Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/371/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225583 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113225583.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpenej splnomocnenkyňou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Gorkého 3, proti žalovanej: V. F., nar. X. Q. XXXX, bytom C., V. E. XXXX/X, o 2.105,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. apríla 2014 č. k. 18C/512/2013-161 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia konania v časti istiny 921,27 eur a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšku odvolanie o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.184,49 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; II. súd konanie v časti istiny 921,27 eur zastavil a III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 126 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 237,84 eur do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 365, § 369 ods. 1, § 497 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 517 ods. 2 a § 710 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1. januára 2009; § 101 ods. 2, § 120 ods. 1, § 132 a § 153 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).Vecne dôvodil, že právny predchodca žalobkyne - VÚB a.s. a žalovaná uzavreli 17. augusta 2005 Zmluvu o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb H.. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorej predmetom bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k účtu žalovanej, na základe čoho poskytla žalobkyňa (?) žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu - kontokorentného úveru do výšky úverového limitu. Podľa uzavretej zmluvy bol denný limit prečerpania 497,90 eur. Žalovaná 17.8.2005 podala žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, tento jej bol poskytnutý potvrdením o poskytnutí flexikreditu zo 17.8.2005 vo výške 331,94 eur (10.000 Sk) s podmienkou zasielania kreditných obratov vo výške 165,97 eur (5.000 Sk) mesačne a s podmienkou splatenia poskytnutého limitu flexikreditu 1x za kalendárny rok. Žalovanej bol na základe žiadosti o navýšenie kontokorentného úveru zo 14.8.2007 poskytnutý potvrdením o poskytnutí flexidebetu z 15.8.2007 úver vo výške 1.327,75 eur (40.000 Sk) s podmienkou zasielania kreditných obratov vo výške 663,87 eur (20.000 Sk) mesačne. Žalobkyňa (?) 22.8.2008 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaná dlhodobo neplnila povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, poskytnutý úver riadne a včas nesplácala. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodnou veriteľkou a žalobkyňou 14.8.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodnej veriteľky voči žalovanej na žalobkyňu. K úhrade žalovanej sumy zo strany žalovanej nedošlo napriek zaslanej výzve z 23.8.2012 na úhradu dlžnej sumy v sume 2.483,04 eur v lehote najneskôr do 12.9.2012, zaslanej výzve z 29.10.2012 na úhradu sumy 2.548,10 eur a zaslanej predžalobnej výzve z 13.3.2013. Žalovaná 19.10.2012 poukázala na účet žalobkyne iba sumu 30 eur. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatňovala sumu 2.105,76 eur, ktorá predstavuje iba dlžnú istinu ku dňu 13.3.2013 a zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,50% ročne od 19.9.2013 (odo dňa spísania žaloby) do zaplatenia. Súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.184,49 eur s 8,50%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2013 do zaplatenia, keď v časti istiny v sume 921,27 eur súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil s tým, že zrejme k uvedenému späťvzatiu došlo omylom, nakoľko tento prejav žalobkyne zobrať späť žalobu v uvedenej časti sa týkal iného žalovaného, podanie žalobkyne bolo však založené do spisu týkajúceho sa žalovanej V. F. z dôvodu, že žalobkyňa na podaní uviedla nesprávnu spisovú značku konania (č. l. 109). V časti trov konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., vecne plným úspechoch žalobkyne, ktorej priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 126 eur a za trovy právneho zastúpenia (za 2 úkony právnej pomoci: prevzatie veci, podanie žaloby na súd, 2 x 91,29 eur = 182,58 eur, 2 x režijný paušál á 7,81 eur + 20% DPH) v sume 237,84 eur. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v celom jeho rozsahu s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. K zamietnutiu žaloby o zaplatenie 921,27 eur (v časti o istine 921,27 eur bolo konanie zastavené, poznámka odvolacieho súdu) spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 921,27 eur od 19. septembra 2013 do zaplatenia žalobkyňa uviedla, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zaviazal žalovanú iba k úhrade sumy 1.184,49 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 19. septembra 2013 do zaplatenia, nakoľko v časti istiny v sume 921,27 eur súd konanie v dôsledku späťvzatia, ku ktorému došlo zrejme omylom a týkal sa iného žalovaného, zastavil. Takýto jeho právny záver je nesprávny, ničím neodôvodnený a arbitrárny. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podala 19. januára 2014 v inej právnej veci evidovanej pod sp. zn. 13C/405/2013, kde vystupuje tiež ako žalobkyňa, avšak proti žalovanému Q. S., vyjadrenie k podanému odporu proti platobnému rozkazu a súčasťou tohto boli aj listinné dôkazy, v tomto vyjadrení neuvádzala, že by brala svoj návrh späť, avšak zrejme v dôsledku chyby v písaní a počítaní uviedla v tomto vyjadrení nesprávnu spisovú značku, keď namiesto správnej spisovej značky predmetného konania 13C/405/2013 uviedla spisovú značku iného konania - 18C/512/2013 (konanie v prejednávanej veci). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento takéto vyjadrenie poňal ako podanie v prejednávanej veci a to aj napriek skutočnosti, že z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že smeruje voči inému konaniu, pojednáva sa tam o inom nároku žalobkyne a jedná sa o vyjadrenie k podanému odporu. Nebolo preto namieste, aby konajúci súd vzal v úvahu písomné podanie, ktoré smerovalo voči inej právnej veci a už vôbec nie, aby priznal nárok žalobkyni v danom konaní vo výške, ktorá prislúcha inému konaniu vo veci, o ktorej ešte na súde nebolo rozhodnuté. Pokiaľ mal súd prvého stupňa za to, že jej podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, mal ju podľa ustálenej súdnej praxe vyzvať na doplnenie, príp. opravu, keď zjavne podanie smerovalo voči inému konaniu, čo je badateľné z celého jeho obsahu, ako aj žalobného petitu. Súd prvého stupňa rozhodol v danej veci na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, keď vzal v úvahu podanie žalobkyne, týkajúce sa úplne iného konania vedeného súdom prvého stupňa. Rozhodnutie je zjavne nelogické a nepochopiteľné, pretože chybné podanie v inej veci súd zohľadnil v prejednávanej veci a posledné vyjadrenie žalobkyne v prejednávanej veci z 10.2.2014 nie, navyše ak žalovaná na pojednávaní 9. apríla 2014 sama uviedla, že predmetný dlh, čo do dôvodu a výšky uznáva. Za vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci považoval nerešpektovanie konajúcim súdom zásady rovnosti procesných strán a nezabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov obidvoch účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nikdy nespochybnila existenciu nároku žalobkyne, jeho výšku ani právny dôvod vzniku, v priebehu celého konania sa k žalobe vyjadrila iba žiadosťou o splátkový kalendár, na ktorú jej bolo odpovedané žalobkyňou, pričom táto bola ďalej vo veci, čo sa týka úhrady dlhu pasívna, má žalobkyňa za to, že konajúci súd neprimerane zvýhodnil stranu žalovanej, keď zamietol žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu (?) napriek skutočnosti, že žalobkyňa splnila všetky požiadavky súdu prvého stupňa uvedené v jeho výzvach, keď všetkými podanými vyjadreniami riadne preukázala dôvodnosť ňou podaného žalobného návrhu a má za to, že súd z vyššie uvedených dôvodov konal svojvoľne a dospel k arbitrárnemu rozhodnutiu, keď bez relevantného odôvodnenia zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu (?). Nečinnosť žalovanej nemôže byť v nijakom prípade nahradená činnosťou súdu prvého stupňa ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď súd arbitrárne a napriek tomu, že nárok žalobkyne nebol v priebehu celého konania zo strany žalovanej ani samotného súdu prvého stupňa nikdy spochybnený a žalobkyňa preukázala dôvodnosť žaloby aj prostredníctvom listinných dôvodov, tak žalobu bez relevantného odôvodnenia zamietol v celom rozsahu (?). Za ďalšiu vadu konania považuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu vo veci samej, keď súd sa so žalobným návrhom dostatočne nevysporiadal, neuviedol z akých dôkazov vychádzal, rozhodnutie o zamietnutí žalobného návrhu (?) je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a protiústavné, absentuje v ňom akékoľvek relevantné odôvodnenie akékoľvek zákonné ustanovenie zdôvodňujúce rozhodnutie súdu. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná tak, že súhlasí s návrhom rozsudku aký žiada žalobkyňa v odvolaní teda o nárok na vyplatenie sumy 2.105,76 eur s príslušenstvom, avšak je v situácii, ktorá jej nedovoľuje vyplatiť celú čiastku jednorazovo, pretože takouto čiastkou nedisponuje a v tomto období má svoju mzdu zaťaženú exekučnými zrážkami, preto žiada o splátkový kalendár, pričom do doby ukončenia exekúcie a tiež vyplatenia trov exekúcie, by mohla žalobkyni platiť čiastku najviac 30 eur a potom by sa so žalobkyňou dohodli na vyššej splátke. Žiadala zohľadniť jej príjem a mesačné výdaje, je od marca 2013 zamestnaná, jej mzda je poukazovaná na účet v banke, jej priemerná mzda činila pred exekúciou 402 eur, avšak v súčasnosti po vykonaní exekučnej zrážky jej mzda činí čiastku 165 eur, má vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom, ktorú si plní k rukám otca maloletých sumou 159,40 eur. Výživné na jej deti je po dohode s exekútorom už zahrnuté v exekučnej zrážke zo mzdy. Ďalej má záväzky voči C. A. a.s., kde mesačná splátka činí 21 eur, taktiež má náklady na cestovanie, nakoľko každý druhý víkend dochádza za deťmi, ktoré žijú v C., ona má miesto výkonu práce v Martine, mesačne má výdaje na cestovné 45 eur, platby za služby Orange cca 40 eur, preto nie je schopná jednorazovo vyplatiť sumu 2.105,76 eur s príslušenstvom a trovy konania 126 eur a trovy právneho zastúpenia 237,84 eur a žiada o dohodnutie splátkového kalendára dočasne so splátkou maximálne 30 eur po dobu vyplatenia exekúcie a jej trov. Je si vedomá toho, že jej z dlžnej čiastky plynú úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.105,76 eur od 19.9.2013 do zaplatenia. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda (ako bude uvedené i neskôr) vecne iba vo vzťahu 1. k len čiastočne účinne napadnutému rozhodnutiu vo veci samej, 2. k rozhodnutiu o trovách konania (majúcemu povahu rozhodnutia závislého na čo i len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej), a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, keďže vzhľadom na opodstatnenosť námietky z odvolania o odňatí žalobkyni možnosti konať pred súdom, bola prakticky vylúčená možnosť konečného rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci. Predovšetkým sa však (k naloženiu s odvolaním procesne akceptovateľným spôsobom) žiada uviesť, že pri spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa napádaným rozsudkom, teda pri kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a tzv. zvyškového zastavenia konania bolo treba i v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere uzavrieť, že žalobkyňa bola subjektívne oprávnená napadnúť (vlastným odvolaním) výlučne rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania a tiež aj na tomto rozhodnutí závislé rozhodnutie o trovách konania a naopak len žalovanej by patrilo obdobné oprávnenie vo vzťahu k tej časti rozhodnutia vo veci samej, ktorou došlo k čiastočnému vyhoveniu žalobe - pominúc tu i jej oprávnenie spochybniť správnosť rozhodnutia o trovách konania. Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. § 201 O. s. p.), účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech. Ak teda účastníkovi obracajúcemu sa s určitou požiadavkou na súd (žalobkyňa) je (z pohľadu zachovania skôr existujúcich práv a povinností) na prospech každé rozhodnutie, ktorým sa žalobe vyhovelo a rovnako je to (pokiaľ ide o vec samu) v prípade žalovanej a rozhodnutia, ktorým sa naopak žaloba zamietla; nemôže byť namieste iný záver, než ten, že žalobkyňa nemá subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe. Ak sa ale týmto žalobkyňa v prejednávanej veci neriadila a špecifickej procesnej situácii neprispôsobila ako vymedzenie rozsahu napadnutia rozsudku odvolaním, tak ani odvolací návrh (návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu), jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo čiastočné odmietnutie odvolania (v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníka konania účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie). To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. rozhodol spôsobom podávajúcim sa z druhej vety výroku tohto jeho uznesenia (nakoľko tam uvedeným zvyškom bola práve časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou došlo k vyhoveniu žalobe). Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal obsahom napadnutého rozhodnutia v príslušnej časti, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu. Naopak nad rámec potreby takéhoto rozhodnutia bolo namieste súhlasiť s tou námietkou z odvolania žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písmena h/ rovnakého paragrafu, odseku i zákona, potom rovnako sa rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatovanie, že vada konania zadefinovaná v citovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a inak aj ďalšia vada podľa písmena g/ rovnakého ustanovenia (predstavovaná rozhodnutím buď vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva garantovaného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/ a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami, v konaní uplatnenými); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci v odvolaním účinne napadnutej časti zastavenia konania v časti istiny 921,27 eur. Podľa § 96 ods. 1 vety prvej a druhej O. s. p. navrhovateľ (podľa § 79 ods. 1 poslednej vety a § 90 O. s. p. žalobca - pozn. odvolacieho súdu) môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie (žalobu), a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh (žaloba) vzatý (-á) späť celkom, súd konanie zastaví. Z hľadiska posudzovania správnosti čiastočného zastavenia konania (napádaným uznesením) však významným bolo, že z podania žalobkyne z 10.1.2014 zn. „Vyjadrenie k odporu odporcu proti platobnému rozkazu zo dňa 2.10.2013“ (č. l. 109-128) s výnimkou uvedenia nesprávnej spisovej značky je možné jednoznačne vyvodiť, že sa netýka prejednávanej veci (vzhľadom k tomu, že je v takomto podaní uvedený iný žalovaný - Q. S., iný predmet konania - 1.184,49 eur s príslušenstvom i opis resp. doplnenie rozhodujúcich skutočností nevzťahujúci sa k prejednávanej veci) a i keby tomu tak nebolo, z tohto podania nebolo možno bezpečne vyvodiť záujem vziať čiastočne späť žalobu. Naopak podanie žalobkyne z 10.2.2014 zn. „Vyjadrenie k Výzve Okresného súdu Trnava zo dňa 20.1.2014, navrhovateľovi doručenej dňa 24.1.2014 č. k. 18C/512/2013“ (č. l. 131-154), jednoznačne sa týkajúce prejednávanej veci zostalo súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku celkom nepovšimnuté. Čiastočné zastavenie konania napádaným rozsudkom tak bolo nielen predčasným, ale svojim účelom (zámerom súdu nezaoberať sa ďalej vecou, keď úmysel odvolateľky v konaní nepokračovať tu absentoval) odnímalo žalobkyni možnosť konať pred súdom (v podobe práva na vecné vyriešenie sporu tejto účastníčky konania so žalovanou). Pri riadení sa už opísanými úvahami tak rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci v odvolaním účinne napadnutej časti zastavenia konania ohľadom istiny 921,27 eur nemohol obstáť a opačný postup by bol odňatím žalobkyni reálnej možnosti konať pred súdom. To sa týkalo i rozhodnutia o trovách konania, toho však primárne pre jeho predčasnosť, keďže súd prvého stupňa i pre prípad predbežnej úvahy o opodstatnenosti zastavenia konania o istine 921,27 eur prehliadol okolnosť neskončenia konania takýmto rozhodnutím ako celku (z dôvodu nerozhodnutia o príslušenstve takejto istiny, keď odvolací súd nevrátil z dôvodu hospodárnosti konania pred vydaním tohto rozhodnutia vec súdu prvého stupňa aby rozhodol o zostávajúcej časti konania - príslušenstve istiny 921,27 eur, keďže zastavenie konania o istine 921,27 eur i tak nemohlo obstáť a príslušenstvo bolo závislým výrokom). Nakoľko ale rozhodnutie o trovách konania právna úprava vyhradzuje až konečnému rozhodnutiu (resp. v určitých prípadoch umožňuje o trovách rozhodnúť ešte neskôr), lebo až vtedy môže byť známy výsledok konania ako celku, vyriešenie otázky trov konania už v štádiu rozhodovania len o časti predmetu konania neprichádzalo do úvahy. Odvolací súd preto v častiach dotknutých prípustným odvolaním žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ i h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia mu (súdu prvého stupňa) vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť jeho výsledky a až potom opätovne rozhodnúť o veci v časti, ktorá zostala predmetom konania (921,27 eur s príslušenstvom) aj o trovách konania (vrátane trov tohto odvolacieho konania - tu por. i § 224 ods. 3 O. s. p.), to všetko so samozrejmým vypravením nového rozhodnutia odôvodnením súladným s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.