Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/74/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010488 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115010488.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Daniela Šramelovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2015, v trestnej veci odsúdeného A. I., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prejednal jeho sťažnosť, ktorú si podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 4PP/51/2015 zo dňa 24.04.2015, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. I., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. I. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe trestného rozkazu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 08.03.2011, sp. zn. 2T/36/2011 vo výmere 16 mesiacov. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti odsúdeného zistil, že tejto nie je možné vyhovieť. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie, disciplinárne sa previnil proti ústavnému poriadku, za čo mu bol uložený disciplinárny trest. Odsúdený nesplnil materiálnu podmienku, a to prognózu, že bude viesť riadny život, a to najmä vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania a menej priaznivú resocializačnú prognózu s prihliadnutím na opakované páchanie trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia za spáchané trestné činy neviedli k jeho náprave. Naopak opätovne sa dopúšťal trestnej činnosti rovnakého druhu. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený. Pritom svojim správaním a aktívnym prístupom k plneniu svojich povinností mohol nadobúdať disciplinárne odmeny vzhľadom k spáchanému trestnému činu a dobe strávenej vo výkone trestu. Za tejto situácie okresnému súdu objektívne vyplynuli vážne a dôvodné pochybnosti k tomu, či možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd teda dospel k záveru, že v danom prípade v osobe odsúdeného nemá dostatočnú záruku, že povedie riadny život, a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu si zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú aj písomne zdôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti poukázal na to, že si plne uvedomuje svoje trhliny v predchádzajúcom spôsobe života a v správaní sa, avšak poukazuje na svoju rodinu. Tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody nepreukazuje dôslednú výchovu svojim deťom a zároveň sa zhoršuje ich adaptabilita v sociálnom živote. Zvýrazňuje svoju bezmocnosť a emocionálnu úroveň svojho trápenia. Prosí, aby bola prehodnotená jeho sťažnosť a aby bol pochopený, že má možnosť preukázať zodpovedný život. Chce nadobudnúť riadneho a slušného života, čím by sa chcel po prepustení z výkonu trestu dostatočne prispôsobiť rozumnému životu. Krajský súd na základe takto podanej a formulovanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že žiadosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd ako nadriadený súd prijal názor, že po vykonanom dokazovaní okresný súd odôvodnene prijal záver, že u odsúdeného nie je možné dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu v budúcnosti bude viesť riadny život. Ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona obsahuje dve podmienky, ktoré je nevyhnutné splniť pre to, aby mohla byť osoba odsúdená a vykonávajúca trest odňatia slobody podmienečne prepustená na slobodu. Prvá je formálna, ktorá je splnená vtedy, ak odsúdený vykonal najmenej polovicu z uloženého trestu odňatia slobody. Aj podľa názoru krajského súdu táto podmienka by splnená bola. Nie je však splnená druhá podmienka, a to materiálna, podľa ktorej možno podmienečne prepustiť odsúdenú osobu vtedy, ak táto vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázala polepšenie a súčasne môže sa od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Táto druhá materiálna podmienka aj podľa názoru krajského súdu splnená nie je. Skutočnosť, či od odsúdenej osoby možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, musí súd vyvodiť komplexne z celého radu kritérií ako sú napríklad závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, osobné a charakterové vlastnosti odsúdenej osoby, celkový doteraz prejavovaný postoj k spoločenskému poriadku a k spoločenským záujmom, celý doterajší spôsob života, v minulosti prejavené sklony a podobne. Sťažnostný súd hodnotiac všetky tieto relevantné skutočnosti u odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd správne nesplnenie materiálnej podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil tým, že tento sa v minulosti dopúšťal trestnej činnosti, a to napriek tomu, že už bol predtým odsúdený aj za úmyselnú trestnú činnosť. Teda predchádzajúca zlá skúsenosť s pobytom odsúdeného na slobode neumožňuje prijať rozumnú prognózu, že tento by na slobode mohol viesť riadny život. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán sťažnosť zamietne, ak zistí, že táto nie je dôvodná. Krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto o nej rozhodol tak, že ju zamietol v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.