Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/420/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217115 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113217115.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 78 96 15, proti odporkyni: D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Y. XXXX/X, o zaplatenie 941,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/470/2013-94 zo dňa 7.5.2014 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou bol návrh zmietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 95,37 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.6.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 503 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vecne prvostupňový súd argumentoval v podstate tým, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa je potom povinná zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi prijatým a zaplateným; keďže odporkyni bolo na úverovú zmluvu vyplatené 829,85 Eur a ona zaplatila navrhovateľovi 734,474,- Eur, súd potom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu 95,37 Eur, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže k 18.6.2013 (ku dňu podania návrhu) bola zákonná výška ročného úroku z omeškania vo výške 8,5%. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a odporkyni v prevažnej miere úspešnej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju nevyčíslila. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že doplní rozhodnutie prvostupňového súdu o čiastočné zastavenie konania, súčasne prizná navrhovateľovi aj nárok na dlžné poistné, zmluvnú pokutu a kapitalizovaný úrok z omeškania alebo rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom si zároveň uplatnil i vyčíslenú náhradu trov konania. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Ako prvé namietal, že hoci navrhovateľ podaním zo dňa 6.5.2014 pred prvým pojednávaním zobral návrh sčasti späť, súd jeho dispozitívny úkon nerešpektoval a v rozpore s ním citovaným ust. § 96 O.s.p. konanie v späťvzatej časti nezastavil. Zároveň mu ani nevrátil pomernú časť súdneho poplatku. Odvolateľ je preto toho názoru, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ako ďalším odvolateľ argumentoval tým, že má nárok na poistné, na zmluvnú pokutu i na kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby. Zdôraznil, že ani nárok na zmluvnú pokutu, ani nárok na poistné nie sú úrokom alebo poplatkom v zmysle súdom cit. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho by súd mohol tieto nároky zamietnuť len s odvolaním sa na § 4 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvná pokuta, poistné, ako i kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru do spísania žaloby sú nárokmi, ktoré nesúvisia s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ prvostupňový súd priznal navrhovateľovi len úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, takýto počiatok omeškania žiadnym spôsobom nevysvetlil, resp. vysvetlil ho nesprávne, pričom tiež nevysvetlil, prečo zamieta nárok na úrok z omeškania uplatnený za obdobie od 16. dňa po zosplatnení do spísania žaloby. Rozsudok je v tejto časti preto nepreskúmateľný, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložila stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že tvrdenia navrhovateľa považuje za neopodstatnené, je presvedčená, že prvostupňový súd postupoval správne a zákonne a preto s poukázaním na uvedený skutkový stav a pripojené dôkazy navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť odporkyni nahradiť hotové výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním (ktoré nešpecifikovala ani nevyčíslila). Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 205 ods. 2 písm. a, b, d a f O.s.p.),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou uplatnenou navrhovateľom v odvolaní bolo posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne ak návrh navrhovateľa vo zvyšku oproti priznanej sume s príslušenstvom zamietol a nadväzne odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pričom dospel k záveru, že tomu tak nebolo. Predovšetkým je namieste odvolacia argumentácia navrhovateľa, že prvostupňový súd pochybil, ak neakceptoval čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom, hoci ho súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku spomína. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že podaním zo dňa 6.5.2014 doručeným prvostupňovému súdu najskôr faxovým podaním dňa 6.5.2014 v popoludňajších hodinách, podľa pečiatky prvostupňového súdu o 7.30 hod. dňa 7.5.2014, teda pred pojednávaním prvostupňového súdu dňa 7.5.2014, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok, ktoré sa začalo o 10.30 a následne i poštovým podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 12.5.2014, avšak podľa pripojenej obálky bolo dané pošte na prepravu ešte dňa 6.5.2014, navrhovateľ čiastočne späťvzal podaný návrh v časti 758,30 Eur istiny, v časti 153,16 Eur kapitalizovaného úroku z omeškania, pričom žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 183,05 Eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 13.4.2011 do 18.6.2013 vo výške 36,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 178,71 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi vyčíslené trovy konania. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 7.5.2014 predmetné čiastočné späťvzatie i oboznámil, avšak žiadne závery vo vzťahu k predmetu konania z neho nevyvodil, pričom na tomto pojednávaní i vyhlásil predmetný rozsudok. Ust. § 42 ods. 1 O.s.p. umožňuje účastníkom robiť podanie i telefaxom s tým, že ho treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Iba na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Keďže ide o procesnú lehotu v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. platí, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Táto podmienka bola v danom prípade splnená, keďže originál predmetného podania urobeného telefaxom bol odovzdaný pošte na prepravu v zákonnej lehote troch dní od jeho telefaxového podania. Prvostupňový súd preto v danom prípade nemal oprávnenie na dané podanie neprihliadať a pri svojom rozhodnutí ho nezohľadniť. Ak bolo do spisu doručené podanie navrhovateľa, ktorým disponoval s konaním tým, že žalobu čiastočne späťvzal, súd nemal vo veci vyhlásiť rozsudok bez toho, aby vyčkal uplynutie lehoty troch dní v zmysle cit. § 42 ods. 1 O.s.p. na doplnenie podania predložením originálu. Podľa § 96 O.s.p. súd bol potom povinný rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu a keďže v danom prípade k nemu došlo skôr, než začalo pojednávanie, nebolo potrebné ani zisťovať súhlas odporkyne. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo navrhovateľa ako dominus litis v súlade so zákonom disponovať s návrhom podľa § 96 O.s.p. Pokiaľ v danom prípade prvostupňový súd toto právo navrhovateľa nerešpektoval, odňal mu tým možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok v napadnutej časti s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem toho je nevyhnutné prisvedčiť i ďalšej odvolacej argumentácii navrhovateľa, že z odôvodnenia predmetného rozsudku nie je možné zistiť na základe akých skutkových zistení a právnych záverov prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa tiež na zaplatenie poistného, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za čas do 18.6.2013. Prvostupňový súd čiastočné zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej ale nevysvetlil či a prečo považoval za úroky a poplatky i navrhovateľom uplatnené poistné, zmluvnú pokutu, ani z akých dôvodov priznal úrok z omeškania až s počiatkom odo dňa 19.6.2013 a prečo teda úrok z omeškania pred týmto dátumom zamietol. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je tiež právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ potom prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku preskúmateľným spôsobom neodôvodnil zamietnutie návrhu navrhovateľa na zaplatenie poistného, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za čas do 18.6.2013, týmto postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude v prvom rade sa procesne vysporiadať s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom a následne opätovne rozhodnúť v nerozhodnutej časti, pričom ale rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo všetkých jeho záveroch riadnym spôsobom odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.