Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216420 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113216420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko, a.s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava 3, IČO: 31 361 358, zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1 018,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 36 Cb/96/2013-63 zo dňa 2.4.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 018,70 eur ako dlžnej sumy vzniknutej z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 21.10.2010. Na základe tejto zmluvy žalovaný vyvíjal sprostredkovateľskú činnosť v mene žalobcu pre jeho zmluvných partnerov, spočívajúcu v uzatváraní zmlúv s klientmi na vybrané produkty a tiež poskytoval starostlivosť klientom, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy. Celková pohľadávka žalobcu po započítaní všetkých kladných a záporných provízií predstavovala žalobcom uplatnený nárok .V tejto súvislosti poukázal na provízne výpisy za december 2010, február 2011 a júl 2011, z ktorých vyplýva ako boli zaúčtované kladné a záporné provízie v prospech a na ťarchu provízneho konta žalovaného. Z provízneho výpisu zo dňa 18.8.2011 (vyúčtovanie provízií za júl 2011) je zrejmý konečný, záporný stav provízneho konta v sume mínus 1 059,20 eur (počiatočný stav provízneho konta bol mínus 429,57 eur, od ktorého bola ku dňu 18. augusta 2011 odpočítaná záporná provízia vo výške mínus 629,63 eur), pričom výsledná suma 1 059,20 eur bola ponížená o kladné storno rezervné konto v sume 40,50 eur. Žalovaný vo svojich podaniach uvádzal, že voči žalobcovi neeviduje žiadnu pohľadávku a sumu ktorú požaduje žalobca bola z jeho strany vyplatená na účet p. K. J., žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 2.4.2014 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 018,70 eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 21.7.2011 do zaplatenia, pričom v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal aj právo na náhradu trov konania vo výške 61 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 434,18 eur s tým, že priznané sumy má žalobca žalovanému zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vo veci, na základe zisteného skutkového stavu, mal preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 21.10.2010 záväzkovo-právny vzťah, a to uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník). Súd prvého stupňa mal z predložených listinných dokladov zistené, že na základe zmluvy o sprostredkovaní vyvíjal žalovaný sprostredkovateľskú činnosť v mene žalobcu pre zmluvných partnerov žalobcu s tým, aby títo mali možnosť uzatvárať zmluvy s klientmi na vybrané produkty ako i starostlivosť o klientov, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy na vybrané produkty podľa zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému províziu podľa podmienok dohodnutých v zmluve o sprostredkovaní, vychádzajúc z províznych listov. Žalovaný podpisom zmluvy o sprostredkovaní udelil žalobcovi súhlas so započítaním vratnej provízie s nárokom žalovaného na províziu, pričom všetky provízie podľa zmluvy o sprostredkovaní ako aj ďalšie finančné nároky oboch zmluvných strán boli evidované na účte žalovaného (provízne konto). Žalobca listom zo dňa 28.3.2011 oznámil žalovanému započítanie svojich pohľadávok voči províznemu kontu žalovaného a zároveň ho vyzval na úhradu splatných pohľadávok zaúčtovaných voči províznemu účtu. Z províznych výpisov za december 2010, február 2011 a júl 2011 je zrejmé ako žalobca zaúčtoval kladné aj záporné provízie v prospech a na ťarchu provízneho konta žalovaného, pričom po zaúčtovaní všetkých provízií (kladných aj záporných) a splatných pohľadávok, uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému predstavoval sumu 1 018,70 eur. V tejto súvislosti bolo ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatované, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno, ktorého zaťažovalo v súvislosti s predmetným plnením, nepreukázal komu plnil a z akého dôvodu a prečo neplnil žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu súd prvého stupňa žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 21.7.2011 do zaplatenia s poukazom na ust. § 365, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ako aj § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. . Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti sa nemohol zúčastniť predmetného konania a predložiť dôkazy spochybňujúce žalobu. Uviedol, že voči žalobcovi nemá žiadnu pohľadávku (zrejme mal na mysli záväzok), nakoľko od žalobcu žiadne peniaze nedostal. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď vo veci vyhlásil rozsudok, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého „Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, pričom vychádzal z listinných dokladov predložených žalobcom (žalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom a ani v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili dôvodnosť uplatneného nároku zo strany žalobcu), tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd považuje za správny a s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, vzhľadom k vzneseným odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by uplatnený nárok zo strany žalobcu bol nedôvodný. Odvolateľ bol súdom prvého stupňa poučený o svojej povinnosti vyplývajúcej mu zo znenia § 120 ods. 1 O.s.p., a to označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa konal v jeho neprítomnosti, tak je potrebné uviesť, že žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na deň 2.4.2014 (naviac v rozpore s ust. § 119 ods. 3 O.s.p. neobsahujúce vyjadrenie ošetrujúceho lekára o takom zdravotnom stave žalovaného, ktorý neumožňuje účasť na pojednávaní) bola súdu doručená až dňa 24.3.2014 (napriek tomu, že žalovaný o nariadenom termíne pojednávania vedel už od 23.1.2014), súd prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti tohto účastníka v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a svojim postupom vo veci neporušil procesné práva žalovaného. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré žalovaný súdu predložil dňa 24.3.2014 vyplýva, že žalovanému boli dokonca povolené vychádzky odo dňa 21.2.2014, pričom za tohto stavu sa preto mohol zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 2.4.2014. Okrem toho v súvislosti s predmetom sporu odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy spochybňujúce správnosť záverov súdu prvého stupňa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.