Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309200230 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2309200230.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast. advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: S. D., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XXXX/X, N.-N., o 642,63 eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 12. decembra 2012 č. k. 17Er/9/2009-17, 2309200230 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava pod spisovou značkou EX 11224/08 a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku), § 45 ZoRK (zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení), § 25 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ2010 (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ2001 (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 3 ods. 1, § 52, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2007, resp. od 1. januára 2008) a odkazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (jej články 2 písm. a/, 3 ods. 1, ods. 2, 6), resp. i poukazom na stanovisko Súdneho dvora vo veciach C-240/98 a (Oceáno Grupo) a C-168/05 (Mostaza Claro), keď vecne mal predovšetkým za to, že tu šlo nepochybne o spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o úvere, v ktorom rozhodcovskú doložku pojatú do tzv. formulárovej zmluvy oprávnenej (konkrétne do Všeobecných obchodných podmienok, ďalej tiež „VOP“) bolo treba považovať za ustanovenie spôsobujúce hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku sankcionovanú neplatnosťou, ak podstatou príslušného dojednania bolo nanútenie záujmu dodávateľky (poskytovateľky spotrebiteľského úveru) riešiť spory vzniknuté zo zmluvy účastníkov pred rozhodcovským súdom a to tým skôr, ak povinný (v pozícii dlžníka z tzv. hmotnoprávneho úverového vzťahu) si takúto doložku osobitne nevyjednal. Takáto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom, a preto súd exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil právne ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 E. p. tak, že nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie, nakoľko si ich neuplatnil. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na zrušenie uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať (viď dôvody odvolania na č. l. 23-25 spisu). Poukázala na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Táto umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Neprípustnosť sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide o prípady rozhodcovských konaní uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla tiež, že pohľadávka bola v exekúcii uhradená dňa 28. januára 2009. Povinný odvolací návrh nepodal. Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (žiadosti o poverenie) a to bez pojednávania (pretože nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej preto logicky za nedôvodné. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnená argumentovala spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva: V praxi súdov musí platiť, že odobrenie resp. potvrdenie exekúcie je prípustné iba v prípade ak exekučný súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z troch listín súhrnne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie, a to 1) žiadosti o udelenie poverenia, 2) návrhu na vykonanie exekúcie a 3) exekučnom titule. Pritom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu čo už i len u jednej z nich, kde je z pohľadu výsledku konanie pred exekučným súdom nerozhodné či ide o žiadosť, návrh alebo titul. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu, ktorý odporuje zákonu. Takto je to aj v prípade nevyužitia hneď niekoľkých inštitútov, ktorými mohol účastník rozhodcovského konania dosiahnuť nápravu rozhodnutia, poprípade alternatívu konania (medzi ktoré patrí napr. vyvolanie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku), kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa s plnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom (čiže rozhodnutím iného orgánu než súdu spôsobujúcim, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd môže zaoberať najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi); môže však za určitých okolností tomuto titulu odoprieť vykonateľnosť. Ak potom niet sporu o tom, že už v čase uzavretia Zmluvy oprávnenej s povinným muselo byť jasne vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu spotrebiteľskú, odvolací súd sa zároveň stotožnil so závermi súdu prvého stupňa opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., ktoré obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky, vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rovnako i ods. 4 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez nádeje na úspech obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade na neprijateľnosť treba usudzovať už vo všetkých prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu. Zhrnúc uvedené je namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku sporu, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinného slabšiu zmluvnú stranu v právnom vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah, a tiež skutočnosti, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže vykazuje rysy neprijateľnosti, pretože nebola spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vzdaním sa svojho ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvého stupňa, teda konečnému záveru o potrebe vyhodnotenia posudzovanej rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, slúžiaceho tu za exekučný titul, za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku. Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp. exekučným titulom. Pretože za daného stavu súd prvého stupňa exekúciu zastavil správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 251 ods. 4, aplikujúc § 219 ods. 1, ods. 2 O. s .p. napadnuté uznesenie potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní prakticky úspešnému povinnému (resp. i súdnemu exekútorovi) ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy nevyčíslil, resp. žiadne mu ani nevznikli (a zo spisu nevyplávajú). K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.