielen podrobnejším výsluchom žalovaného vo vzťahu k spôsobu reálneho výkonu podnikateľskej činnosti a súvisiacej možnosti využitia zakúpeného motorového vozidla, ale napríklad aj zisťovaním, či náklady na kúpu vozidla, prípadne náklady na pohonné hmoty a odpisy figurujú v účtovníctve žalovaného (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V neposlednom rade, pokiaľ súd prvého stupňa právny vzťah účastníkov považoval za vzťah výlučne obchodného charakteru, neozrejmil, ako sa vysporiadal s otázkou právomoci súdu spochybnenou v tomto prípade rozhodcovskou doložkou obsiahnutou na strane č. 2 úverovej zmluvy i na strane č. 4 predložených všeobecných zmluvných podmienok. Napriek nie jednoznačnej formulácii ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. naznačujúcej potrebu námietky žalovaného (odporcu) uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci musí súd otázku svojej právomoci skúmať z úradnej povinnosti nakoľko jej nedostatok vyplývajúci z prípadne platne dojednanej rozhodcovskej doložky by bol neodstrániteľným nedostatkom konania majúcim za následok zastavenie konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa z vyššie uvádzaných dôvodov nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho nedostatky v zmysle právnej teórie i súdnej praxe bolo potrebné považovať za postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa pred opätovným rozhodnutím vo veci dôsledne vysporiada s celým rozsahom argumentácie účastníkov, prednostne v súvislosti s otázkou charakteru právneho vzťahu, nároky z ktorého si žalobca uplatňuje. Predčasnosť záverov súdu prvého stupňa má logickú súvislosť s možnosťou posudzovania otázky vzniku poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorý by v prípade postavenia účastníka konania - spotrebiteľa bol od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený. Odvolací súd preto na základe odvolania žalovaného zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23.04.2013 ukladajúce tomuto účastníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 899,50 eur za odpor podaný proti vo veci vydanému platobnému rozkazu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.