Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/206/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217093 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113217093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: X. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, Z., zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, IČO: 40 624 064, proti odporcovi: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O., o výživné na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/283/2013 - 90 zo dňa 29. januára 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e s tým, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 80 eur mesačne, od 24.06.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.06.2013 do 29.01.2014 vo výške 578,67 eura sa povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne, splatnými s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 858,43 eura, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok za návrh vo výške 57,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 214,81 eura v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné 80 eur mesačne od 24.06.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.06.2013 do 29.01.2014 vo výške 578,67 eura odporcovi povolil súd splácať splátkami v sume 50 eur mesačne, splatnými spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 858,43 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu tiež zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 57,50 eura, do troch dní odo právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania stále trvá, manželia však nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária, odporca neprispieva navrhovateľke výživným, okrem platieb určených pre maloleté deti účastníkov konania vo výške 220 eur mesačne. Súd porovnal príjmy a oprávnené výdavky manželov (účastníkov konania) a zistil, že disponibilný rozdiel medzi príjmami a výdavkami na strane navrhovateľky je pri príjmoch vrátane výživného na maloleté deti vo výške 915,76 eura mesačne, a pri výdavkoch vrátane výdavkov spojených so starostlivosťou o uvedené maloleté deti vo výške 902,87 eura, plus 12,89 eura mesačne; na strane odporcu (u ktorého nezapočítal jeho mimoriadny príjem v roku 2013 vo výške 300 eur, čo by však na rozhodnutie súdu aj tak nemalo žiaden vplyv), pri príjmoch 960,55 eura mesačne, a pri výdavkoch vrátane platieb výživného na maloleté deti 760 eur je u odporcu plus 200,55 eura mesačne. Z dôvodu potreby vyrovnať životnú úroveň manželov súd rozhodol o povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné tak, ako to požadovala, teda vo výške 80 eur mesačne. Za obdobie od 24.06.2013 (deň podania návrhu) do 29.01.2014 (vyhlásenie rozsudku) vznikla v súvislosti s rozhodnutím o povinnosti odporcu platiť výživné vo výške 80 eur mesačne aj jeho povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu nedoplatku vo výške 578,67 eura (18,67 eura za pomernú časť mesiaca jún 2013 + 7 x 80 eura za mesiace júl 2013 až január 2014); nedoplatok na výživnom povolil súd splatiť odporcovi v splátkach po 50 eur mesačne (tak že bude zaplatený približne do jedného roka) spolu s bežným výživným, a to vzhľadom na výšku nedoplatku a na príjmové a majetkové pomery odporcu. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a v súlade s § 10, § 16 a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 858,43 eura, a to ako trovy právneho zastupovania (pri výpočtovom základe 4.800 eur, ako päťnásobku ročného plnenia v zmysle § 10, ods. 3 uvedenej vyhlášky) za 4 úkony právnej pomoci po 170,97 eura zvýšené o DPH 20 %, spolu vo výške 820,66 eura, 3x režijný paušál po 7,81 eura zvýšené o DPH 20 %, spolu vo výške 28,12, 1x režijný paušál po 8,04 eura zvýšené o DPH 20 %, spolu vo výške 9,65 eura, proti procesne neúspešnému odporcovi. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky účtovaný právny úkon „rokovanie s klientom dňa 31.12.2013“ plus paušálnu sumu náhrad, nakoľko podľa názoru súdu vec nebola tak skutkovo a právne náročná aby si pre účelné uplatnenie práva vyžadovala ďalšiu poradu s klientom v trvaní viac ako hodina (podľa § 13a, ods. 1, písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ako si ju vyúčtoval právny zástupca navrhovateľky), pričom naviac o existencii tohto právneho úkonu právny zástupca navrhovateľky nedoložil akýkoľvek relevantný doklad. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 57,50 eura odporcom súd rozhodol v zmysle ustanovení § 6, ods. 1 a § 7, ods. 5, v spojení s § 4, ods. 2, písm. e) a § 2, ods. 2, prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a položky 8, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy na odporcu (súdny poplatok je 2 % z trojročného plnenia). Proti rozsudku súdu prvého stupňa, podal odvolanie odporca, vo všetkých jeho výrokoch, t.j. proti výroku, ktorým ho súd zaviazal platiť výživné, zročné výživné, náhradu trov konania a súdny poplatok za návrh. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so skutkovým záverom súdu, že navrhovateľka ako manželka na papieri je na odporcu odkázaná výživným, resp., že ich životná úroveň v dôsledku oddeleného hospodárenia je rozličná, a je tu nepomer. Navrhovateľka je riadne zamestnaná, nie je prípadom manželky, ktorá by sa bez príjmu odporcu ocitla v hmotnej núdzi. To, že trpí množstvom diagnóz, ktoré jej neumožňujú bežné stravovanie a v tejto súvislosti má zvýšené výdavky, táto skutočnosť bola už zohľadnená v čase, keď Krajský súd v Trnave určoval výživné na deti a položka výživného na deti tvorí až 30 % priemerného mesačného príjmu odporcu (ktorý sa od tejto doby nemenil). Odporcovi bolo vysvetlené, že výživné na deti by podľa ustálenej judikatúry malo tvoriť 20 až 25 % z príjmu odporcu. Okrem toho zvýšené výdavky navrhovateľky na diétne stravovanie sú kompenzované zo strany štátu a poberá príspevok na diétne stravovanie vo výške 35 eur mesačne. V predmetnej veci súd nesprávne posúdil výšku príjmu odporcu, nakoľko na strane 7 odôvodnenia rozsudku v odseku 4 sa uvádza, že súd nezapočítal mimoriadny príjem, ale aj napriek tomuto tvrdeniu súdu, číselné vyjadrenie výšky príjmu odporcu o tom nesvedčí, súd do priemernej mesačnej mzdy započítal aj odmeny ako nenárokovateľné a nepravidelné častí mzdy. Takýto postup je neprípustný. Priemerný mesačný príjem odporcu nepredstavuje sumu 960,55 eura, keď podľa výplatných pások, ktoré odporca predkladá súdu, dokladá, že zarába 756,60 eura mesačne. Tzv. valorizačné odmeny, ktoré sa vo výplate odporcu z času na čas objavujú, súd nenárokovateľné, nepravidelné, ich výška je rozdielna a sú závislé od rozhodnutia riaditeľa, resp. podľa hospodárskych výsledkov zamestnávateľa. Súd na druhej strane nezohľadnil majetkové pomery navrhovateľky, keďže vlastní nehnuteľnosť, ktorá je síce v BSM, ale navrhovateľka ju užíva spolu s deťmi a v tejto súvislosti ju obhospodaruje, odporca nehnuteľnosť neužíva napriek tomu, že mu patrí a primerane svojim pomerom rieši svoju bytovú otázku dočasným prenájmom. Podľa vykonaného dokazovania príjem navrhovateľky predstavuje 614,56 eura mesačne, ďalej dostáva prídavky na deti 46,20 eura mesačne, výživné na maloletého K. 120 eur mesačne, výživné na maloletú X. 100 eur mesačne, príspevok na stravovanie 35 eur mesačne, čo celkovo činí 915,76 eura mesačne. Okrem toho navrhovateľka navonok prezentuje vyšší životný štandard ako odporca, pretože na svoje oblečenie mesačne vydáva podľa vlastného tvrdenia 40 eur, ročne 480 eur, čo si pri svojom príjme odporca nemôže dovoliť. Keďže podľa zákona životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká, odporcovi sa javí ako nesprávny postup súdu zohľadniť životnú úroveň iných osôb ako ich dvoch, teda účastníkov konania. Takýmto postupom by boli popreté základné funkcie manželstva, o ktoré sa navrhovateľka všemožne opiera a aj v rozvodovom konaní naň poukazuje. Súd tiež nedostatočne skúmal výdavky odporcu, na pojednávaní bolo povedané, že navrhovateľka má výdavky na ich spoločný dom a odporca si ponechal v užívaní auto, ale prvostupňový súd už neskúmal, či má odporca nejaké výdavky s autom, pričom kupoval nové pneumatiky, platí za neho poistky, chodí do servisu na kontroly a jeho náklady v súvislosti s udržiavaním ich spoločného majetku predstavujú približne 150 eur mesačne. Keď prvostupňový súd v prípade navrhovateľky zohľadnil výdavky, ktoré má v súvislosti s udržiavaním ich spoločného domu, je spravodlivé, aby sa zaoberal aj výdavkami odporcu, ktoré má v súvislosti s udržiavaním spoločného majetku, auta. Odporca má tiež zdravotné problémy, s ktorými sa spájajú jeho výdavky na lieky a podporné liečby, približne 25 eur mesačne, o čom odporca súdu dokladá potvrdenie. Odporca ďalej poukazuje na to, že súdom priznané výživné na manželku je v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že ako povinný manžel opustil spoločnú domácnosť a požiadal o rozvod manželstva a to z toho dôvodu že navrhovateľka, manželka, nerešpektovala dôstojnosť odporcu, jeho schopnosti a celkové správanie navrhovateľky v manželstve bolo autoritatívne a tvorilo prekážku vo vzájomnej komunikácií a práve jej správanie malo za následok to, že si odporca našiel mimomanželskú známosť a spriaznenú osobu, ktorá mu rozumie. Životná úroveň oboch účastníkov aj po tom, ako účastníci konania vedú oddelené hospodárenie, je zásadne na rovnakej životnej úrovni (právna prax nehovorí o tom, že musí byť celkom rovnaká, hovorí o tom, že zásadne rovnaká), a nie je dôvod na stanovenie výživného na manželku. V súlade s hore uvedeným odporca odvolaciemu súdu navrhol, aby nárok na výživné na manželku zamietol z dôvodu, že jeho priznanie je v rozpore s dobrými mravmi. Stanovením výživného na manželku odporcovi z jeho príjmu nezostane ani suma určená ako životné minimum, čo nie je v súlade s dobrými mravmi a nie je spravodlivé. Odporca nesúhlasil s tým, aby mu súdu ukladal povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia, nakoľko podľa názoru odporcu v otázke stanovenia hodnoty úkonu by sa malo vychádzať ako pri výživnom vo všeobecnosti, teda postupom podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Rovnako odporca nesúhlasil s tým, aby ho súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh, pretože návrh nepodával a nie je dôvod, aby súdny poplatok platil. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v častiach o povinnosti zaplatenia trov právneho zastúpenia a zaplatenia súdneho poplatku K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 16.04.2014. Vo vyjadrení uviedla, že predmetom konania o určenie výživného na maloleté detí v žiadnom prípade nebolo určenie výživného na manželku. Je pravdou, že navrhovateľka poberá príspevok na diétne stravovanie vo výške 35 eur mesačne, avšak tento príspevok nie je trvalý a podlieha pravidelnému schvaľovaniu, pričom je potrebná súčinnosť odporcu, ktorý ju dlhodobo navrhovateľke neposkytuje. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, že by súd nemal prihliadať na nenárokovateľné časti mzdy, pretože podľa mzdových listov odporcu jeho príjem za posledné 3, 4 roky neklesol pod hranicu 900 eur mesačne. V súvislosti s tým, že navrhovateľka užíva nehnuteľnosti v BSM odporca neuviedol fakt, že v súvislosti s užívaním týchto nehnuteľností navrhovateľka platí aj hypotekárny úver a odporca tento úver neplatí, okrem toho navrhovateľka odporcovi nebráni spoločnú nehnuteľnosť užívať. Má možnosť bývať v spoločnom rodinnom dome, tejto možnosti sa dobrovoľne vzdal. Nie je pravdou, že navrhovateľka vynakladala na ošatenie 40 eur mesačne, navrhovateľka počas dvoch rokov nosila obnosené šatstvo po Zuzane Križanovičovej, avšak po zmene konfekčnej veľkosti to už nie je možné. Odporca v odvolaní uvádza, že si nemôže dovoliť kupovať mesačne šatstvo za 40 eur, ale v roku 2012 tvrdil, že takúto sumu vynakladá na ošatenie. Navrhovateľka odporcu opätovne žiadala, aby jej umožnil užívať spoločné osobné motorové vozidlo, s čím by súviselo aj podieľanie sa na nákladoch s údržbou motorového vozidla, avšak toto odporca rázne odmieta. Aj keď odporca vynakladá určitú sumu peňazí v súvislosti s užívaním auta, táto je neporovnateľne menšia, ako náklady na chod domácnosti, údržbu domu a úhrady spojené s užívaním domu. Odporca počas konania na súde prvého stupňa nepreukázal, že by mal zdravotné problémy a náklady spojené s ich liečbou. Nezanedbateľným faktom je aj to, že navrhovateľka uviedla, že v jej finančných možnostiach je úhrada stravy spoločne pre 3 osoby v sume 250 eur mesačne, pričom odporca v odvolaní voči rozsudku o určení výživného na deti zo dňa 07.05.2012 na strane 3 uviedol, že on sám má náklady na stravu v sume 250 eur mesačne. Navrhovateľka je síce zamestnaná, ale časť príjmu tvorí dochádzkový bonus v sume 120 eur, na ktorý má navrhovateľka nárok len ak nevymešká z práce viac ako 4 hodiny mi mesačne, čo vzhľadom na jej zdravotný stav je dosť obtiažne, nakoľko je nevyhnutné, aby navrhovateľka podstupovala viaceré vyšetrenia. Aj keď otec platí na deti výživné, tieto peniaze matka nepoužíva pre seba, ale používa ich pre potreby detí. Odvolanie odporcu v časti trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia považuje navrhovateľka za bezpredmetné, pretože súd rozhodol o trovách konania v súlade s právnymi predpismi. Na záver navrhovateľka udáva, že odporca má takmer dvakrát vyšší príjem ako navrhovateľka a žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, pričom navrhovateľka hradí chod domácnosti výlučne sama, nemá partnera, ktorý by jej s tým pomohol. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uplatnila si trovy odvolacieho konania v celkovej výške 331,86 eura. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je určenie výživného na manželku. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil platiť navrhovateľke výživné od 24.06.2013 vo výške 80 eur mesačne a súčasne rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 24.06.2013 do 29.01.2014 vo výške 578,67 eura, ktorý odporcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a zaviazal ho tiež zaplatiť súdny poplatok za návrh. Súd pri rozhodovaní zohľadnil potreby oprávnenej navrhovateľky ako manželky, na druhej strene možnosti a schopnosti odporcu ako manžela platiť výživné, zobral do úvahy príjmy a výdavky oboch účastníkov konania v súlade s navrhnutým a vykonaným dokazovaním, aplikujúc zásadu, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká (v súlade s § 71 ods. 1 ZoR). Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia povinnosti odporcu platiť výživné, nedoplatok na zročnom výživnom, trovy konania a súdny poplatok za návrh. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávnej výšky príjmu odporcu, keď do jeho príjmu započítal aj odmeny, ktoré mu zamestnávateľ vypláca nepravidelne, ich vyplatenie odporca nemôže ovplyvniť, lebo sú závislé od rozhodnutia riaditeľa a hospodárskych výsledkov firmy, kde odporca pracuje. Súd mal správne vychádzať len z časti príjmu, ktorý odporca dosahuje pravidelne, bez odmien. Súd tiež správne nezohľadnil výdavky odporcu, keď nezisťoval, aké výdavky má odporca v súvislosti so starostlivosťou o auto, ktoré užíva a ktoré patrí do BSM (na rozdiel od výdavkov navrhovateľky na spoločný dom), výdavky, ktoré vynakladá na svoju zdravotnú starostlivosť. Po spočítaní všetkých príjmov navrhovateľky má odporca porovnateľné príjmy (a aj výdavky), ich životná úroveň je zásadne rovnaká a dôvod na to, aby platil výživné, neexistuje. Priznané výživné je v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporca bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti tým, že navrhovateľka nerešpektovala dôstojnosť odporcu, jeho schopnosti, jej správanie bolo autoritatívne, tvorilo prekážku vo vzájomnej komunikácii a práve jej správanie malo za následok, ži odporca si našiel známosť, ktorá mu rozumie. Z obsahu súdneho spisu, ako aj rozsudku vyplýva, že zamestnávateľ odporcu, Z. U., a.s., so sídlom v O. vydal potvrdenie, z ktorého vyplýva, že odporca mal za obdobie od 12/2012 do 11/2013 priemernú čistú mzdu vo výške 960,55 eura, t.j. vykonaným dokazovaním bola preukázaná výška čistého mesačného príjmu odporcu za rozhodné obdobie, z ktorého súd potom vychádzal pri svojom rozhodovaní. Súd nevidí dôvod, prečo by sa do príjmu odporcu nemali započítavať aj odmeny odporcu. Podstatné je, že ich zamestnávateľ odporcovi vypláca, t.j. tvoria jeho príjem. Súd vykonal dokazovanie jednak listinnými dôkazmi založenými v spise a jednak výsluchmi účastníkov konania zamerané na ich príjmy a výdaje. Počas konania pred súdom prvého stupňa odporca nenavrhol vykonať dokazovanie preukazujúce jeho výdavky spojené s ochoreniami a starostlivosťou o osobné motorové vozidlo, rovnako nenavrhol vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu skutočnosti, že by priznané výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na uvedené výdavky odporca navrhol prihliadnuť až v odvolaní a až v odvolaní poukazuje na platenie výživného v rozpore s dobrými mravmi (len konštatuje, bez návrhu na vykonanie dokazovania). V prejednávanej veci, keďže konanie mohlo začať len na návrh účastníka, rozhodoval súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p. ). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne v odvolacom konaní neprihliada. Odporca do skončenia dokazovania súdom prvého stupňa na pojednávaní 08.01.2014 (č.l. 84) ani netvrdil, že by mal výdavky spojené so starostlivosťou o auto, prípadne nepriaznivým zdravotným stavom a netvrdil, že by priznané výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi a ani nenavrhol vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené, obranu odporcu vyjadrenú v odvolaní tým, aby sa zvýšili jeho výdavky a nemusel platiť výživné na manželku, možno považovať za účelovú a uzavrieť, že ide o zanedbateľné položky. Ak by mal odporca skutočne zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom a motorovým vozidlom, poukázal by na nich, pretože sa zúčastnil na pojednávaní, na ktorom navrhovateľka podrobne špecifikovala svoje výdavky v súvislosti so starostlivosťou o dom a svojim zdravotným stavom (27.11.2013, č. l. 59). Len konštatovanie, že platenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi nie je prípustné bez vykonaného dokazovania, smerujúceho k preukázaniu platenia výživného v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v odvolaní poukazuje na to, že navrhovateľka má porovnateľný príjem ako odporca a súčasne spočítava všetky položky, tvoriace príjem navrhovateľky, vrátane výživného na dve deti 220 eur mesačne a prídavky na deti vo výške 46,20 eura mesačne. Takto odporcovi vychádza, že príjem navrhovateľky je 915,76 eura mesačne. K uvedenému je ale potrebné uviesť, že navrhovateľka sa s takéhoto príjmu musí postarať aj o dve deti, t.j. musí zaplatiť bývanie, stravovanie a všetky ostatné životné náklady spojené s domácnosťou, prácou, školou, dochádzkou do práce a do školy pre tri osoby, pričom odporca sa z porovnateľného príjmu stará o seba a hradí svoje životné náklady. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň oboch manželov nie je zásadne rovnaká a bolo správne, keď súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 80 eur mesačne. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť úspešnej navrhovateľke v konaní náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súlade § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 10 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. Konania o výživnom na manželku sú konaniami, v ktorých je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie (výživné platené mesačne), preto sa tarifná hodnota úkonu právnej služby určuje päťnásobkom ročného plnenia, t.j. v prejednávanej veci súd priznal výživné vo výške 80 eur mesačne (podľa návrhu navrhovateľky, preto základom pre určenie výšky tarifnej odmeny je suma 4.800 eur (80x12x5). Za jeden úkon právnej služby potom patrí advokátovi odmena 170,97 eura (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.). Súd správne priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, prevzatie a prípravu zastúpenia 16.05.2013, podanie návrhu vo veci samej 24.06.2013, pojednávania dňa 27.11.2013 a 08.01.2014. Súd ďalej priznal navrhovateľke právo na zaplatenie trov konania pozostávajúcich z paušálnej odmeny advokáta, (hotových výdavkov) a 20 % DPH. Na námietku odporcu v odvolaní, že o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky nebolo možno prihliadnuť, pretože nešlo o konanie (podľa ustálenej súdnej praxe), kedy by hodnotu veci alebo práva nebolo možné vyjadriť v peniazoch. Rovnako správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh. V súlade s § 4, ods. 2, písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. bola navrhovateľka (ako osoba) oslobodená od platenia poplatkov v konaní o určenie výživného. V takomto prípade v súlade s § 2 ods. 2 citovaného zákona (ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel) zaplatí podľa výsledku konania poplatok odporca. Výsledok konania bol taký, že odporca bol v spore neúspešný, preto je jeho povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za návrh (ak by bol úspešný a súd návrh zamietol, nevznikla by mu poplatková povinnosť). Výška súdneho poplatku za návrh vyplýva z § 6 ods. 1 a § 7 ods. 5 citovaného zákona a ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia ak nie je ustanovené inak. Trojnásobok ročného plnenia predstavuje výšku 2.880 eur a 2 % z tejto sumy je 57,50 eura. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil s tým, že výrok súdu prvého stupňa v súlade s návrhom navrhovateľky doplnil o uvedenie dátumu splatnosti splátok výživného a zročného výživného tak, aby bol výrok rozsudku vykonateľný. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania 214,81 eura za 1 úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu 16.04.2014 á 170,97 eura, náhrada hotových výdavkov á 8,04 eura a 20 % DPH v sume 35,80 eura. Odvolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za uplatnený úkon právnej služby rokovanie s klientom, kratšie ako jedna hodina, pretože takýto úkon nepovažoval za účelný a potrebný pre uplatňovanie nároku navrhovateľky vzhľadom na nenáročnosť veci po skutkovej a právne stránke. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.