Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010047 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215010047.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti odsúdenému D. P., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp.zn. 2Nt/1/2015 zo dňa 25.02.2015 v spojení s opravným uznesením pod sp. zn. 2Nt/1/2015 zo dňa 11.06.2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného D. P., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2Nt/1/2015 zo dňa 25.2.2015 v spojení s opravným uznesením pod sp. zn. 2Nt/1/2015 zo dňa 11.06.2015 tento (okresný súd) podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008, zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu v Dunajskej Strede odsúdený D. P. podal návrh na obnovu konania v trestnej veci vedenej proti nemu na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008 z dôvodu vydania Nálezu ústavného súdu pod sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý (nález ústavného súdu) konštatoval čiastočnú protiústavnosť asperačnej zásady zakotvenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona. Rovnako poukázal v rámci podaného (návrhu na obnovu konania) na stanovisko NS SR pod sp. zn. Tpj 44/2013 zo dňa 23.11.2013, ktoré sa týkalo výkladu aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s príslušným (nálezom ústavného súdu). Samotný (okresný súd) v rámci odôvodnenia uznesenia poukázal na skutočnosť, že v príslušnej (trestnej veci vedenej proti odsúdenému na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008) bol tomuto (odsúdenému) ukladaný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Takto (ukladaný trest nespadal pod hranicu majúcu sa uplatniť v rámci samotnej (asperácie - sprísnenia trestu) upravenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona, kde zákonodarca stanovil minimálny trest odňatia slobody v trvaní 8 -ich rokov. Poukázal tento (I. stupňový súd), že pri samotnom rozhodovaní o druhu trestu ukladaného obžalovanému D. P. bolo potrebné prihliadať na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, kde spodná hranica trestnej sadzby zákonom určenej (v trvaní 4 až 10 rokov) sa zvyšuje o 1/3-inu, teda spodnou hranicou trestu odňatia slobody v prípade trestnej veci vedenej proti D. P. bola hranica 6-ich rokov. Samotný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov bol teda tomuto (D. P.) ukladaný na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Takto uložený trest v zmysle odôvodnenia nachádzajúceho sa v uznesení okresného súdu nemožno považovať za neprimerane prísny, a teda ani v tomto smere nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej proti tomuto (pôvodne odsúdenému D. P.). Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený D. P., ktorú sťažnosť v zákonnej lehote odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Uznesenie okresného súdu nepovažuje za zákonné vo svetle zvolenej argumentácie o dostatočnosti uloženého trestu. Samotné toto (uznesenie) v zmysle jeho obhajobných tvrdení nekorešponduje so všeobecne akceptovanými princípmi stanoviska NS SR pod č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013, keďže v trestnej veci vedenej na Okresného súdu Dunajská Streda pod č.k. 2T/78/2008 zo dňa 26.05.2010 vyplýva, že trest bol odsúdenému uložený aj podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, či v prípade odsúdeného P. bola uplatnená a zohľadnená asperačná zásada. Samotný nález ústavného súdu o neústavnosti časti asperačnej zásady spôsobuje pre odsúdeného zmenu trestnej sadzby v prospech odsúdeného. V kontexte naznačených skutočností považuje napadnuté uznesenie sa nezákonné a navrhuje nadriadenému súdu, aby tento príslušné (uznesenie okresného súdu) zrušil a vec vrátil I. stupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a povolil obnovu konania. Záverom tento (odsúdený) v podanej sťažnosti namietol aj skutočnosť, že je nesúlad medzi uznesením zakotveným v zápisnici o verejnom zasadnutí, v ktorom návrh bol zamietnutý, pričom v zmysle písomného vyhotovenia uznesenia návrh na obnovu konania bol odmietnutý. Na margo týchto (nezrovnalostí) tunajší odvolací súd vrátil vec I. stupňovému súdu na vypracovanie opravného uznesenia, ktorým zosúladil vyhlásené znenie uznesenia s jeho písomnou podobou. V časti sťažnosti odsúdeného namietajúcej nezákonnosť uznesenia okresného súdu vo vzťahu k nepovoleniu obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008, tunajší odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v samotnej (podanej sťažnosti) odsúdeného nebolo možné vyhovieť. V zmysle samotného (stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013) sledujúceho zjednotenie výkladu aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011 týkajúcim sa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, v časti za bodkočiarkou konštatuje, že samotný (nález ústavného súdu) je v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a v konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov „ex lege“ dôvodom na povolenie obnovy konania. Zo samotného (nálezu ústavného súdu), resp. stanoviska príslušného (trestnoprávneho kolégia NS SR) explicitne vyplýva, že povoliť obnovu konania je potrebné vo všetkých prípadoch, kde došlo k použitiu protiústavnej časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona za bodkočiarkou pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi trestného činu. V konkrétnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008 však páchateľovi (toho času odsúdenému D. P.) bol ukladaný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, ktorý trest z hľadiska jeho výšky nespadal pod upravenú trestnú sadzbu v rámci samotnej asperácie majúcej sa v konkrétnom prípade použiť, keďže sa mal tento (D. P.) dopustiť trestnej činnosti vo viacčinnom súbehu, kde v prípade ukladania trestu mu mal byť v zmysle spomínanej (asperácie) ukladaný trest odňatia slobody minimálne v rozsahu 8 rokov. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné, podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu, konštatovať naplnenie podmienok na povolenie obnovy konania vzhľadom na samotný (nález ústavného súdu, resp. stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR „ex lege“). Rovnako v súlade s argumentáciou nachádzajúcou sa v uznesení okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že do úvahy by prichádzalo preskúmanie naplnenia podmienok na obnovu konania z dôvodov neprimeranosti trestu ukladaného tomuto (odsúdenému D. P.). V tejto časti správne okresný súd konštatuje, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008 boli konštatované viaceré priťažujúce okolnosti, ktoré indikovali v prípade rozhodovania o treste úpravu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, kde sa spodná hranica trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-inu. Pri základnej trestnej sadzbe vzťahujúcej sa na zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (4 až 10 rokov) upravená trestná sadzba vzhľadom na § 38 ods. 4 Trestného zákona predstavuje trest odňatia slobody minimálne v trvaní 6 rokov. Samotný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov je potrebné považovať za trest ukladaných páchateľovi na takmer spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolností prípadu nie je možné považovať takto ukladaný trest za neprimerane prísny. Keďže ani ohľadne samotného trestu, vzhľadom na všeobecné kritériá nachádzajúce sa v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno konštatovať naplnenie dôvodov na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 2T/78/2008 proti D. P., musel odvolací súd rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.