Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212650 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215212650.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. E., nar. XX. W. XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: K. E., nar. XX. C. XXXX, bytom W. A., T. XXX a otca: H. E., nar. X. N. XXXX, bytom tamtiež, oboch rodičov zast. advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2 a navrhovateľky: Ing. U. L., nar. X. K. XXXX, bytom N. E., N. XXX/X, zast. advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 16. júla 2015 č. k. 13P/100/2015-58 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh navrhovateľky nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do jej starostlivosti, ako osobe v blízkom príbuzenskom vzťahu (sestra matky maloletého). Súčasne obom rodičom maloletého uložil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 30% zo sumy životného minima do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Predbežné opatrenie, vydané po začatí konania vo veci samej (o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti) limitoval právoplatnosťou skončenia konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 75 ods. 1, ods. 5 a ods. 9, § 76 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 102 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 45 ods. 7 ZoR (zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne rozhodnutie zdôvodnil osvedčením potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, zaťažovaného konfliktnou situáciou v rodinnom prostredí natoľko, že je bezprostredne ohrozený jeho ďalší zdravý psychický vývoj. Maloletý sa na základe žiadosti svojej matky od 28. mája 2015 nepretržite nachádza v starostlivosti navrhovateľky, na prostredie ktorej si zvykol, cíti bezpečie, čo pozitívne vplýva na jeho harmonický vývin. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal nielen na tvrdenia navrhovateľky, ale najmä na odbornú správu o psychologickom vyšetrení maloletého, vypracovanú Centrom pedagogicko-psychologickej prevencie a poradenstva Dunajská Streda, ktoré kvalifikovalo závažnú konfliktnú situáciu v rodinnom prostredí ako emocionálne zaťažujúcu pre dieťa, prežívajúce ambivalentné pocity voči rodičom, pričom je nadmerne vtiahnuté do problémov dospelých, čo negatívne vplýva na jeho zdravie (v dôsledku intenzívnych nezhôd rodičov, ktorým je vystavené). Rozhodnutie o výživnom v nevyhnutnej miere (navrhované sumou 20 eur mesačne voči každému z rodičov) odôvodnil len paušálnym odkazom na citované zákonné ustanovenie. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie rodičia s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodili, že ich domácnosť bola vždy v poriadku, o maloletého sa stále starali vzorne, výsledkom čoho bol aj výborný školský prospech dieťaťa a bezproblémové správanie. Bežné nedorozumenia v manželstve si dokázali vyriešiť. Navrhovateľka a rodičia matky mali vždy výhrady voči otcovi a navrhovali matke, aby otca dieťaťa opustila. Navrhovateľka ovplyvňovala maloletého vo vzťahu k jeho rodičom a jej tvrdenia o negatívnom spolužití rodičov dieťaťa sú nepravdivé. Dieťa im ukradla a od 28. mája 2015 sa nevedia k nemu priblížiť (nesmie s nimi telefonovať, hovoriť, prijímať odkazy, navštevovať rodičov). Maloletý je v dôsledku toho dezorientovaný. V posledných rokoch nastal u neho problém, pretože začínal byť závislý na počítači. Navrhovateľka dieťa v uvedenej oblasti vôbec neusmerňuje, kúpila mu drahé počítačové hry. Maloletý má tak dovolené vykonávať činnosť, ktorú otec považuje za nezdravú a zakázal mu ju. Rodičia zdôraznili, že dieťa patrí im a navrhli vo veci vykonať dokazovanie. Opatrovník navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Maloletý ho 1. júla 2015 požiadal o pomoc, pretože po dvojmesačnom pobyte u tety (navrhovateľky) sa odmietol vrátiť k rodičom (z dôvodu neznesiteľnej situácie v domácnosti rodičov). K navrhovateľke sa dostal 15. mája 2015, kedy otec napadol matku maloletého, škrtil ju, trhal jej vlasy a vyhrážal sa jej. Medzi rodičmi neustále dochádza ku konfliktom a otec psychicky a často i fyzicky týra matku. Obidvaja pracujú brigádnicky v Rakúsku, z domu odchádzajú ráno o 4.00 hod. a prichádzajú neskoro večer. Doma sa nevarí, maloletý si kupuje obživu sám v obchode. Naposledy spoločne jedli na Vianoce, no i vtedy došlo medzi rodičmi k hádke. Maloletého otec fyzicky netrestá, ale psychicky ho vydiera, obmedzuje, nepúšťa za kamarátmi, chce aby bol samotár. Svoju tetu a starých rodičov z matkinej strany maloletý spoznal až v roku 2012 (dovtedy boli títo príbuzní vykresľovaní zo strany rodičov ako zlí a zákerní ľudia). Od tej doby mohol maloletý chodiť k starým rodičom len s podmienkou, že od nich prinesie peniaze (rodičia pýtali sumu od 100 do 1.000 eur). Opatrovník aj s poukazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.), § 43 ods. 1 ZoR a § 100 ods. 3 O. s. p. konštatoval schopnosť maloletého, s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Vzhľadom na vzájomné vzťahy v rodine, správanie sa rodičov k sebe, ich spôsob komunikácie a postoje k sebe i k okoliu vrátene ich dopadu na správanie dieťaťa, je predbežná úprava pomerov plne v záujme maloletého. Tvrdenia uvádzané rodičmi v odvolaní sa diametrálne líšia od tvrdení maloletého i pri opakovanom pohovore 5. augusta 2015 pred psychologičkou referátu. Maloletý odmieta akúkoľvek komunikáciu s rodičmi a zdôrazňuje, že je to jeho rozhodnutie. Opatrovník k vyjadreniu pripojil aj písomnú správu o vykonaní psychologického pohovoru s maloletým, realizovaného bez prítomnosti rodičov a iných príslušníkov rodiny. Podľa tvrdenia maloletého tento pravidelne chodí k psychologičke, keďže sa uňho objavili psychosomatické príznaky. Cíti sa veľmi dobre u svojej tety, prostredie u nej mu poskytuje bezpečie a pochopenie. Na jeho psychiku veľmi nepriaznivo pôsobí dlhoročný konflikt medzi jeho rodičmi a starými rodičmi. Bol veľakrát svedkom intímnych stykov rodičov. V minulosti nemal samostatnú izbu, až v priebehu konania účelovo mu zariadili jednu miestnosť. Otec má veľký a nezdravý vplyv na matku, ktorá bola inou osobou, keď ich otec vyhodil z domu a bývali u navrhovateľky. Opatrovník konštatoval, že maloletý sa bojí rodičov, pravidelne dostáva od nich vyhrážajúce správy, na ktoré odmieta reagovať (pre strach z ich nevyváženého správania). Má veľké obavy z návratu do spoločnej domácnosti, kde nedokáže ďalej žiť a je zrejmé, že rodičia dieťaťu momentálne nedokážu zabezpečiť emocionálne stabilné prostredie pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Navrhovateľka taktiež navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na objektívny charakter listinného dôkazu - správy o psychologickom vyšetrení dieťaťa, ako aj o vykonanom psychologickom pohovore s maloletým, ktoré preukazujú, že maloletý je zo situácie v rodine psychicky vyčerpaný, bojí sa vydierania rodičov a nútenia k návratu domov. Predložila charakteristiku maloletého, vypracovanú jeho triednou učiteľkou. Manželstvo rodičov nebolo nikdy usporiadané a matka maloletého využívala navrhovateľku aj svojich rodičov na finančnú výpomoc. V ďalšom sa poukazovalo na nesprávnosti vo výchovnom prístupe a v starostlivosti rodičov o maloletého, ktorí mu zabraňovali v prirodzenom styku a vzťahu s jeho rovesníkmi, trestali ho zamknutím do izby aj na pol dňa a dochádzalo k jeho sociálnej izolácii. Maloletý nešportoval, lebo ho rodičia k tomu neviedli. V dôsledku neodbornej hygieny došlo k sťaženiu jeho aktivít na telesnej výchove. Počítačová hra, ktorú maloletému kúpila, ho povzbudzuje a zapája ho do komunikácie s inými ľuďmi. Každý rok sa maloletý zúčastňuje súťaže na základe tejto hry a porovnáva svoje vedomosti s ostatnými hráčmi (túži byť programátorom počítačových hier). Maloletý bol u navrhovateľky spolu s matkou od 15. mája 2015 do 28. mája 2015. Počas uvedeného obdobia bol pod dozorom matky, ktorá súhlasila s pobytom dieťaťa u navrhovateľky do konca kalendárneho roka (prisľúbila každodenný telefonický kontakt, ktorý nedodržala). Potrebu psychológa pre dieťa signalizovala navrhovateľke aj triedna učiteľka. Od psychologičky sa navrhovateľka dozvedela, že pokiaľ rodičia maloletému aj telefonovali, obsah týchto rozhovorov maloletého demotivoval a deprimoval. Po nariadení predbežného opatrenia rodičia maloletému posielali naďalej SMS správy plné vyhrážok a obviňovali ho, že vďaka nemu sa zrútil ich život a že sa rozvedú. Navrhovateľka popísala aj správanie rodičov, ktoré predchádzalo zotrvaniu maloletého v jej domácnosti (samovražedné pokusy matky dieťaťa, výzva otca maloletého adresovaná starej matke dieťaťa, aby si vyzdvihla dcéru a maloletého, kontaktovanie ďalších príbuzných za účelom riešenia neúnosnej rodinnej situácie, ako aj alkoholizmus otca dieťaťa). Z písomnej správy opatrovníka maloletého o prešetrení výchovného prostredia navrhovateľky a rodičov zo 7. augusta 2015 vyplýva, že navrhovateľka býva v rodinnom dome, v ktorom má prenajatú časť pozostávajúcu z dvoch izieb (spálne a obývačky). Maloletý má k dispozícii obývaciu izbu, adekvátne zariadenú a v poriadku. Navrhovateľka je podnikateľka (v rámci obchodnej spoločnosti), jej mesačný príjem predstavuje 572,29 eur. Rodičia maloletého obývajú starší rodinný dom, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Jedna izba slúži ako spálňa rodičov, druhá ako detská izba, ktorá bola novo vymaľovaná, s novou nábytkovou zostavou, jedným lôžkom, koženou sedačkou, televíziou a počítačom. Uvedená izba pôsobila dojmom, že pôvodne slúžila ako obývačka a na detskú izbu bola prerobená dodatočne, po vydaní predbežného opatrenia, z dôvodu, že v spálni rodičov bolo miesto po prázdnom lôžku. Maloletý sa vyjadril, že svoju izbu nemal, že spával v jednej miestnosti s rodičmi. Rodičia splácajú hypotéku, ktorú prevzali pri kúpe rodinného domu (240 eur mesačne), pričom ďalšie náklady na bývanie činia 200 eur. Obidvaja pracujú brigádnicky v zahraničí a svoj príjem, aj formu pracovnej zmluvy odmietli uviesť. Z písomnej charakteristiky vyhotovenej triednou učiteľkou maloletého dieťaťa 9. júla 2015 potom vyplýva, že maloletý navštevoval 8. triedu Základnej školy v W. A.. V predošlých ročníkoch bol výborným žiakom, vždy prospel s vyznamenaním, je veľmi nadaný. Ešte aj v prvom polroku patril medzi najlepších v triede. V druhom polroku nastali zjavné zmeny v jeho správaní a učení. Pravidelne zanedbával svoje školské povinnosti, nepripravoval sa na vyučovacie hodiny, nepísal domáce úlohy. Svoje školské potreby často zabudol doma. Na koncoročnom vysvedčení mal aj trojky (v druhom polroku mal školský prospech s priemerom 2,20), k čomu prispela aj častá absencia v škole. Zmenilo sa jeho správanie, stal sa málovravným, neprístupným a uzavretým. Na vyučovaní bol nesústredený a nepozorný, nedodržal pokyny učiteľov. V posledných týždňoch na konci školského roka došlo k zmene. Zlepšila sa nálada maloletého, jeho snaha v učení aj zapájanie sa do práce v triede. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. (celú vec predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie mohlo začať i bez návrhu) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa ods. 1 tohto ustanovenia) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Návrh na predbežnú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bol podaný súčasne s návrhom na začatie konania vo veci samej (o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti príbuznej osobe) a sleduje urýchlenú (predbežnú) úpravu pomerov účastníkov v situácii, kedy hrozí nebezpečenstvo konkrétnej ujmy. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že predbežne upravená starostlivosť zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu aktuálneho psychického zdravia maloletého dieťaťa, ktorý vyvažuje zásah spočívajúci v legalizácii pobytu dieťaťa mimo výchovného prostredia svojich rodičov. Predbežné opatrenie je faktickým opatrením a predstavuje len provizórnu dočasnú úpravu, kým súd nerozhodne o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V konaní o veci samej bude už vykonávané dokazovanie, z hľadiska naplnenia zákonom stanovených predpokladov pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov. Pre nariadenie predbežného opatrenia sa však vyžadovalo osvedčenie rozhodujúcich skutočnosti opodstatňujúcich predbežnú úpravu. Vzhľadom na aktuálny psychický stav dieťaťa, ako aj úroveň starostlivosti o neho, osvedčované nielen tvrdeniami navrhovateľky, ale predovšetkým správou o psychologickom vyšetrení dieťaťa (s ktorým jeho matka súhlasila), charakteristikou dieťaťa vypracovanou jeho triednou učiteľkou a psychologickým pohovorom s maloletým dieťaťom (ktorým bol zistený názor maloletého dieťaťa), bola dôvodnosť navrhovanej dočasnej úpravy osvedčená. Maloletý sám požiadal opatrovníka o pomoc z dôvodu, že po dvojmesačnom pobyte u svojej tety (navrhovateľky), ku ktorej bol privedený matkou po závažnom konflikte svojich rodičov, odmietal návrat do domáceho prostredia, ktoré pre neho predstavuje neúnosnú záťaž. Správa konštatuje ambivalentné pocity dieťaťa voči rodičom, ktoré na jednej strane cíti potrebu kladnej emocionálnej väzby k nim, na druhej strane v dôsledku ich vážnych konfliktov, ktorých bolo svedkom a zanechali na ňom hlboké stopy, pociťuje intenzívnu obavu z pobytu v prostredí svojich rodičov (ktoré v dôsledku toho odmieta). Ťaživosť rodinnej situácie, ktorú maloletý prežíva, nemá len podobu subjektívneho hodnotenia dieťaťa, ale prejavila sa aj závažnými zmenami v jeho živote. Z výborného a nadaného žiaka sa stal žiak s priemerným prospechom, zanedbávajúci svoje školské povinnosti, so stratou koncentrácie a absenciou na vyučovaní. Prejavila sa aj sociálna izolácia dieťaťa. K týmto výrazným zmenám došlo práve v druhom polroku školského roku 2014/2015, v ktorom období malo dôjsť k extrémnemu vyhroteniu vzťahov medzi rodičmi dieťaťa. Uvedené závažné dôsledky nemožno prehliadať, pretože nasvedčujú zanedbávaniu dieťaťa a nedostatkom v starostlivosti rodičov o dieťa, ako aj zlyhaniu v zabezpečení jeho citových potrieb. Prioritnou zásadou rodinného práva je ochrana záujmov maloletého dieťaťa, preto ohrozenie jeho riadnej výchovy a zdravého psychického vývoja vyžadovalo nevyhnutnosť zásahu (formou predbežnej úpravy) do rodičovskej starostlivosti o dieťa. Zhodne s opatrovníkom odvolací súd konštatuje, zohľadňujúc vek dieťaťa (15 rokov) a jeho rozumovú vyspelosť, dôležitosť potreby prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré podľa článku 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj § 43 ods. 1 ZoR má plné právo slobodne sa vyjadriť v súdnom konaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, teda aj o otázke jeho osobnej starostlivosti. Maloletý opakovane a jednoznačne preferuje prostredie navrhovateľky, v ktorom cíti bezpečie, pokoj a istotu. Správa o psychologickom vyšetrení konštatuje pozitívny prínos aktuálneho pobytu dieťaťa u navrhovateľky (svojej tety), v prostredí ktorej si zvykol a poskytuje mu aj teplo domova, po ktorom túži. Eliminovanie vplyvu prostredia rodičov sa kladne odrazilo aj v zmene jeho správania v škole (podľa správy triednej učiteľky maloletý prejavil opäť snahu v učení, zlepšilo sa tiež jeho psychické rozpoloženie). Za týchto okolností aj odvolací súd považuje za najlepší záujem maloletého, aby bol dočasne v starostlivosti blízkej osoby (navrhovateľky), čím sa zabráni negatívnym vplyvom na jeho vývoj v dôsledku konfliktného spolužitia jeho rodičov. V rozpore s vyššie uvedenými závermi sa javili byť tvrdenia rodičov, účelovo argumentujúcimi zaujatosťou navrhovateľky (ako aj jej rodičov) a negatívnym ovplyvňovaním dieťaťa voči nim. Aktuálna správa o psychologickom vyšetrení maloletého, ako aj správa o psychologickom pohovore s ním, preukazujú mimoriadnu závažnosť situácie na strane dieťaťa, u ktorého je daná potreba odbornej psychologickej pomoci. Jej prostredníctvom bude mať maloletý možnosť spracovávať svoje traumatické zážitky a emócie k rodičom vzhľadom na skúsenosti z obdobia spolužitia s nimi. Je to práve strach a obava z rodičov, ktoré mu bránia reagovať na ich pokusy o komunikáciu a kontaktovanie sa s ním (nie ovplyvňovanie alebo marenie kontaktu zo strany navrhovateľky alebo starých rodičov dieťaťa). Obdobne možno hodnotiť aj tvrdenie rodičov o „krádeži“ dieťaťa navrhovateľkou. Maloletý slobodne požiadal o pomoc opatrovníka a opakovane prejavil svoj názor (zistený i prostredníctvom psychológa), s cieľom uniknúť z prostredia, v ktorom nenachádza štandardné podmienky pre svoj ďalší vývoj, nie teda (ako to tvrdia rodičia), s cieľom získať priestor pre svojvôľu vykonávať voľnočasové aktivity na základe vlastného rozhodnutia (vrátane počítačových hier). Z dôvodu, že nebolo žiadnym spôsobom ani osvedčené, že maloleté dieťa bolo oddelené od svojich rodičov proti svojej vôli a životné podmienky u rodičov boli osvedčené ako ohrozujúce zdravý psychický vývin dieťaťa, bol daný dôvod na legalizovanie faktického pobytu dieťaťa u navrhovateľky, kým súd rozhodne definitívne (rozhodnutím vo veci samej). Odvolací súd nespochybňuje právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, garantované aj článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), pričom rovnako je dieťaťu zaručené právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak je však oddelenie dieťaťa od jeho rodičov v najlepšom záujme dieťaťa, súd je povinný vykonať opatrenia na umiestnenie dieťaťa v prostredí zabezpečujúcom jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Dieťa nie je vec, ako ani objekt výchovy, ale aktívny subjekt výchovného procesu. Čím je dieťa staršie, tým väčšia dôležitosť a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Pätnásťročné dieťa, berúc do úvahy jeho osobnosť a vyspelosť (vyplývajúcu najmä z jeho celkového správania, hodnotiacich záverov psychológov a triednej učiteľky), ktoré samo využíva odbornú pomoc (podľa jeho udania maloletý pravidelne chodí psychologičke), nemožno bez citlivého prístupu a súčinnosti s odborníkmi z odboru psychológie premiestňovať z jedného výchovného prostredia do iného (bez jeho súhlasu). Navrhovateľke ako aj rodičom bude daná možnosť v konaní vo veci samej preukázať jeho tvrdenia vrátane skúmania motívu, dôvodov a následkov zotrvávania dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti, pričom adekvátny priestor bude daný aj náležitému zisteniu názoru maloletého dieťaťa jeho výsluchom, v prípade potreby aj prostredníctvom súdneho znalca. Dôležité bude riešiť aj styk rodičov s maloletým, opäť zodpovedne a citlivo, s prihliadnutím na potreby a názor dieťa. Aj v prípadoch, ak sa rodič chce o svoje dieťa osobne starať (a mal by na to aj vytvorené všetky podmienky), avšak vzťah medzi ním a dieťaťom je natoľko narušený, že jeho starostlivosť odmieta, prípadne uprednostňuje starostlivosť inej osoby, je nevyhnutné najskôr vytvoriť predpoklady na obnovu vzťahov s rodičmi. Rodičia však aj naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa a výkon ich rodičovských práv sa týmto neobmedzuje ako ani sa nepozbavujú týchto práv (dochádza len k ich rozdeleniu medzi rodiča a osobu, ktorej je dieťa dočasne zverené). Obidvaja rodičia majú naďalej aj vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, preto súd prvého stupňa dôvodne vyhovel návrhu aj v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti rodičom platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z. (pretože nebol viazaný návrhom vzhľadom na nesporový charakter konania). Minimálne výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Obidvaja rodičia pri prešetrovaní pomerov v rodine opatrovníkovi potvrdili, že pracujú brigádnicky v zahraničí, pričom priemerný mesačný zárobok odmietli uviesť. Nepochybne sú tak schopní platiť minimálne výživné, ktorú povinnosť má aj osoba bez akéhokoľvek príjmu. V konaní vo veci samej (ak preto vznikne zákonný dôvod), bude vykonané aj dokazovanie za účelom vyhodnotenia ich schopností a možností, prešetrením ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aktuálne však bolo vychádzané z povinnosti obidvoch rodičov prispievať na výživu maloletého, úmerne osvedčeným ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov. Pretože ide iba o predbežné opatrenie, výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere. Rodičia v odvolaní, ktorým namietli aj výrok o nevyhnutnom výživnom, ani neuvádzali žiadne dôvody neumožňujúce im platiť predbežne určené výživné, ktoré dieťa potrebuje na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkom nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla majúceho základ v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pre ktorý v takýchto konaniach rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepatrí ani do výroku rozhodnutia vo veci samej). Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.