Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313201478 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313201478.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. F., nar. X. O. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: U. F., nar. XX. G. XXXX, bytom P. R. XXX, zast. splnomocnenkyňou: FARDOUS PARTNERS, s.r.o., 927 01 Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543 a otca: C. F., nar. XX. S. XXXX, bytom F. XXX, zast. advokátkou: Mgr. Viera Laczová, 917 01 Trnava, Dolné Bašty 2, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. apríla 2015 č. k. 17P/11/2013-164, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo 14. decembra 2001 č.k. 13P 292/201-22 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a to tak, že I. otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom prvé 4 mesiace po právoplatnosti rozsudku každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec dieťaťa si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa a II. otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom po uplynutí adaptačnej doby štyroch mesiacov po právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Bielej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 15.00 hod. a 31. decembra bod 10.00 hod. do 1. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok od 25. decembra bod 10.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec dieťaťa si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 152 ods. 2 O.s.p. (zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2 a 4, § 26 a § 78 ods. 1 ZR (zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení), článkom 3, 8, 9, 18, 29, 30 a 31 Dohovoru o právach dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa oznámený v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991 Zb.), článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejnený v prílohe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) a článkom 41 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky (ústavný zákon číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky) a vecne potrebou zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu upravujúce styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby sa tento mohol realizovať v širšom rozsahu, z dôvodu zmeny pomerov či už na strane dieťaťa (dieťa je staršie a mnohé veci vyníma inak vzhľadom na svoj súčasný vek a rozumovú vyspelosť), ale aj na strane otca maloletej, ktorý má záujem podieľať sa na výchove dieťaťa v širšom rozsahu (odsťahoval sa z bydliska svojich rodičov v záujme eliminovania ich údajného negatívneho vplyvu na dieťa a zakúpil si trojizbový byt v D., kde dieťa bude mať vlastnú izbu), čomu bráni práve citované rozhodnutie upravujúce výkon jeho rodičovských práv a povinností k dieťaťu, rešpektujúc nielen záujmy rodičov, ale aj záujem maloletej B. rozvíjať citový vzťah k obom rodičom, teda aj k otcovi (ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti) a prostrediu, v ktorom otec žije, majúc za preukázané, že maloletá B. má t.č. intenzívnejší citový vzťah k matke, ktorá je jej najbližšou kontaktnou osobou, pričom k otcovi je zdržanlivejšia, menej spontánna, avšak jej vzťah k otcovi nie je odmietavým napriek tomu, že sa cíti byť len súčasťou matkinej rodiny, s postojmi ktorej sa identifikuje, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi negatívne, matka otcovi nedôveruje, neverí, že je schopný citlivo pristupovať k dieťaťu, ktorý postoj sa prenáša aj na dieťa a ovplyvňuje jeho názor a náhľad na otca, keďže maloletá je vo veku, v ktorom si nezávisle od výchovného prostredia (matky) nevie vytvoriť svoj objektívny názor na vec a najmä na otca, ktorý je vo svojich citových prejavoch síce menej expresívny a menej srdečný, avšak motivovaný pozitívne vplývať na jej výchovu. Ďalej dôvodiac, že rodičia dieťaťa spolu komunikujú len minimálne, problémovo, napriek nariadenému výchovnému opatreniu matka maloletej nie je nápomocná pri zlepšovaní vzťahu maloletej k jej otcovi, považujúc jej tvrdenia o nebránení otcovi aj v širšom styku s dieťaťom za účelové, majúc za preukázané, že rodičia sa nevedia dohodnúť ani na náhradnom termíne styku otca s dieťaťom v prípade choroby alebo iných nepredvídateľných skutočnostiach. Pokiaľ ide o správanie maloletej u otca, súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, že maloletá B. navštevuje materskú škôlku, kde prespáva aj s cudzími deťmi a v cudzom prostredí, na ktoré si zvykla a tak je reálny predpoklad, že sa adaptuje aj v domácnosti a prostredí otca, ktorý má k nej pozitívny citový vzťah a záujem podieľať sa na jej výchove. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie matka maloletej s návrhom na jeho zmenu tak, že otec maloletej bude oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka dieťaťa bude povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec dieťaťa si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase a mieste bydliska dieťaťa, dôvodiac nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa a nesprávnosťou zistenia skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie vo veci, považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho výroku II. za nepodložené a odporujúce názoru súdnej znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, vyjadreného v jej znaleckom posudku číslo 42/2014 zo 17. decembra 2014 (ktorá považovala predpoklad, že by maloletá po pol roku realizovania širšieho styku s otcom mohla u tohto prespávať za neistý a odporučila rozširovať styk otca s dieťaťom postupne, bez prespávania) a v konečnom dôsledku aj za odporujúce záujmom dieťaťa. Matka poprela závery súdu o nedostatku jej snahy pripraviť maloletú na styk s otcom, poukazujúc na k odvolaniu pripojenú správu z psychologických konzultácií z 27. apríla 2015, z ktorej je zrejmé, že iniciovala stretnutia s psychologičkou práve za účelom odstránenie ťažkostí maloletej vybudovať si vzťah k otcovi. Otec maloletej odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, považujúc obranu matky spočívajúcu v deklarovaní zlých vzťahov maloletej k otcovi otca maloletej a neschopnosti otca maloletej zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú za účelovú, zameranú na znemožnenie styku otca s maloletou a k obmedzeniu jeho otcovského vplyvu na jej výchovu. Kolízny opatrovník maloletej odvolanie nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.) Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2015 (§ 156 osd.1 a 3 O.s.p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P/11/2013 úprava styku otca s maloletou a zvýšenie výživného otca na maloletú B. F. nar. X. O. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol upravený styk otca s dieťaťom. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a tak sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné: Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave styku otca s dieťaťom, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o tejto úprave, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov jak na strane dieťaťa, tak aj na strane jej otca vyžadujúcej aj zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku otca s dieťaťom. Maloletá B. je staršia, nadväzuje kvalitný kontakt bez adaptačných ťažkostí, je vnímavá a komunikatívna. V interakcii s matkou sa správa spontánne detsky, obracia sa ňu so všetkými svojimi potrebami, považuje ju za svoju najbližšiu kontaktnú osobu s ktorou má vytvorenú bezpečnú väzbu, pričom však k otcovi je zdržanlivejšia, mĺkvejšia, menej spontánna. Jej postoj k otcovi však nie je odmietavý a to aj napriek tomu, že sa necíti byť súčasťou jeho rodiny. Dieťa cíti, že matka má k otcovi a jeho rodine rezervovaný vzťah, že spolu komunikujú len minimálne, že mu nedôveruje, pričom sa v tomto kontexte s matkou identifikuje. Mužská roľa je živote dieťaťa nahradená súčasným partnerom matky dieťaťa a preto pre otca ťažko nachádza miesto v rodine. Otec dieťaťa má k nej pozitívny citový vzťah, má intenzívny záujem o širší styk s ňou a záujem zvýšiť svoj vplyv aj na jej výchovu, k čomu si vytvoril aj vhodné bytové podmienky umožňujúce mu okrem iného aj eliminovať matkou prezentovaný negatívny vzťah maloletej k jeho otcovi. Konanie o rozšírení styku prebiehal od januára 2013, za ktoré obdobie ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa matka vedomá si svojich povinností, ako aj práv otca podieľať sa na výchove maloletej mala dostatok času pripraviť maloletú na stretávanie sa s otcom. Maloletá navštevuje materskú škôlku, kde taktiež bola nútená sa aklimatizovať k takémuto novému prostrediu. V škôlke prespáva a nebolo zistené, že by jej to spôsobovalo psychické problémy. Zverením maloletej do výchovy a osobnej starostlivosti matky je matke dané nielen právo a povinnosť maloletú vychovávať a osobne sa o ňu starať, ale aj povinnosť vychovávať ju k úcte k svojmu otcovi a rozvíjať pozitívne vzťahy k nemu, nakoľko dieťa má právo poznať oboch rodičov a udržiavať s nimi úzke citové väzby, aké sú obvyklé medzi rodičmi a deťmi žijúcimi v usporiadanej rodine. V konaní nebolo preukázané, že by otec dieťaťa negatívnym spôsobom vplýval na jeho výchovu, prípadne nemal vytvorené vhodné podmienky na riadnu starostlivosť o dieťa. Pokiaľ matka namietala nevhodné výchovné prostredie na strane rodičov otca maloletej, na takúto námietku už nie je možné prihliadať, keďže z dokazovania vyplynulo, že otec maloletej má snahu realizovať styk s maloletou mimo bydliska jeho rodičov a bez ich vplyvu na jej výchovu. Nedôvodnou je aj námietka matky maloletej, že otec maloletej je mladý, má 27 rokov a medzi jeho priority nepatrí poskytovanie osobnej starostlivosti maloletej. Súdna znalkyňa v posudku konštatuje, že maloletá má intenzívnejší citový vzťah matke ktorá jej najbližšou kontaktnou osobou pričom vzťah k otcovi zdržanlivejší, menej spontánny nie však odmietavý. Napätý vzťah medzi rodičmi zatiaľ dieťa výraznejšie nezaťažuje. Súdržnosť s matkou a rezervovaný vzťah k otcovi znalkyňa vysvetľuje, respektíve spája s návštevou maloletej materskej školy a vzťahov chlapcov k dievčatám, ktorý jav považuje za dočasný. Znalkyňa konštatuje, že podľa jej zistení otec je motivovaný pozitívne výchovne vplývať na dieťa a vzhľadom k jeho osobnosti je možné predpokladať, že jeho vplyv na dieťa bude mať inú emočnú kvalitu, keďže otec je v citových prejavoch menej expresívny. Dieťa ani jeho rodičia netrpia žiadnou psychickou poruchou, ktorá by mala vplyv na ich vzťah s dieťaťom a ich správanie sa k nemu , prípadne správanie sa dieťaťa k obom rodičom. Pokiaľ znalkyňa vo svojom posudku konštatuje, že predpoklad, že by prespávanie dieťaťa po šiestich mesiacoch mohlo byť bezproblémové, nie je v čase spracovávania posudku istý a to najmä z dôvodu jeho závislosti od viacerých faktorov zo strany otca a jeho rodiny ako aj zo strany matky, ktorých správanie a postoje nie je možné vopred predpokladať. Takýto záver znalkyne odvolací súd hodnotí ako opatrnícky a pre rozhodnutie vo veci nesmerodajný. Vzhľadom na zdravotný stav maloletej, jej vek, rozumovú vyspelosť, ako aj záujem na udržiavaní dobrých citových vzťahov s oboma rodičmi, ďalej vzhľadom na záujem otca v širšom rozsahu sa podieľa na výchove maloletej a udržiavať s ňou hlbší citový vzťah je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a pri svojom rozhodnutí prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a predpokladal do budúcna schopnosť matky dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s otcom napriek pretrvávajúcim problémom v ich vzájomnej komunikácii. Styk otca s dieťaťom upravil tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.