Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/619/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214465 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115214465.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, so sídlom Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomašíkova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenému spoločnosťou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.6.2015 č.k. 24C/267/2015-22, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi začať a pokračovať vo výkone záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., obec G., parc. č. 403/6 o výmere 147 m2 záhrady, parcele registra „C“, parc.č. 404 o výmere 655 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ a rodinnému domu súp.č. 177 na parc.č. 404, parcele registra „C“ a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil citáciou ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1, písm. e), f), 2, 4 O.s.p. a vecne tým, že po preskúmaní obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov, dospel k záveru, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie, keď odporca v zmysle článku IV (Výkon záložného práva) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 10.06.2011, v znení „ ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.“ môže začať výkon záložného práva, pretože z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že došlo k mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Navrhovateľka osvedčila elementárne zákonné požiadavky na nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia; dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana; odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej; určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Navrhovateľka nie iba svojím tvrdením, ale aj dôkaznými prostriedkami a to Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.05.2015 preukázala, resp. osvedčila, existenciu bezprostredne jej hroziacej ujmy v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie jej dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia a to voči odporcovi, ktorý môže začať s výkonom záložného práva. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keďže podľa ustanovenia § 145 O.s.p. bude o nich rozhodovať až pri náhrade trov konania vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Argumentoval tým, že navrhovateľka úplne zjavne neosvedčila základné právne skutočnosti, existencia ktorých je nevyhnutná v prípade, ak má byť predbežné opatrenie nariadené. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 74 a nasl. O.s.p.) a ako to zhodne uvádza aj právna teória, nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené iba vtedy, ak sú splnené kumulatívne podmienky, konkrétne tvrdí sa a osvedčí sa, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný vzťah, neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na vydanie predbežného opatrenia sa konštantne vyjadruje i Najvyšší súd SR, keď napríklad v uznesení z 28.11.2012 sp. zn. 6MCdo 5/2012 uvádza: „Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. A v tomto konaní (konanie o vydanie o predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili.“ Odvolateľ ďalej poukázal aj na publikovaný názor Babjaková, E a kol., Zo súdnej praxe 8/2001, podľa ktorého „z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy“. Z uvedeného potom vyplýva, že súd musí mať osvedčenú existenciu všetkých relevantných právnych skutočností, existencia ktorých je predpokladom pre zákonné nariadenie predbežného opatrenia. Súd o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem účastníka, ktorému sa má prostredníctvom predbežného opatrenie poskytnúť ochrana, a na druhej strane záujem druhého účastníka, ktorého môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť. Ak nie sú splnené procesné podmienky, splnenie ktorých je nielen predpokladom úspechu vo veci samej, ale i podmienkou meritórneho prejednania návrhu a ak tieto podmienky musí skúmať súd ex officio aj ich posúdenie je jednoznačne možné na základe žalobného návrhu (a predložených príloh), nie je možné, aby mal súd za osvedčenú potrebu vydania predbežného opatrenia, ak nie sú splnené procesné podmienky podmieňujúce (aspoň teoreticky úspech vo veci samej). Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.4.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 25K/14/2015, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 84/2015, keď Obchodný vestník bol vydaný dňa 5.5.2015, Okresný súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa - dlžníka J. F. o vyhlásení konkurzu na jeho majetok rozhodol tak, že začína konkurzné konanie proti tomuto dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2015 v uvedenej právnej veci, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 93/2015, pričom Obchodný vestník bol vydaný dňa 19.5.2015, Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - dlžníka J. F. o vyhlásení konkurzu na jeho majetok rozhodol tak, že vyhlasuje konkurz na majetok tohto dlžníka, uznáva konkurz za malý, ustanovuje do funkcie správcu Mgr. Janu Petrášovú, Lajferovú, so sídlom kancelárie: Royova 9, Piešťany. Odvolateľ ďalej poukázal na znenie § 50 ods. 4, § 67 ods. 1 a § 44 ods. 4, § 91 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na majetok dlžníka J. F. bol vyhlásený konkurz a to už v čase pred podaním predmetného návrhu. Vyhlásením konkurzu sa súčasťou konkurznej podstaty - alebo majetkom podliehajúcim konkurzu stáva - okrem iného i majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky (§ 67 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Majetok podliehajúci konkurzu môže byť speňažený výlučne správcom alebo na základe správcovho pokynu (§ 91 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku (§ 44 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V súvislosti s uvedeným - i keď to vyplýva i z citovaných právnych noriem - Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, výslovne stanovuje, že zabezpečovacie právo (čo je nepochybne i záložné právo) vzťahujúce sa na majetok podliehajúce konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Dôsledkom uvedeného je potom skutočnosť, že dochádza k strate zákonných oprávnení záložného veriteľa, teda jeho zákonných práv, predovšetkým tých uvedených v § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka (pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu), resp. ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak vyhlásením konkurzu záložný veriteľ stráca oprávnenie začať a pokračovať vo výkone záložného práva, nemôže existovať žiaden relevantný právny dôvod, ktorým by sa osvedčili zákonné kumulatívne podmienky, existencia ktorých je nevyhnutným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia a to konkrétne osvedčenie toho, že tu nielenže existujú právne vzťahy medzi účastníkmi, ale tiež toho, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu a že táto dočasná úprava je potrebná. Ak mu ako záložnému veriteľovi oprávnenie začať a pokračovať vo výkone záložného práva neprináleží, neexistuje možnosť, ako by mohla byť preukázaná potrebnosť dočasnej úpravy. Dôsledkom uvedeného - t.j. že súd mu zakazuje, aby sa zdržal začatia a pokračovania v konaní, ktoré nie je ani teoreticky oprávnený vykonať, t.j. za situácie, kedy mu takéto oprávnenie ani teoreticky neprináleží, je i to, že napadnuté uznesenie je materiálne nevykonateľné a tak vydané v rozpore so zákonnými požiadavkami. Ak navrhovateľka reálne vedela o tom, že 19.5.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú a napriek tomu podala a to prostredníctvom osoby znalej práva, advokátky, dňa 8.6.2015 žalobný návrh a návrh na vydanie predbežného opatrenia a to s tým, že túto jej známu skutočnosť súdu zamlčala a konala tak v priamom rozpore s § 79 ods. 1 O.s.p., nedá sa takéto konanie považovať za nič iné, ako konanie šikanózne a konanie procesné, oprávnenia hrubo zneužívajúce. Odvolateľ poukázal aj na to, že na základe ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojitosti s uzatvorenou úverovou zmluvou má ako veriteľ legitímne očakávanie, resp. legitímnu nádej na uspokojenie svojej splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je povinný jeho majetok chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe realizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloha o vlastníctve záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložnej zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom, pričom záložca je povinný výkon záložného práva strpieť a poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ani v prípade, ak by neexistovali uvádzané konkurzné súvislosti, spôsobujúce i teoretickú nemožnosť vydania predbežného opatrenia takéhoto typu, v tomto type občianskeho súdneho konania predbežné opatrenie nemalo byť nariadené pre porušenie princípu rovnosti zbraní v konaní, riadneho vykonania dokazovania (resp. riadneho osvedčenia) a riadneho odôvodnenia rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje, že s ohľadom na 30-dňovú lehotu v rámci ktorej súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nie je žiaden dôvod, aby nebol riadne zistený skutkový stav a to i za jeho súčinnosti ako záložného veriteľa. Ďalej podľa jeho názoru je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, pričom poukazuje, že v žalobe úplne absentujú relevantné právne zdôvodnenia, keď navrhovateľka v žalobnom návrhu sa odvoláva na § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje štyri skutkové podstaty absolútnej neplatnosti právnych úkonov, avšak neuvádza, ktorá zo skutkových podstát má byť v danej veci relevantná. Ďalej pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Navrhovateľka sama uvádza, že suma úveru bola poukázaná ním v prospech pána Köberlinga, rovnako predložila písomnú zmluvu, kde sa zaviazala k poskytnutiu zálohu za účelom zabezpečenia splnenia okrem iného tejto úverovej pohľadávky. Nie je tak vôbec zrejmé v čom má spočívať potreba dočasnej úpravy, keď navrhovateľka sama uvádza, k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva prišlo v súvislosti s predajom uvedených nehnuteľností. Navrhovateľka popiera uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak zároveň tvrdí, že kúpna cena bola dohodnutá a na jej základe mal byť plnený jej záväzok v V. banke, a.s. Takéto tvrdenia sa úplne zjavne vylučujú. Preukázanie bezprostrednej potreby vydania predbežného opatrenia je úplne vylúčené aj z toho dôvodu, že navrhovateľka sa domáha návrhom podaným v júni 2015 neplatnosti zmluvy z júna 2011 (t.j. po štyroch rokoch od jej uzatvorenia). Aby bol takýto návrh zo strany navrhovateľky myslený vážne, nepochybne by ho nepodala po štyroch rokoch od uzatvorenia zmluvy. Je samozrejme možné poukázať na to, že sa údajnej absolútnej neplatnosti môže teoreticky domáhať i po uplynutí takto dlhého obdobia, avšak v takomto prípade je tiež podľa jeho názoru zrejmé, že by jej v žiadnom prípade nemala byť poskytnutá ochrana, či zvýhodnenie vo forme nariadeného predbežného opatrenia. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi začať a pokračovať(prečo?, keď zo spisu nevyplýva a navrhovateľka to ani netvrdí, že došlo k začatiu výkonu záložného práva) vo výkone záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Argumentovala v podstate tým, že dňa 10.6.2011 uzatvorila ako záložca s odporcom ako záložný veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a mandátnu zmluvu. Na základe tejto zmluvy bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, keď sama od odporcu žiaden úvere nečerpala. Zriadeniu záložného práva predchádzal jej záujem predať tieto svoje nehnuteľnosti kupujúcemu J. F.. Tento čerpal úver, ktorým tvrdil, že vyplatí kúpnu cenu, ktorá bola medzi ňou a ním dohodnutá sumou vo výške 69.000,- Eur, pričom táto suma mala byť vyplatená z čerpaného úveru tak, že provízia vo výške 3.000,- Eur bola vyplatená realitnej kancelárii, suma 26.175,15 Eur bola vyplatená V. L. a.s., čím došlo k splateniu jej hypotekárneho úveru a zostatok vo výške 39.828,85 Eur jej mal byť vyplatený do 31.07.2011, avšak nestalo sa tak. Pán F. najskôr úver splácal. Sama podala aj trestné oznámenia, keď situácia sa stala neprijateľnou, keďže jej nehnuteľnosti boli založené, čo malo predchádzať bezprostrednému predaju a úplnému zaplateniu kúpnej ceny, čo sa však nikdy nestalo. Priamo na pobočke odporcu dňa 21.2.2012 žiadala celú transakciu prešetriť a záložné právo vymazať. Odporca jej žiadosti nevyhovel, pričom dňa 28.8.2015 jej doručil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.5.2015, z ktorého vyplýva, že zmluva o splátkovom úvere č. 374209300 bola porušená a to podľa bodu 8.1 písm. d) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery a k 19.5.2015 odporca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z uvedenej zmluvy a ona je povinná uhradiť pohľadávku vo výške 64.829,26 Eur do 15 dní. Týmto bola uvedená do omylu, pretože úverový dlžník už nemal záujem kúpnu zmluvu podpísať, kúpna cena doplatená nebola a napriek tomu je zriadené záložné právo k jej nehnuteľnostiam. Vzhľadom k tomu, že pri uzatvorení uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva bola uvedená do omylu s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje túto zmluvu za neplatnú. Naliehavý právny záujem na žiadanom určení spočíva v tom, že jej postavenie ako záložcu sa stalo neistým. Sama nemá dôvod a ani možnosť pohľadávku odporcu uhradiť a tak je možným očakávať výkon záložného práva odporcom. Odporca by tak začal vykonávať záložné právo nielen v rozpore s dobrými mravmi ale priamo v rozpore so zákonom. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, .... súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie ... Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a podľa písm. f) aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre právne posúdenie predmetnej veci sú potom rozhodné predovšetkým skutkové závery, podľa ktorých na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.6.2011 poskytol odporca obligačnému dlžníkovi J. F. neskoršie úpadcovi úver, odporca (ako záložný veriteľ) uzatvoril dňa 10.6.2011 s navrhovateľkou (ako záložným dlžníkom a výlučným vlastníkom založených nehnuteľností) na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy zmluvu o zriadení záložného práva, odporca prihlásil dňa 8.6.2015 zabezpečenú pohľadávku z úverovej zmluvy s právom na uspokojenie do konkurzu vedeného na majetok úpadcu (zistené odvolacím súdom), navrhovateľka si prihlásila dňa 23.6.2015 ako podmienený veriteľ podmienenú pohľadávku pre prípad uspokojenia pohľadávky odporcu z úverovej zmluvy s dlžníkom - úpadcom z predmetu záložného práva (zistené odvolacím súdom), správca konkurznej podstaty úpadcu zatiaľ nezapísal založené nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) vyššie cit. zákona konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Podľa § 79 ods. 1 vyššie cit. zákona pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že do konkurznej podstaty patrí nielen majetok úpadcu, ale aj majetok tretích osôb. Buď ide o majetok, ktorý je zapísaný do súpisu len ako majetok, u ktorého je sporné, či do konkurznej podstaty patrí alebo ide o majetok tretích osôb, u ktorého je nesporné, že do konkurznej podstaty patrí. Aktívna konkurzná podstata tak zahrňuje do majetku, ktorý podlieha konkurzu, aj majetok tretích osôb, ktorým tieto zabezpečili záväzok úpadcu. Záväzok úpadcu môže byť zabezpečený tak majetkom, ktorý mu patrí, ako aj majetkom tretích osôb. Tak je to vtedy, ak je záväzok zabezpečený záložným právom a predmetom zálohu je majetok tretej osoby. Správca zapíše majetok tretej osoby do podstaty len vtedy, ak tretia osoba na základe písomnej výzvy správcu nesplní za úpadcu záväzok, zabezpečený je majetkom do 30 dní od doručenia výzvy. Bez doručenia predmetnej výzvy tretej osobe správca nemôže zapísať tento majetok do súpisu, a teda ho nemôže speňažiť. Správca je po zápise tohto majetku oprávnený a povinný majetok tretej osoby speňažiť. Tento majetok však naďalej zostáva majetkom tretej osoby a preto s výnimkou obmedzení uvedených v § 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii jeho správu vykonáva tretia osoba. Pokiaľ by z akéhokoľvek dôvodu zaniklo na majetku tretej osoby zabezpečovacie právo, je správca povinný bezodkladne tento majetok vylúčiť zo súpisu. Vyhlásením konkurzu sa tak pohľadávky a záväzky považujú za splatné. Pre účely konkurzu vedeného na majetok obligačného dlžníka je (podmienečne) zabezpečeným veriteľom ten, kto má voči nemu splatnú pohľadávku zabezpečenú hoc aj majetkom tretej osoby. To, čo má záložca (záložný dlžník) urobiť po vyhlásení konkurzu na majetok obligačného dlžníka je naozaj plniť správcovi (za podmienky, že sa do konkurzu prihlásil zabezpečený veriteľ s nárokom na oddelené uspokojenie). Záložný dlžník prihlasuje do konkurzu podmienenú pohľadávku. Ak má dôjsť k realizácii záložného práva, ktorý bol vo vlastníctve osoby odlišnej od obligačného dlžníka, je treba vychádzať z toho, že záloh je majetkom, ktorý slúži na úhradu dlžníkovej pohľadávky. Z tohto hľadiska, je potom možné na záloh pozerať ako na majetok obligačného dlžníka. Ak potom bol na majetok obligačného vyhlásený konkurz, pre správcu konkurznej podstaty to znamená povinnosť zapísať do súpisu podstaty majetok, ktorým tretie osoby (záložný dlžník), zabezpečoval pohľadávky záložných veriteľov voči úpadcovi (obligačnému dlžníkovi). Do prihlásenia sa záložného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie (tu dňa 8.6.2015) niet žiadneho dôvodu, aby správca uplatňoval iný postup než podľa § 79 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto od uvedeného okamihu záložca (záložný dlžník), teda navrhovateľka, už nie je oprávnená plniť záložnému veriteľovi, teda odporcovi priamo, čo vyvoláva vznik jej surogačnej (náhradovej) pohľadávky, ktorá sa uspokojí v poradí ako nezabezpečená. Je však treba mať na zreteli aj to, že od prihlásenia sa záložného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie do výzvy podľa § 79 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa majetok tretej osoby (záložcu - navrhovateľky) stáva potenciálne podstatou, pretože až doručením výzvy správcom podľa § 79 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa záloh môže zapísať do konkurznej podstaty a plnenie sa dostane veriteľovi prostredníctvom rozvrhu cez správcu. Teda i keď síce záloh (založené nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky) ešte nebol správcom úpadcu - dlžníka zapísaný do konkurznej podstaty, pričom nie je vylúčené (a to s najväčšou pravdepodobnosťou), že sa tak stane, nesporným naďalej zostáva, že konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, teda aj založené nehnuteľnosti navrhovateľky. I napriek uvádzanému, práve z dôvodu, že záloh ešte nebol správcom zapísaný do konkurznej podstaty, je predčasné tvrdiť, že pravdepodobnosť nároku ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana je v tomto štádiu konania, za daných zistených okolností prípadu, očividne vylúčená. Rovnako treba mať na zreteli i to, že zo skutočnosti, že na správcu konkurznej podstaty prechádza súpisom zálohu (k súpisu však zatiaľ nedošlo) vo vlastníctve osoby odlišnej od úpadcu do konkurznej podstaty právo so zálohom nakladať záver, že tým na správcu prešlo aj právo nakladať so záložným právom, neplynie. Či je na žalovanom určení naliehavý právny záujem musí uzavrieť až súd prvého stupňa, ktorého existenciu musí v konaní preukázať navrhovateľka, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bude rozsudok súdu vo veci samej vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ však ide o osvedčenie danosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, tu odvolací súd uzatvára, a tým dáva za pravdu odvolateľovi, že len samotné oznámenie zosplatnenia úveru obligačného dlžníka navrhovateľke ako záložnej veriteľke odporcom ako záložným veriteľom, nie je spôsobilé odôvodniť bezprostrednosť vzniku ujmy (či už materiálnej alebo i inej) a tým ohrozenie subjektívnych občianskych práv navrhovateľky, predovšetkým za situácie: 1/ prihlásenia si zabezpečenej pohľadávky do konkurzu odporcom a tým legitímne očakávanie odporcu jej uspokojenia v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty a to i cez realizáciu záložného práva, z čoho potom inak vyplýva to, že odporca sa nechystá záložné právo realizovať, jednoznačne to tvrdí aj v odvolaní 2/ prihlásenia si pohľadávky do konkurzu samotnou navrhovateľkou ako podmieneného veriteľa, z čoho plynie indícia, že i sama navrhovateľka vychádza z toho, že konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, teda aj ňou založené nehnuteľnosti. Je preto za daného stavu bez významu ukladať zákaz odporcovi vo výkone záložného práva, tu už potom bez potreby zaoberanie sa aj ďalšou odvolacou argumentáciou, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.