Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/16/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210985 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314210985.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: X. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. I., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka - X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, I., zastúpená splnomocnenkyňou Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, a otec - I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. K. XX, I., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. septembra 2014, č. k. 24P/108/2014-101, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že s účinnosťou od 30.4.2014 zvyšuje výživné otca na mal. X. zo sumy 60 eur na 85 eur mesačne a na mal. X. zo sumy 50 eur na 75 eur mesačne, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/242/2010 v časti výšky výživného. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.4.2014 do 24.6.2015 u mal. X. vo výške 350 eur a u mal. X. vo výške 350 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca na mal. X. zo sumy 60,- eur na 80,- eur mesačne a na mal. X. zo sumy 50,- eur na 70,- eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2014, teda od podania návrhu. Zároveň určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.04.2014 do 29.09.2014 u každého z maloletých detí vo výške 101,50 eur, ktorý povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10,- eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/242/2010, zo dňa 01.10.2010 v časti výšky výživného. Tiež rozhodol, že matka je povinná informovať otca o maloletých deťoch raz mesačne, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletých sa návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2014 domáhala zvýšenia výživného na mal. X. zo sumy 60,- eur na 150,- eur mesačne a mal. X. zo sumy 50,- eur mesačne na 130,- eur mesačne u oboch maloletých, z dôvodu zmeny pomerov na ich strane. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1,2, § 63 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 01.10.2010, č. k. 25C/242/2010-36 došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, z ktorých staršia X. chodí na základnú školu, mladší X. do materskej školy, s čím sú spojené ich zvýšené výdavky. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, ktorí uzavreli nové manželstvá a pribudla im každému jedna vyživovacia povinnosť. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť aj k manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Naopak, matka sa zamestnala a dosahuje príjem. Životná úroveň oboch rodičov je takmer rovnaká. Obaja si zabezpečili vlastné bývanie, v ktorom majú približne rovnaké náklady. Matka zabezpečuje výživu trom maloletým deťom a má celkový príjem spolu s výživným od otca vo výške 811,- eur mesačne. Jej manžel je zamestnaný s príjmom 700,- eur mesačne a prispieva na výživu svojho dieťaťa z predchádzajúceho manželstva vo výške 120,- eur mesačne, takže mu v prospech domácnosti s matkou a na výživu ich spoločného dieťaťa zostane 582,- eur, spolu s matkou tak majú k dispozícii mesačne príjem 1.394,- eur. Otec poskytuje výživu rovnako trom deťom, z ktorých jedno je s ním v domácnosti a má zdravotné problémy a manželke, ktorá o ňu zabezpečuje celodennú starostlivosť, pričom má vyživovaciu povinnosť na ďalšie dieťa, na ktoré jej otec dieťaťa prispieva sumou 50,- eur mesačne. Suma, ktorá zostane v domácnosti otca po odpočítaní doposiaľ určeného výživného je vo výške 1.200,- eur mesačne. Súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné odo dňa začatia konania, kedy už boli zmenené pomery, ale vzhľadom k príjmu otca len čiastočne a to na mal. X. zo sumy 60,- eur na 80,- eur mesačne a na mal. X. z 50,- eur na 70,- eur mesačne. Po započítaní sumy zvýšeného výživného v prospech domácnosti matky zostane jednému členovi domácnosti matky k dispozícii 286,83 eur mesačne a po odpočítaní sumy takto zvýšeného výživného v neprospech domácnosti otca zostane jednému členovi jeho domácnosti suma 290,- eur mesačne. Pomery účastníkov konania budú takmer totožné a na strane otca zostane aj čiastočná rezerva na nevyhnutné výdavky na cestovné do zamestnania. Keďže otec od podania návrhu neprispieval zvýšenými sumami na výživu detí vznikol mu na výživnom nedoplatok na každé dieťa 101,50 eur a to za 5 mesiacov po 20,- eur na každé dieťa + 1,50 za jeden deň v mesiaci apríl 2014. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd, keďže otec nie je dostatočne informovaný o maloletých deťoch a tohto práva sa domáhal na súde, uložil matke povinnosť otca raz mesačne informovať o skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Matka vo svojom odvolaní uviedla, že v súvislosti s osobnou starostlivosťou o mal. X. má spolu výdavky 259,- eur mesačne a v súvislosti s osobnou starostlivosťou o mal. X. v sume 265,- eur mesačne, a jednorázové výdavky počas školského roka s mal. X. vo výške 628,31 eur a s mal. X. vo výške 195,- eur ročne. V konaní bolo preukázané, že príjmové a majetkové pomery sú vyššie na strane otca maloletých, pričom osobnú starostlivosť o deti zabezpečuj výhradne matka. Je preto zrejmé, že pomery na strane rodičov odôvodňujú, aby sa otec podieľal na nákladoch spojených s výchovou a výživnou maloletých aspoň vo výške 1/2. Výživné, ktoré určil súd otcovi napadnutým rozsudok nedosahuje ani 1/4 skutočných nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, preto nezodpovedá zákonným požiadavkám a porušuje práva maloletých detí. vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť na mal. X. na sumu 150,- eur mesačne a na mal. X. na sumu 130,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Otec maloletých vo svojom odvolaní uviedol, že žiada o opätovné prehodnotenie jeho a navrhovateľkinej životnej úrovne. Navrhovateľka zavádzala súd tým, že má zabezpečené bývanie formou hypotekárneho úveru, ktorú údajne spláca 180,- eur mesačne, pritom vie, že býva v mestskom nájomnom byte v I., kde nie je potrebné brať si hypotekárny úver, preto by súd nemal na tento úver prihliadať. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa zle vyrátal jeho príjem v priemere 1.200,11 eur. K tejto sume boli prirátané diéty, ktoré dostával len v čase mesiaca máj a jún 2014. Žiada preto, aby súd uvedené diéty nezarátaval do príjmu, nakoľko tieto mu boli určené na stravu v Nemecku, kde bol dva mesiace pracovne. Po prerátaní ročného príjmu mu mesačne bez započítania spomínaných diét vyšlo priemerná mesačná mzda v sume 761,51 eur. Jeho manželka dostáva rodinné prídavky, rodičovský príspevok. Má za to, že životná situácia matky je podstatne lepšia, preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietol, a aby tak zostalo výživné vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 25C/242/2010-36, zo dňa 01.10.2010. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že od doby poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí, ich odôvodnené potreby vzrástli. Zvýšili sa náklady na ich výživu, ošatenie, hygienické potreby ako aj náklady súvisiace s ich školskou dochádzkou. Každý rodič má povinnosť zabezpečiť v prvom rade výživu svojho dieťaťa. Vzhľadom na uvedené považujú výživné na mal. X. vo výške 120,- eur a mal. X. vo výške 90,- eur za primerané k odôvodneným potrebám maloletých, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 212 ods. 2 O.s.p., postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov a celého spisového materiálu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného nie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 24P/108/2014 je zvýšenie výživného otca na maloleté deti I., X., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX a to na základe návrhu matky, ktorá žiadala výživné zvýšiť na mal. X. zo sumy 60,- eur na 150,- eur mesačne a mal. X. zo sumy 50,- eur na 130,- eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2014. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca zvýšené na mal. X. zo sumy 60,- eur na 80,- eur mesačne a mal. X. zo sumy 50,- eur na 70,- eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2014, a zároveň bol určený nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.04.2014 do 29.09.2014 u mal. X. a mal. X. každého vo výške 101,50 eur, ktoré súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10,- eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody týchto splátok. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností, dôležitých pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného alebo objektívne napr. vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú sa zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, Pretože ani jeden z rodičov, aj keď nežijú s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a teda, ktoré sú v plnej miere i výživou odkázané na svojich rodičov. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že výživné bolo naposledy otcovi určené rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/242/2010-36, zo dňa 01.10.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume 60,- eur mesačne na mal. X. a 50,- eur mesačne na mal. X.. V tej dobe mal. X. mala takmer 4 roky, mal. X. mal 8 mesiacov. Matka bola na materskej dovolenke, otec bol zamestnaný s priemerný čistým mesačným príjmom 663,88 eur. Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. V súčasnosti mal. X. má 8 rokov, chodí na základnú školu, kde sa stravuje, s čím má matka pravidelné mesačné výdavky vo výške 25,- eur. Mal. X. má 4,5 roka, chodí do materskej škôlky, kde sa platí stravné vo výške 1,37 eur na deň a poplatky 15,- eur mesačne, 20,- eur ročne do triedneho fondu, 25,- eur poplatok ZRPŠ. Maloletý chodí na karate, za ktoré platí 10,- eur mesačne. Matka maloletých detí sa vydala, jej manžel je zamestnaný, má jednu vyživovaciu povinnosť - dieťa z predchádzajúceho vzťahu, na ktoré prispieva 120,- eur mesačne a je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 702,41 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola matka maloletých detí zamestnaná, dosahovala príjem 428,- eur mesačne. Z terajšieho manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa, takže jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Otec maloletých sa takisto znova oženil, z jeho manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa, s ktorým je jeho manželka na materskej dovolenke. Jeho manželka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, na ktoré jej otec dieťaťa platí 50,- eur mesačne. Otec maloletých je riadne zamestnaný, súd prvého stupňa zistil jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 813,- eur mesačne. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene pomerov na strane matky tým, že táto skončila pracovný pomer dohodou a to ku dňu 27.03.2015 bez uvedenia dôvodu. Matka na pojednávaní uviedla, že dôvodom bol jej zlý zdravotný stav, doložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že bola PN v čase od 29.09.2014 do 01.11.2014 a následne od 16.01.2015, a doložila tiež potvrdenie od všeobecnej ošetrujúcej lekárky o tom, že je opakovane liečená pre ochorenie, keď posledná PN bola od 17.01.2015 do 09.03.2015, ochorenie jej znemožňuje prácu v stereotypnej polohe, dvíhanie bremien a prácu v chlade. Od 01.04.2015 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti nepoberá žiaden príjem. Otec maloletých v odvolacom konaní preukázal zvýšenie výdavkov s užívaním internetu o 1,27 eur, zvýšenie nákladov na plyn o 6,- eur, na elektrinu 5,17 eur a zvýšenie splátky úveru z 257,- eur na 299,06 eur. Doložil rozhodnutie materskej školy v I., z ktorého vyplýva, že od 01.09.2015 je mal. J. prijatá do materskej školy, v prípade zamestnanosti matky. Z aktuálneho potvrdenia o príjme odvolací súd zistil, že za obdobie od 01.08.2014 do 31.04.2015 mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 897,60 eur. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne ustálil výšku výživného, ktorú uložil otcovi platiť maloletým deťom a ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov. Pri posudzovaní pomerov odporcu bolo potrebné vychádzať z jeho príjmu 897,- eur mesačne, u maloletých detí preukázateľne od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred 4,5 rokom došlo k podstatnej zmene pomerov, keď maloleté deti za toto obdobie vyrástli, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s ich výživou, pričom mal. X. začala navštevovať aj základnú školu. Pomery na strane oboch rodičov sa zmenili, u matky maloletých tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť a príjem sa jej znížil, keď v súčasnosti je bez príjmu, i keď odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné prihliadať na to, že je bez príjmu, z dôvodu že skončila pracovný pomer dohodou bez udania dôvodov. Preukazovala síce nepriaznivý zdravotný stav a opakované práceneschopnosti, avšak nepreukázala, že zamestnávateľ nemal možnosť zamestnať ju vzhľadom na jej zdravotný stav na vhodnejšie pracovné miesto a tak nemožno mať za preukázané, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Na strane otca sa takisto zmenili pomery a to tým, že sa mu zvýšil príjem zo sumy 663,- eur na 897,- eur a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom má čiastočne vyživovaciu povinnosť i voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke. Vzhľadom na vyššie uvedené správny bol postup súdu, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane výživou odkázaných detí, ako aj na strane oboch rodičov. Súd prvého stupňa však nesprávne určil výšku zvýšeného výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistené pomery na strane otca ako povinného rodiča, ktorý dosahuje mesačný príjem 897,- eur je možné zvýšiť výživné na sumy 85,- a 75,- eur mesačne, keď výživou povinný rodič môže prispievať na výživu svojich detí zo svojho príjmu vo výške 25 %. Uvedená suma 25 % z príjmu otca predstavuje sumu 224,- eur mesačne, z ktorej sumy keď zaplatí 160,- eur mesačne na výživu mal. X. a X. zostane mu ešte na výživu svojho tretieho dieťaťa suma 65,- eur, ktorá je primeraná a to aj vzhľadom na vek všetkých troch detí. Otec maloletých detí okrem súdom určeného výživného sa žiadnym podstatným spôsobom na výžive detí nepodieľa. S týmito sa síce stretáva, avšak nepravidelne. Keďže vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou otca, ako rodiča je tento povinný si svoje výdavky upraviť tak, aby bol schopný zo svojho príjmu 897,- eur mesačne prispievať na výživu svojich detí súdom určenými sumami. Odvolací súd tak zvýšené výživné na sumy 85,- a 75,- eur mesačne považoval za primerané odôvodneným potrebám detí, ako aj schopnostiam a možnostiam výživou povinného rodiča. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že výživné otca na maloleté deti zvýšil u mal. X. zo sumy 60,- eur na 85,- eur a u mal. X. zo sumy 50,- eur na 75,- eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2014, teda od podania návrhu matkou na zvýšenie výživného. Pokiaľ sa týka nedoplatku na zročnom výživnom, keďže otec neprispieval zvýšenými sumami, ale platil 50 a 60 eur mesačne vznikol mu na výživnom nedoplatok za obdobie od 30.4.2014 do 24.6.2015 vo výške 350 eur na každé dieťa ( 14 mesiacov po 25 eur ), ktorý súd povolil otcovi vzhľadom na v konaní zistené jeho osobné a majetkové pomery zaplatiť v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach po 10 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.2 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.