Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/338/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217606 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113217606.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: H. V., nar. XX. J. XXXX, zomr. XX. U. XXXX, naposledy bytom O. č. XXX, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. augusta 2014 č. k. 13C/291/2013-73, 2113217606 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.768,40 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej taktiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 166,- eur na účet Okresného súdu Trnava, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zároveň jej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 15 ods. 1 ZoPZP (zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení), § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 5 ZoNzB (zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 11. 2011, sp. zn. 5Cdo/212/2010, keď podľa súdu prvého stupňa ide o prípad hodný osobitného zreteľa a bolo preukázané, že u žalobkyne nastali zmeny oproti pôvodnému spôsobu života pred úrazom, ktoré spočívajú najmä v tom, že sa poškodená nemôže sama o seba postarať. Je stále pohybujúcou sa, nie je vylúčená zo spoločenských aktivít, aj keď žalobkyňa pred úrazom žiadne činnosti vymykajúce sa priemeru nevykonávala. Jej chôdzu je možné obnoviť, avšak bez zlepšenia funkcie ľavého kolena. Žalobkyni patrí preto zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10%, t. j. 2.768,40 eur. O náhrade trov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď žalovanej, ktorá mala úspech len čiastočný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnila. K zaplateniu súdneho poplatku zaviazal súd prvého stupňa žalovanú, nakoľko žalobkyňa bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa - proti zamietajúcej časti vo veci samej a proti časti, ktorou nebolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania. Navrhla zmeniť rozsudok tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na zaplatenie trovy prvostupňového i odvolacieho konania. V priebehu odvolacieho konania advokát žalobkyne oznámil (resp. i žalovaná sama), že žalobkyňa dňa 18. 9. 2014 zomrela. Navrhol zastavenie konania a rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nebude priznané právo na ich náhradu. Žalovaná navrhla preskúmať splnenie procesných podmienok konania. Uviedla, že aj keď z hmotnoprávneho hľadiska je nemajetková ujma žalobkyne výsostne spätá s jej osobou, teda jej smrťou právo na nemajetkovú ujmu zaniká, aj ak je právoplatne priznané, otáznou ostáva právoplatnosť prísudku, ktorý nebol odvolaním napadnutý vzhľadom na to, že k úmrtiu žalobkyne prišlo počas plynutia lehoty na podanie odvolania a odvolanie bolo podané pred smrťou žalobkyne. V prípade, že súd bude v tejto prisúdenej časti rozsudok súdu prvého stupňa považovať za právoplatný, nemal by takémuto rozhodnutiu priznať vykonateľnosť. Podľa § 579 ods. 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka) smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou veriteľa bez ohľadu na to, či toto právo bolo alebo nebolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ je totiž právo na bolestné a na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia zadosťučinením poskytovaným za bolesti, ktoré poškodený utrpel a za ujmu, ktorú má (bude mať) vo svojom ďalšom živote pri spoločenskom uplatnení, treba na toto právo nazerať ako na právo späté výlučne len s osobou poškodeného, ktoré na dedičov neprechádza. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. 3. 2014 sp. zn. 3 ECdo 278/2013 smrťou poškodeného zaniká jeho právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu, v ktorom nebolo za života poškodeného uspokojené, nezaniká ale právo na zaplatenie sumy prisúdenej poškodenému ako náhrada trov konania, v ktorom sa domohol náhrady za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C/291/2013 je zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.842,- eur. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti nepriznania náhrady trov konania žalobkyni. Zo spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 1. 7. 2013 s návrhom na uloženie žalovanej povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 13.842,- eur a náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom 22. 8. 2014 súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.768,40 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil zaplatiť súdny poplatok v sume 166,- eur a náhradu trov konania jej nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený advokátovi žalobkyne 9. 9. 2014 a žalovanej 10. 9. 2014. Žalobkyňa podala proti nemu odvolanie 18. 9. 2014, súdu doručené 22. 9. 2014. Podaním z 30. 9. 2014 advokát žalobkyne oznámil, že žalobkyňa dňa 18. 9. 2014 zomrela. Poukázal na skutočnosť, že súd je oprávnený ex lege konanie zastaviť z dôvodu úmrtia žalobkyne. Ohľadom vzniknutých trov navrhol, aby súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaná navrhla, aby súd preskúmal splnenie procesných podmienok konania, nakoľko úmrtie žalobkyne je neodstrániteľnou prekážkou v konaní a súd by mal konanie zastaviť. Otáznou zostáva podľa jej názoru právoplatnosť prísudku, ktorý nebol odvolaním napadnutý vzhľadom na to, že k úmrtiu došlo počas plynutia lehoty na podanie odvolania a odvolanie bolo podané pred smrťou žalobkyne. V prípade, že bude súd považovať rozsudku súdu prvého stupňa za právoplatný, nemal by takémuto rozhodnutiu priznať vykonateľnosť. Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa ods. 2 ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Pri nesplnení procesných podmienok konania treba rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 O. s. p.), litispendencia (§ 83 O. s. p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O. s. p.), nedostatok spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O. s. p., prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42, § 79 O. s. p.), nedostatok príslušnosti súdu (vecnej, miestnej - § 9 a nasl., § 84 a nasl. O. s. p.), procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20 O. s. p.), nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky podmienky konania majú tie dôsledky, že súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať. Keďže dňa XX. X. XXXX žalobkyňa zomrela (ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa), stratila týmto dňom spôsobilosť byť účastníčkou konania, stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 19 O. s. p.. Nedostatok spôsobilosti žalobkyne byť účastníčkou konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Charakter prejednávanej veci neumožňuje právne nástupníctvo, preto nebolo možné rozhodnúť o veci za účasti právnych nástupcov žalobkyne, resp. pokračovať s nimi ďalej v konaní. Odvolací súd preto odvolacie konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 107 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní tak zaznamenala úspech žalovaná, ktorej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol o trovách konania v zmysle § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania (podľa jeho výsledku) nepriznal, keďže konanie bolo zastavené. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.