Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202603 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115202603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XX, A., t.č. u T. M., ul. Vl. K. X, A., zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava a otec: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XX, A., zastúpený JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kollárova 8, Trnava o úpravu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22P/14/2015-81 zo dňa 19. augusta 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného a nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že otec je povinný počnúc od 18.02.2015 platiť výživné na maloletého J. P. v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 400,61 eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého J. P. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 18.02.2015 platiť výživné na maloletého v sume 230 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 1.167,76 eura uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. kedy si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do nedele 18.00 hod., kedy maloletého odovzdá v mieste bydliska matky a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 15.00 hod. kedy si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do štvrtka 8.00 hod., kedy maloletého odovzdá v predškolskom zariadení. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že rodičia maloletého sú manželmi, avšak spolu nežijú, na súde prvého stupňa je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého. Matka spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť s otcom, býva v byte svojej matky. Maloletý J. je dieťaťom vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu v A.. V priebehu konania rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvého stupňa vychádzal zo schopností, možností, majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Zohľadnil skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zistil, že matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti P. s.r.o., kde dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu za obdobie od 1/14 - 12/14 vo výške 409,02 eura, za obdobie 1/2015 do 5/2015 vo výške 416,58 eura. Matka maloletého býva aj s maloletým u svojej matky T. M. v jej 3-izbovom byte. Matka platí maloletému školné v škôlke vo výške 15 eur mesačne, 2- krát ročne platí 40 eur ZRPŠ, stravné v rozmedzí od 13,23 eura po 29,40 eura. Výdavky na plyn, elektrinu a TV platí spolu mesačne v rozmedzí od 29,64 po 44,64 eura, za telefón a internet mesačne platí od 17,83 po 39,34 eura, potraviny od 150 až po takmer 200 eur mesačne, výdavky na drogériu cca 20 eur mesačne, výdavky na oblečenie pre maloletého a pre seba, na tankovanie 30-40 eur, lieky, hračky, knižky a pracovné zošity pre maloletého, platí poistku na auto, má výdavky na zubára raz ročne, na trávenie voľného času s maloletým, ďalej uviedla výdavky na nemocnicu v mesiacoch október až december r. 2014. V priemere celková výška mesačných výdavkov matky podľa predloženého prehľadu výdajov bola 412,38 eura. Za bývanie platí svojej matke celkom sumu 150 eur mesačne. Pravidelné osobitné zvýšené výdavky na maloletého, alebo na seba nemá. V súvislosti s odsťahovaním sa od otca maloletého mala výdavky na zariadenie detskej izby pre maloletého, kúpila pre maloletého a pre seba notebook. Otec maloletého je zamestnancom Y. P. s.r.o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1/2014 až 12/2014 bol 1.227,05 eura a za obdobie 1/2015 až 5/2015 bol 946,98 eura. V mesiaci júl 2014 bol príjem otca 3.546,32 eura netto, pričom otec uviedol, že išlo o výnimočný príjem - odstupné vyplatené predchádzajúcim zamestnávateľom. Otec spláca hypotekárny úver v sume 310 eur mesačne, príspevky do fondu opráv v sume 50,11 eura a za služby spojené s užívaním bytu 76,67 eura, za rozhlas a TV 4,64 eura, za plyn 10 eur, za elektrinu 25 eur a poistku 31,15 eura. Na výživu maloletého otec zaplatil matke v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 sumu 74,60 eura a v auguste 2015 sumu 75 eur. Súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého J. sumu 230 eur mesačne, pretože mal za to, že takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd prvého stupňa pri určovaní vyživovacej povinnosti otca neprihliadal na výdavky otca na mobilný telefón v sume 30 eur mesačne, platenie poistného 31,15 eura mesačne, či platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Z príjmu otca ustáleného za rok 2014 vo výške v priemere 1.227,05 eura mesačne a za obdobie 1/2015 až 5/2015 vo výške v priemere 946,98 eura mesačne, považoval za dôvodné určiť výživné v sume 230 eur mesačne s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, keď výška vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa má pohybovať v rozmedzí 20% až 30% jeho priemerného mesačného čistého príjmu. Výživné v sume 230 eur sa pohybuje práve v strede takto stanovenej hranice vychádzajúc z príjmu otca za rok 2015 v sume v priemere mesačne 946,98 eura. Súd prvého stupňa mal za to, že je potrebné sumu 3.546,32 eura zohľadniť, i keď išlo o mimoriadny príjem, pretože ide o príjem, ktorý tvorí jeho životnú úroveň. Otec žiadal, aby súd zohľadnil, že si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní aj tým, že mu kupuje oblečenie, hračky a bol s ním na dovolenke. Podľa súdu prvého stupňa nie je účelné kupovať maloletému všetky veci dvojmo, ale kupovať mu potrebné veci a tieto si s maloletým súčasne odovzdávať. Tiež pokiaľ ide o hradenie spoločnej dovolenky s maloletým, je to nadštandardný výdaj, na dovolenke sa zúčastnil tiež otec maloletého, ktorý mal z toho prospech. Počiatok vyživovacej povinnosti otca súd prvého stupňa určil odo dňa vydania rozhodnutia súdu, ktorým bolo ex offo začaté konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J., t. j. odo dňa 18.02.2015. Nedoplatok, ktorý vznikol, po odpočítaní zaplateného výživného (v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 v sume 74,60 eura a v auguste 2015 v sume 75 eur), uložil súd prvého stupňa otcovi maloletého zaplatiť v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním otec maloletého v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť platiť účinnosťou od 18.02.2015 výživné na maloletého J. v sume 230 eur mesačne a v časti, podľa ktorej nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 1.167,76 eura je otec povinný zaplatiť v splátkach po 35 eura spolu s bežným výživným. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otcovi maloletého uloží povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 100 eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 397,40 eura mu uloží zaplatiť v splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvaha súdu pri určení výšky výživného je nesprávna. Matka maloletého preukazovala výdavky v súvislosti so zariadením nového bývania pre maloletého vo výške 468,88 eura, čo predstavuje 39,07 eura mesačne. Nejednalo sa však o zariadenie detskej izby, pretože podľa zistení kolízneho opatrovníka maloletý má spoločnú izbu s matkou. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu prvého stupňa týkajúceho sa primeranosti nákladu 150 eur mesačne na bývanie. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v spise priemerný mesačný náklad na služby spojené s užívaním bytu je 28,33 eura mesačne. Podľa odvolateľa nie je možné zohľadňovať platby, ktoré v súvislosti s bytom platí stará matka maloletého ako vlastníčka bytu. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného neprihliadal na skutočnosť, že otec maloletého sa oňho stará najmenej 3 dni v týždni, že maloletému kupuje oblečenie a hračky s odôvodnením, že nie je účelné kupovať všetky veci dvojmo, ale kupovať mu potrebné veci a tieto s maloletým súčasne odovzdávať. S takýmto názorom súdu odvolateľ nesúhlasí, pretože by bolo nepraktické neustále balenie a sťahovanie vecí vzhľadom na dohodu rodičov o úprave styku s maloletým, keď v párnom kalendárnom týždni si otec dieťaťa dieťa preberá v predškolskom zariadení a v každom nepárnom týždni maloletého preberá aj odovzdáva v predškolskom zariadení. Súd prvého stupňa nezohľadnil výdavok otca maloletého vo výške 31,15 eura na poistné. Tento výdavok súd prvého stupňa mal zohľadniť, nakoľko súvisí s hypotekárnym úverom, pretože banka požadovala uzavretie životnej poistky ako zabezpečenie návratnosti úveru. Podľa názoru otca, určená výška výživného vysoko prekračuje celkové mesačné náklady na dieťa s prihliadnutím k rozsahu starostlivosti otca o maloletého. Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, vychádzajúce z dôsledného dokazovania všetkých rozhodujúcich skutočností, zakladá sa na zákonnom a spravodlivom zohľadnení všetkých zásad determinujúcich určenie výšky vyživovacej povinnosti rodiča maloletého dieťaťa a plne rešpektujúce prioritne záujem maloletého dieťaťa. Napadnutým rozhodnutím súdu určená výška výživného v sume 230 eur podľa názoru matky zohľadňuje na jednej strane potreby maloletého, jeho odôvodnené náklady na zabezpečenie primeranej životnej úrovne a rovnako tiež jeho právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane druhej je tiež určená primerane vzhľadom na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery rodičov. Tvrdenia otca, že určená výška výživného vysoko prekračuje celkové mesačné náklady na dieťa, matka považuje za absolútne nedôvodné. Zdôraznila, že odplatu za bývanie dvoch osôb mesačne vo výške 150 eur je potrebné, vzhľadom na bežnú výšku obdobnej služby, považovať za absolútne primeranú resp. pre matku a maloletého J. veľmi výhodnú. Za správny označila postoj súdu prvého stupňa, ktorý nezohľadnil náklady otca vynakladané sporadicky na oblečenie syna, hračky, či spoločnú dovolenku, pri samotnom určení výšky vyživovacej povinnosti. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach je potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa bola úprava výkonu práv a povinností k maloletému J. na čas do rozvodu manželstva rodičov. Súd prvého stupňa zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a napadnutými výrokmi uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 230 eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 1.167,76 eura je otec povinný zaplatiť v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného na maloletého J. a s tým súvisiaceho nedoplatku na výživnom. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na skutočnosti rozhodné pre určovanie výživného, skúmal príjmy a majetkové pomery rodičov maloletého a potreby maloletého. Odvolací súd sa však nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorými vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého a schopnosti a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý odkázaný. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletého J. spolu nežijú. Matka s maloletým býva v byte svojej matky a s otcom maloletého sa dohodli na úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 15.00 hod. až do štvrtka 8.00 hod.. Matka maloletého má ukončené stredoškolské vzdelanie na Obchodnej akadémii, pracuje ako odborný predajca v stavebninách - v spoločnosti P. s.r.o., kde dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu za obdobie od januára 2014 do decembra 2014 vo výške 409,02 eura a za obdobie od januára 2015 do mája 2015 vo výške 416,58 eura. Školné v škôlke hradí matka vo výške 15 eur mesačne, stravné v rozmedzí od 13,23 eura po 29,40 eura a 2 krát ročne platí 40 eur ZRPŠ. Ako ďalšie výdavky uvádzala 150 eur, ktorými prispieva na domácnosť svojej matke, výdavky na plyn, elektrinu a TV platí spolu mesačne v rozmedzí od 29,64 po 44,64 eura, za telefón a internet mesačne platí od 17,83 po 39,34 eura, potraviny od 150 až po takmer 200 eur mesačne, výdavky na drogériu cca 20 eur mesačne, výdavky na oblečenie pre maloletého a pre seba, na pohonné hmoty 30 - 40 eur, lieky, hračky, knižky a pracovné zošity pre maloletého, platí poistku na auto, má výdavky na zubára raz ročne, na trávenie voľného času s maloletým, ďalej uviedla výdavky na nemocnicu v mesiacoch október až december r. 2014. V priemere celková výška mesačných výdavkov matky podľa predloženého prehľadu výdajov bola 412,38 eura. Matka ďalej uviedla, že pravidelné osobitné zvýšené výdavky na maloletého nemá. Otec maloletého pracuje v spoločnosti Y. P. s.r.o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2014 až do decembra 2014 dosiahol 1.227,05 eura a za obdobie od januára 2015 až do mája 2015 dosiahol 946,98 eura. V mesiaci júl 2014 bol príjem otca 3.546,32 eura v čistom, pričom otec uviedol, že išlo o výnimočný príjem - odstupné od predchádzajúceho zamestnávateľa. Otec spláca hypotekárny úver v sume 310 eur mesačne, príspevky do fondu opráv v sume 50,11 eura a za služby spojené s užívaním bytu 76,67 eura, za rozhlas a TV 4,64 eura, za plyn 10 eur, za elektrinu 25 eur a za poistku 31,15 eura. Na výživu maloletého otec zaplatil matke v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 74,60 eura a v auguste 2015 75 eur. Matka a otec okrem maloletého J. iné vyživovacie povinnosti nemajú. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva spotrebný charakter výživného, keď výživné slúži na zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, v preskúmavanej veci medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Výživné pritom slúži nielen na uhradzovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale i na uspokojovanie ostatných hmotných a kultúrnych potrieb oprávneného (v preskúmavanej veci maloletého J.). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa síce vyhodnocoval príjmy a výdavky matky i otca maloletého, nevzal však do úvahy mieru starostlivosti, ktorú maloletému poskytujú a správne nevyhodnotil ani odôvodnené potreby maloletého. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že výška vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa má pohybovať v rozmedzí 20 až 30 % jeho priemerného mesačného príjmu. Pri určení výšky výživného je potrebná vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súdom prvého stupňa uvádzané rozmedzie 20 až 30 % priemerného mesačného príjmu môže byť za určitých okolností pomocným meradlom, je však potrebné vychádzať predovšetkým zo zákonnej úpravy a vyhodnotenia zákonodarcom určených hľadísk - odôvodnených potrieb maloletého, možností, schopností a majetkových pomerov jeho rodičov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že maloletý je 6 - ročný škôlkar, je zdravý, nevykonáva žiadne športové, kultúrne či iné aktivity, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky, čo napokon uviedla aj jeho matka. Výdavky spojené s jeho výchovou a výživou predstavujú náklady na škôlku, stravu, bývanie, oblečenie a hračky. Spolu s matkou býva v byte, ktorý je vo vlastníctve starej mamy, ktorej matka prispieva sumou 150 eur mesačne. Je zrejmé, že sa jedná o výhodný spôsob bývania, keď o náklady spojené s bývaním sa matka a stará matka maloletého delia. Životná úroveň otca sa z vykonaného dokazovania nejaví byť významnejšie vyššia ako životná úroveň matky, napriek tomu, že jeho čistý príjem je vyšší. Žije sám v byte, v ktorom predtým žili spolu s matkou a maloletým, teda hradí sám všetky náklady spojené s týmto bytom, spláca hypotekárny úver, pričom jeho bežné výdavky sú porovnateľné s bežnými výdavkami matky maloletého. Súd prvého stupňa pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti nevzal do úvahy významnú skutočnosť, ktorou je starostlivosť oboch rodičov o maloletého. Rodičia maloletého sa dohodli na širokom styku otca s maloletým, rozsah ktorého sa blíži k striedavej starostlivosti. Je preto potrebné vziať do úvahy náklady, ktoré vynaloží aj otec v súvislosti s touto starostlivosťou. Ako matka, tak aj otec poskytuje maloletému bývanie a s tým spojené náklady, stravu, oblečenie, hračky. Úvaha súdu prvého stupňa o neúčelnosti kupovania vecí dvojmo, keď je treba kupovať potrebné veci a tieto si s maloletým súčasne odovzdávať je neživotná, v praktickom živote ťažko realizovateľná, najmä keď dieťa u každého z rodičov spravidla trávi v každom kalendárnom týždni aspoň tri dni. Odvolací súd tak s poukazom na uvedené uzatvára, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také odôvodnené potreby maloletého, na základe ktorých by bolo dôvodné ustáliť výšku výživného (ktoré bude otec platiť matke) v sume 230 eur mesačne. Túto výšku neodôvodňujú - najmä s poukazom na rozsah starostlivosti otca o maloletého ani majetkové pomery otca. Pomocné kritérium 20 - 30 % z čistého mesačného príjmu v sebe zahŕňa jednak výživné, ktoré bude otec platiť k rukám matky, jednak náklady, ktoré vynaloží v súvislosti so starostlivosťou o maloletého priamo. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd priklonil skôr k návrhu otca a uzavrel, že primeraná výška výživného je v sume 110 eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto zmenil v zmysle citovaného ustanovenia § 220 O.s.p. a určil výšku výživného zodpovedajúcu zákonným kritériám - odôvodneným potrebám maloletého a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súčasne vyčíslil zročné výživné, za obdobie od 18.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 400,61 eura a túto sumu zhodne ako súd prvého stupňa povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. spolu s bežným výživným. Výšku splátky v sume 35 eur odvolací súd považuje za primeranú jednak vzhľadom k výške zročného výživného, jednak s poukazom na spotrebný charakter výživného, keď je v záujme maloletého, aby zročné výživné bolo splatené v čo najkratšej lehote. Odvolací súd pritom prihliadol aj na finančné možnosti otca, keď má za to, že výška splátky nespôsobí otcovi existenčné ohrozenie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.