Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/33/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215307 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115215307.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletú: F. P., nar. XX. H. XXXX, bytom u matky, t. č. A. Q., Ľ. X. č. XX, K., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: Mgr. I. P., nar. XX. P. XXXX, bytom Q. X, K. a otca: P. B., nar. X. H. XXXX, bytom F. XX, B., - X., o predbežné opatrenie, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19. júna 2015 č. k. 22P/50/2015-6 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým I. matke uložil povinnosť odovzdať maloletú F. do starostlivosti A. Q. K.. X. číslo XX, XXX X K. a II. začal konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú, o uložení výchovného opatrenia. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, 5, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 3 a 4 a ust. § 81 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. § 37 ZR (Z.č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov) a vecne tým, že považoval za dostatočne osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery maloletej spôsobom navrhovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako navrhovateľom a to jej umiestnením do krízového strediska (zohľadniac aj vyjadrenie samotnej maloletej a jej matky v tomto smere uskutočnené pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava), kde jej bude poskytnutá potrebná odborná pomoc a ochrana, stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu potom nevidel potrebu uvádzať pre svoje rozhodnutie ďalšie dôvody. Rozhodnutie o začatí konania súdu o uložení výchovného opatrenia (§ 37 zákona o rodine) odôvodnil poukazom na ust. § 76 ods. 3 a § 81 ods. 1 O.s.p. a vecne potrebou uskutočnenia takéhoto konania z dôvodov uvedených navrhovateľom v písomnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj opodstatneným záujmom maloletej na takomto konaní. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, navrhla ho v odvolaním napadnutej časti zrušiť ako neopodstatnené, dôvodiac jej omylom pri podpisovaní zápisnice na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave obsahujúcej prejav jej vôle umiestniť maloletú do v tom čase bližšie nešpecifikovaného zariadenia (z dôvodu jej veľkých výchovných problémov s maloletou), vyvolaným veľkým emocionálnym tlakom a vypätím z dôvodu zistenia nových a pre ňu šokujúcich negatívnych a nepochopiteľných informácii o udalostiach, ktoré sa v jej živote a v živote maloletej F. odohrali v súvislosti s jej útekom z domu, v dôsledku ktorého stavu nedokázala tieto informácie spracovať a bezprostredne racionálne posúdiť správnosť svojho rozhodnutia. Ďalej namietala, že celá vec týkajúca sa maloletej F. je založená na absolútnom omyle, nepravdách, vykonštruovaných obvineniach a falošných vyjadreniach práve maloletej F., ktorá tieto urobila v hneve, v afekte a v snahe pomstiť sa matke za jej zákaz stretávať sa s jej kamarátom L. F., ktorého matka maloletej považovala za čudného, vedúceho neusporiadaný a pre jej rodinou neprijateľný spôsob života. Pokiaľ ide o psychický stav maloletej F. poukázala na to, že po dvoch týždňoch počítaných odo dňa nariadenia predbežného opatrenia sa situácia v rodine úplne zmenila. Je pokojná a harmonická, dcéru F. už "prebolel„ jej nešťastný vzťah k L. F., pričom maloletá je vyrovnaná s tým, že sa s týmto kamarátom už nikdy plánovane nestretne a zároveň nebude v žiadnom kontakte či už s ním alebo s jeho matkou, ako aj na skutočnosť, že svoje závery o psychickom stave maloletej konzultovala s viacerými psychológmi - odborníkmi na výchovu detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, ako napríklad s psychologičkou občianskeho združenia Návrat, doktorkou E., ktorá taktiež prehlásila, že maloletá nepotrebuje ďalšiu podobnú skúsenosť akú zažila v rannom detstve, keď bola takmer celý prvý rok svojho života umiestnená v detskom domove, nakoľko to prehĺbi jej vnútorné pocity odvrhnutia a pocit nechceného dieťaťa a spôsobí jej to retraumatizáciu z ranného detstva. Maloletá navštevuje súkromnú bilingválnu školu B. v K., na ktorej sú na deti kladené vysoké študijné požiadavky, napriek tomu maloletá F. patrí medzi najlepších žiakov, pričom je reálny predpoklad, že na koncoročnom vysvedčení bude mať len jednu dvojku z matematiky a inak samé jednotky. Maloletá je veľmi citovo naviazaná na matku ako aj na jej mladšiu dcéru, pričom matka sa obom deťom intenzívne venuje, v dôsledku čoho maloletá F. už ako štvorročná písala a plynule čítala detské rozprávkové časopisy. Ako matka dcére dokáže poskytnúť v rámci výchovy náležitú ochranu a nehrozí jej žiadne nebezpečenstvo ani ujma a tak nie je potrebná ani dočasná úprava pomerov v jej záujme. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že v záujme maloletej F. je riadna harmonická výchova k rodine ktorú jej s istotou a bezpochyby vie zabezpečiť. Maloletá F. už veľmi oľutovala svoje správanie a nepravdivé vyjadrenia ktorými ju úmyselne v momentálnom afekte chcela poškodiť a to tým , že ju obvinila z konania, ktorého sa nikdy nedopustila. Podľa jej názoru maloletá F. s absolútnou určitosťou chce zostať v ich rodine a chce spolu s nimi žiť v jednej domácnosti, vzťah matky s maloletou F. nie je problematický, nemá s ňou ani výchovné problémy, ktoré by si vyžadovali odbornú diagnostiku alebo špeciálne poradenstvo, prípadne odbornú psychologickú pomoc na zvládnutie krízy, nakoľko podľa jej názoru v rodine nie je žiadna kríza vo vzťahoch, ani vo výchove, v rodine nie je ohrozený život ani zdravie detí. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15. júla 2015 matka navrhla zrušiť nariadené predbežné opatrenie, nakoľko podľa jej názoru dôvody na jeho nariadenie reálne nikdy neexistovali a tieto si vymyslela len maloletá F. a tak nie je dôvod, aby naďalej zotrvávala v A. C.. O tomto návrhu matky rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 21. júla 2015 č.k. 22P 50/2012-26 a to tak, že návrh matky zo 17. júla 2015 na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko naďalej považoval predbežné opatrenie za dôvodné, pretože sú tu stále vážne okolnosti a dôvody pre umiestnenie maloletej v A. Q. a nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné predbežné opatrenie zrušiť. Na osvedčenie matkou tvrdených skutkových tvrdení matka predložila lekársku správu PhDr. I. B., klinického psychológa zo 17. júla 2015 o psychologickom vyšetrení maloletej F., lekársku správu MUDr. G. B., Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Limbová 1, Bratislava, 1. Psychiatrická ambulancia z 1. augusta 2015 a lekársku správu MUDr. F. P., Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Limbová 1, Bratislava, Pediatrická ambulancia OUP z 1. augusta 2015. K odvolaniu matky sa vyjadril otec a kolízny opatrovník maloletej. Otec maloletej vo svojom vyjadrení uviedol, že veľa rokov už nie je v kontakte s matkou maloletej a jej deťmi, avšak s odvolaním matky voči napadnutému rozhodnutiu súhlasí. Podľa jeho názoru, skutočnosti ktoré maloletá F. uviedla pani kurátorke dňa 16. júna 2015 boli výsledkom jej konania v afekte, so snahou potrestať matku, pre jej zákaz stýkať sa s jej kamarátom. Konanie maloletej hodnotí ako exces v správaní bežný u dieťaťa v pubertálnom veku, ktorý maloletá oľutovala a preto navrhuje súdu, aby nariadené predbežné opatrenie zrušil a aby maloletá F. bola odovzdaná do osobnej starostlivosti svojej matky. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poprel, že by matka podpísala zápisnicu zo 17. júna 2015 v chvate a pre ňu nevýhodných podmienok, poukázal na to, že v domácnosti matky sa pokúsil vykonať šetrenie 16. júna 2015 (bezprostredne po prijatí oznámenia o údajnom týraní maloletej jej matkou), čo sa však nepodarilo z dôvodu, že matka bola pracovne zaneprázdnená a odmietla sa im venovať. Potom, čo bola pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave oboznámená so situáciou sa vyjadrila tak, že je ochotná spolupracovať v najlepšom záujme dieťaťa. Pri pohovore dňa 17. júna 2015 uviedla, že s maloletou F. má problémy už odmalička, no pripisovala to hyperaktivite. Maloletá si podľa jej vyjadrenia robí čo chce a aj ju, ako matku nerešpektuje. Prejavila aj obavu o zdravie maloletej, nakoľko sa dozvedela, že začala intímne žiť s priateľom L. F., že s maloletou si už nevie dať rady a zvažuje jej umiestnenie do A. Q. za účelom diagnostiky a to z dôvodu, že zistila aj skutočnosť, že maloletá F. sa sebapoškodzuje. Zároveň doložila lekársku správu z 12. júna 2015, v ktorej MUDr. J. po vyšetrení maloletej F. odporúča maloletú hospitalizovať na psychiatrickej klinike DFN Kramáre v Bratislave za účelom jej diagnostikovania. Rozhovor s matkou prebiehal v pokojnej atmosfére, pričom matka sa vyjadrovala spontánne a nejavila známky stresu. Zápisnica obsahuje skutočné vyjadrenia matky. Bola jej poskytnutá možnosť prečítania si zápisnice a nakoľko s jej obsahom súhlasila, tak ju aj podpísala. Pokiaľ ide o postup kolízneho opatrovníka v tejto veci tento ďalej uviedol, že dňa 15. júna 2015 sa v popoludňajších hodinách dostavila na oddelenie pani L. F., ktorá dala podnet vo veci týrania maloletej F. P. jej matkou. Na základe podnetu kolízny opatrovník dňa 16. júna 2015 vykonal pohovor s maloletou v škole ktorú navštevuje. Maloletá F. sa opakovane vyjadrila, že chce byť umiestnená do nejakého zariadenia, nechce žiť so svojou matkou, ktorá ju bije. Pohovor sa viedol v pokojnej atmosfére. Maloletá sa vyjadrovala presvedčivo a pôsobila sebavedome. Rozhovor bol realizovaný aj za prítomnosti triedneho učiteľa Mgr. P. A.. Po nariadení predbežného opatrenia matka dňa 30. júna 2015 maloletú F. dobrovoľne odovzdala do A. Q., pričom maloletá umiestnenie v zariadení zvládla. Kolízny opatrovník maloletú opakovane navštívil 15. júla 2015 a od riaditeľky zariadenia zistil, že adaptácia maloletej v zariadení prebehla dobre a s maloletou F. nie sú žiadne problémy. Má sama izbu, veľa číta a počúva hudbu. Následne bola vypočutá aj maloletá F.. Pri rozhovore bola odmeraná, nechápala prečo riešime ju, ktorá nemá ani modriny a nie deti, ktoré sú rozsekané v mrazákoch. Pri rozhovore ďalej uviedla, že všetko si vymyslela, pretože jej matka zakazovala chlapca a bola na ňu nahnevaná. Prejavila vôľu vrátiť sa domov. Vraj, ak ostane v krízovom stredisku, pretočí celý svet a uvidíme čo sa stane. Maloletá bola počas rozhovoru neustálom odpore, ktorý sa stupňovala až do afektu. Bola sklamaná z toho, že jej matka niečo sľúbila a nejde to podľa ich plánov. Miestami sa triasla, nevedela čo s rukami, chvíľami jej bolo do plaču. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, maloletej pobyt v A. Q. prospeje, nakoľko odborná diagnostika praktizovaná v tomto stredisku ponúka možnosť práce nielen s maloletou F., ale tiež s jej matkou, čo kolízny opatrovník považuje za prínos pre maloletú ako aj pre samotnú matku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), doplnil dokazovanie oboznámením sa s lekárskymi správami PhDr. I. B., klinického psychológa zo 17. júla 2015, MUDr. F. P. z 1. augusta 2015 a MUDr. G. B. z 1. augusta 2015, ako aj s písomným stanoviskom stanoviska A. Q. v K. zo 7. augusta 2015 (§ 213 ods. 5 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie predovšetkým vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní nie je správnym a je dôvodné ho zmeniť ( § 220 O.s.p.). Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy citovanej zhora a predtým i súdom prvého stupňa (v odôvodnení napadnutého uznesenia) i s prihliadnutím k odvolacím námietkam sa tak v prvom rade žiada zdôrazniť to, na čo už poukázal aj súd prvého stupňa a síce, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov v tých prípadoch, v ktorých buď nie je žiaducim vyčkávanie až na úpravu rozhodnutím vo veci samej, alebo je tu (obdobne ako aj v prejednávanej veci) stav vyžadujúci si okamžitý zásah súdu i bez návrhu (tjs. i keby tu nebolo návrhu niektorej zo zainteresovaných osôb). Podmienkou vydania predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia jeho navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej a rozhodnutím o predbežnom opatrení sa konečné rozhodnutie ani neprejudikuje (čo možno vyjadriť tiež tak, že konečné rozhodnutie môže, ale nemusí nastoľovať stav predbežne nastoleným rozhodnutím dočasnej úpravy). Z už opisovaného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a spravidla pre značnú krátkosť zákonom ustanovených lehôt na rozhodnutie v takýchto prípadoch dosť dobre ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s nižšie uvedenými listinnými dôkazmi. Z lekárskej správy PhDr. I. B., klinického psychológa zistil, že táto maloletú F. vyšetrila, pričom v rozhovore s lekárkou maloletá F. uviedla, že matke svojho priateľa sa sťažovala, že ju mamina bila päsťami za hlúposti a že jej bude všade lepšie ako doma, hoci to nebola pravda. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že v prípade F. ide o 13,5 ročné dieťa, ktoré je nadpriemerných intelektových fondov, bez príznakov neurotizácie, či inej psychopatologickej symptomatológie a tiež bez príznakov týraného, či zanedbávaného dieťaťa. Z lekárskej správy MUDr. F. P. je zrejmé, že maloletá F. trpí stresovou reakciou v.s., pričom lekárka odporučila psychiatrické konzílium, nakoľko nenašla organický pôvod jej ťažkostí. Z lekárskej správy MUDr. G. B. mal za preukázané, že u maloletej F. sa prejavujú ťažkosti somatizácie (sťažené hlboké nadychovanie, cefalgia, krútenie očami), strhávanie sa - úľaková reakcia, hyposomnia, pričom lekár stanovil pracovnú diagnózu ako F43.0 akútnu stresovú reakciu, F45.0 somatizovanú poruchu a hyposomnyu s tým, že pacientka t.č. nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu na Klinike detskej psychiatrie. Zo stanoviska A. Q. v K. zo 7. augusta 2015 odvolací súd zistil, že maloletá bola umiestnená do tohto zariadenia v dôsledku krízovo - intervenčnej rodinnej situácie, týkajúcej sa zlyhávania výchovných postupov a prístupov zo strany svojej matky v súvislosti s priateľským a intímnym vzťahom maloletej k svojmu priateľovi L.. Situácia vyvrcholila, keď maloletá utiekla so svojím priateľom k jeho rodičom. Po návrate maloletej domov v sprievode polície došlo ku otvorenej konfrontácii s matkou maloletého L. a prehĺbeniu konfliktov medzi matkou maloletej a maloletou dcérou, ktorá k nej zaujala odmietavý postoj. Priebeh adaptačného procesu nových podmienkach A. Q. bol zo sociálneho hľadiska priaznivý a plynulý, pri rešpektovaní všetkých základných poriadkov a pravidiel. Zo psychologického aspektu, a to v rámci vnútorného prežívania, niesol adjustačný proces hlboké známky vnútorných konfliktov, obsahovo spojených najmä ambivalenciou pocitom krivdy z "vytrhnutia" od zaľúbeného vzťahu ku svojmu priateľovi L. a prežívaním sebaobviňovania z niektorých svojich výrokov na adresu svojej matky, ktoré prispeli k tomu, že sa sama odrazu ocitla mimo svojho domova, čo skutočnosti v rámci svojich vnútorných pohnútok ani nechcela. Pracovníci A. C. sa komplexne snažili, aby tieto konflikty neprerástli do ďalších traumatických skúseností. Prispeli tomu prístupy nepodmieneného láskavého prijímania, cieľavedomého vytvárania situácii s pozitívnym emocionálnym ladením, systematické a intenzívne sedenia orientované na abreaktívne uvoľnenie, odstránenie strachu z neznámeho a systematické hľadanie dobrých, či väčších perspektívnych cieľov spojených s prežívaním úspechu a radosti pre prehlbovanie sebadôvery a sebaistoty. Maloletá vo svojom celkovom prežívaní, ako aj pri objektívnych výsledkoch psychologických vyšetrení vykazuje a manifestuje zníženú úroveň sebadôvery a sebaistoty. Celková instabilita jej emocionálneho života vysvetľuje niektoré neuvážené impulzívne formy správania, najmä pri takých sociálnych interakciách, pri ktorých chce svoje nepríjemné pocity nízkej sebadôvery kompenzovať "za každú cenu". V rovnakom svetle je potrebné vidieť aj prípadné účelové prejavy konfabulácie, ktoré sa môžu vyskytnúť ako dôsledok vyrovnávania sa so strachom a nastupujúcej úzkosti zo zlyhania. Na niektoré autoritatívne výchovné postupy z matkinej strany reaguje zvýšenou hladinou vzdorovitosti, ktorá je čiastočne u nej daná aj hereditárne a ktorú aktuálne vystupňovali vývinové pubescentné procesy. Aktuálnym úskalím v jej citovom prežívaní je demonštrovaná znížená úroveň sebadôvery a sebaistoty ako výraz odrazu a skresleného negatívneho obrazu o sebe samej, ktorý bol formovaný a značne fixovaný v posledných kritických rokoch. Tieto skutočnosti sa podpísali aj pod zvýšenú hladinu vzdorovitosti, ktorá má špecificky reaktívny charakter. Zo správy je ďalej zrejmé, že maloletá k predkladaným a ukladaným úlohám pristupuje so živým záujmom, ochotou k spolupráci a patričnou mierou zodpovednosti s primeraným pracovným tempom a dobrou úrovňou aktivácie. Počas pobytu maloletej v predmetnom zariadení bolo uskutočnených niekoľko sedení s matkou maloletej, ktorých cieľom bolo okrem zbierania anamnestický informácii vysvetliť správanie a prežívanie maloletej cez kauzálne súvislosti a osobnostno-emocionálne charakteristiky, ale predovšetkým koncipovať jasné, jednoduché a splniteľné pravidlá špecificky do domáceho prostredia s aktívnou spoluúčasťou maloletej. Vzájomný vzťah maloletej s matkou charakterizuje hlbšie, ale najmä intenzívne citové puto, v ktorom maloletá viac, či menej vedome aktuálne dychtivo hľadá istotu a bezpečie. Opierajúc sa o tieto výsledky komplexnej psychologickej starostlivosti odporúča a navrhuje, aby maloletá F. zostala starostlivosti svojej matky v záujme jej zdravého harmonického vývinu osobnosti. Súčasne odporúča, aby takéto rozhodnutie bolo uskutočnené už na prvom pojednávaní, pretože kontinuitné nastavenie maloletej a matky môže prinášať účinné výsledky už v aktuálnom čase bez možných negatívnych následkov z materinskej deprivácie. Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 167 ods.2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Vychádzajúc z obsahu zhora citovaných ustanovení súd prvého stupňa správne (v čase nariadenia predbežného opatrenia) vzhľadom na vzniknutú krízovo - intervenčnú rodinnú situáciu, týkajúcu sa zlyhávania výchovných postupov a prístupov zo strany matky maloletej v súvislosti s priateľským a matkou predpokladaným aj intímnym vzťahom jej dcéry k priateľovi L., ktorá vyvrcholila útekom maloletej z domu a viedla k výraznému odmietavému až nepriateľskému postoju maloletej k jej matke (nepravdivo ju osočiac až z fyzických útokov voči jej telesnej integrite), odvolaním napadnutým rozhodnutím nariadil predbežné opatrenie, ktorým matke (zohľadniac či už jej vôľu, alebo aj vôľu maloletej prezentovanú pred samotným rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia) uložil povinnosť maloletú odovzdať do starostlivosti A. Q., Ľ. X. XX, K. a to za účelom okamžitého poskytnutia potrebnej odbornej pomoci a ochrany maloletej. Je však potrebné uviesť, že od umiestnenia maloletej v A. C., tjs. od 30. júna 2015, do rozhodovania odvolacieho súdu tjs. do 10.8.2015 o podanom odvolaní matky uplynulo už viac ako 40 dní a tak pre rozhodnutie odvolacieho súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Ako už bolo vyššie uvedené, po uplynutí tejto doby, v dôsledku aktívnej činnosti pracovníkov A. C. a ich kvalifikovaného prístupu je možné konštatovať, že maloletá opätovne pociťuje k matke (napriek naďalej sa prejavujúcej instabilite jej emocionálneho života a zníženej úrovne sebadôvery) hlbší citový vzťah a intenzívne citové puto, v ktorom si hľadá istotu a bezpečie. Postupne u nej ustúpili hlboké známky vnútorných konfliktov a tak postupne prevážil záujem na jej navrátení do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej dokáže poskytnúť adekvátne rodinné prostredie potrebné na zdravý a harmonický vývin jej osobnosti a prinavrátiť otrasené pocity istoty a bezpečia. Jej obvinenia z domáceho násilia voči maloletej F. sa totiž ukázali nepravdivými a účelovo vymyslenými práve maloletou F.. Matka maloletej prejavila intenzívnu snahu o opätovnú starostlivosť o maloletú, na sedeniach s pracovníkmi A. C. bola dôsledne oboznámená s príčinami správania sa maloletej, ako aj odporúčaniami takých spôsobov jej výchovy, ktoré by viedli ku zvyšovaniu jej sebadôvery a sebaistoty. V dôsledku týchto skutočností je možné konštatovať, že dôvody pre ktoré bolo potrebné dočasne upraviť pomery maloletej spôsobom navrhovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu pominuli. Odvolací súd preto vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej, v čase jeho rozhodovania už vecne nesprávne uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, teda tak, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách odvolacieho konania obdobne ako pred ním už súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového potom nerozhodoval, pretože jednak šlo len o predbežné opatrenie (o ktorého trovách sa zásadne rozhoduje až v rozhodnutí o veci - podľa § 145 O.s.p.), najmä však o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, čiže o konanie zahájiteľné i bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov účastníkov konania nevzniká zo zákona (bezvýnimočné pravidlo podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.). K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.