Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/224/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213016 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113213016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: SWAN, a.s., IČO: 35 680 202, so sídlom Borská 6, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: U. I., narodený XX.XX.XXXX, V.N. XX, Z., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou L. B., pracovníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie sumy 814,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 27C/345/2013-85 zo dňa 20. marca 2014 v časti zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v časti zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e s tým, že sa opravuje zrejmá nesprávnosť vo výroku: Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu navrhovateľovi 393,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 26,75 eur od 25.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 28.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 26,75 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 25.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 27.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 26,75 eur od 25.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 26,75 eur od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 24.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 26,75 eur od 24.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 99,- eur od 24.05.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie v časti istiny 69,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 69,03 eur od 24.05.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi zaplatenie sumy 745,71 eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení MAX, pričom odporca záväzky z tejto zmluvy neplnil a nebolo sporné, že mu navrhovateľ poskytol služby, za ktoré nezaplatil a tiež mu odovzdal zariadenie, ktorého zaplatenia sa vo výške 99,- eur domáha. Navrhovateľ od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 31.03.2012. Navrhovateľ sám naformuloval zmluvu a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania, preto sa súd zaoberal najskôr touto otázkou. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný na súd dňa 06.05.2013. Bezdôvodné obohatenie vo výške 352,46 eur s príslušenstvom za navrhovateľom poskytnuté služby do 08.12.2010 do 06.05.2011 sú z vyššie uvedených dôvodov premlčané, pretože premlčacia doba pri poskytnutom plnení plynula od nasledujúceho dňa po poskytnuté služby, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku poskytnutých služieb 294,25 eur od 06.05.2011 a hodnoty zariadenia, ktoré odporca navrhovateľovi nevrátil, t.j. 99,- eur. Navrhovateľ odporcu na vrátenie zariadenia vyzval v podaní zo dňa 31.03.2012 zároveň s odstúpením od zmluvy. Súd zaviazal zaplatiť odporcu zaplatiť i úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko si ho navrhovateľ uplatnil v súlade so zákonom a vo zvyšku uplatnenej istiny a úroku z omeškania návrh zamietol, z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že navrhovateľovi bola priznaná suma 393,25 eur a teda jeho úspech vo veci je 52,7% a úspech odporu je 47,3%, čo v konečnom dôsledku znamená celkový úspech navrhovateľa 5,4%. V takom prípade (pri relatívne nízkom celkovom úspechu navrhovateľa) súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu jeho trov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolal sa v časti, v ktorej súd žalobu a voči žalovanému v časti 352,46 eur zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný do 31.10.2011 a zrušený zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s účinnosťou od 1.11.2011. Potom poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 citovaného zákona, ktoré nadobudlo osobitnú účinnosť 1.1.2012, tiež § 78 ods. 9 citovaného zákona a § 48 Občianskeho zákonníka. Žalobca má zato, že uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy sa vzťahuje na tie prípady, ak sa posudzuje odstúpenie od zmluvy, ktoré na bola uzavretá podľa OZ a v inom zákone nie je uvedené niečo iné. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá je právnym základom vzniku predmetnej pohľadávky je však osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v osobitnom zákone, ktorými je Zákon o elektronických komunikáciách, konkrétne v § 44. Podľa ustanovenia § 44 ods. 12 citovaného zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb zaniká až dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane, prípadne aj neskôr, ak je neskorší deň uvedený v odstúpení od zmluvy. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ má prednosť ustanovenie osobitného zákona, na účely odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa použije ustanovenie § 44 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách a znamená to, že zmluva o poskytovaní verejných služieb nezaniká od začiatku, ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy vyporiadanie vzájomných vzťahov podľa princípov bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia po uplynutí premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a to 3 roky odo dňa splatnosti pohľadávky, to znamená v tomto prípade od splatnosti jednotlivých faktúr. Ďalej má navrhovateľ za to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo najskôr 31.03.2012, teda v deň, ktorý je uvedený v odstúpení od zmluvy. Trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Navrhovateľ sa nestotožňuje s postupom súdu na základe, ktorého bol odporcovi ustanovený opatrovník. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ zastáva názor, že okolnosť neznámeho pobytu musí byť hodnoverne preukázaná, pričom táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý by mal vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či pobyt účastníka je skutočne neznámy. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol novú adresu, ktorú mal počas konania zistiť a svoje vysvetlenie k tejto situácii zostručnil na skonštatovanie, že napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, preto žalobca zastáva názor, že je namieste posúdiť, či v danom prípade boli vykonané všetky opatrenia za účelom zistenia pobytu odporcu a následne ustanovenia opatrovníka. Preto vytýka súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci, pričom na základe vykonaných dôkazov nebolo možné prijať závery premietnuté do výroku rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok a v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému 1 trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a z jedného úkonu právnej služby vo výške 31,87 eur s DPH, režijného paušálu vo výške 9,65 eur spolu s DPH, spolu 41,52 eur s DPH. K odvolaniu sa opatrovník odporcu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p. ), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), pretože zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože postup prvostupňového súdu vo vykonanom dokazovaní považuje za správny, čo sa odzrkadlilo v správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody: Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa § 42 ods. 3 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Prvostupňový súd pri ustanovení opatrovníka postupoval v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p., pretože zistil prostredníctvom OO PZ Trnava, že odporca sa na uvedenej adrese Z. X. N.slo XX nezdržiava, odporcu na uvedenej adrese nepoznali a takisto jeho meno nebolo uvedené na poštových schránkach ani na zvončeku. Bola vykonaná lustrácia osoby v systéme REGO, pričom nebol zistený iný pobyt ako bol uvedený. Ani z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov nebol zistený iný pobyt ako pobyt uvedený v návrhu: na ulici X. N.slo XX. Takisto dotazom na matku odporcu za účelom zisteniam súhlasu ustanovenia opatrovníka, zásielka zostala nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Dotazom na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Trnava bolo zisťované či je odporca poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo príspevku. Súdu bola doručená negatívna odpoveď. Aj dotazom na lustráciu v Sociálnej poisťovni bolo zistené že naposledy boli vykonané odvody od Kovovýkupu, s.r.o. v období od 01.09.2012 do 27.06.2013. Všetky tieto okolnosti preto boli dôvodné na postup v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. a ustanovenie opatrovníka pre odporcu uznesením zo dňa 19.11.2013, číslo konania 27C/345/2013 - 61 . Navyše toto uznesenie bolo doručované aj zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal 25.11.2013, ktorý sa proti uzneseniu neodvolal. Pokiaľ sa jedná o zamietnutie časti žaloby prvostupňový súd prihliadal na vznesenú námietku premlčania opatrovníčkou odporcu. Návrh bol podaný na súd 06.05.2013, keďže sa jednalo o bezdôvodné obohatenie vo výške 352,46 eur za poskytnuté služby od 08.12.2010 do 06.05.2011 sú premlčané, premlčacia doba pri poskytnutom plnení plynula od nasledujúceho dňa po poskytnutí služby. Bolo správne poukázané na ustanovenie § 457 OZ, pretože navrhovateľ od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 31.03.2012 a podľa Občianskeho zákonníka v § 48 ods. 2 sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva - bezdôvodné obohatenie, náhrada škody. Preto bol správne zaviazaný odporca zaplatiť zvyšok poskytnutých služieb vo výške 294,25 eur odo 06.05.2011 a hodnoty zariadenia, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil, vo výške 99,- eur. Správne preto prvostupňový súd vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania potom rozhodol podľa pomeru úspechu v konaní podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže mu bola priznaná suma 393,25 eur, jeho úspech vo veci je 52,7% a úspech odporcu je 47,3 % , čo je úspech navrhovateľa 5,4% úspechu v konaní. Rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 písm. a) O.s.p. úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto trovy si však neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu nepriznávajú. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie možné podať odvolanie.