Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206227474 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1206227474.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.-I., V. XXXXX/ XXA, G., zastúpená advokátkou: JUDr. Vladimíra Trvalová, AK so sídlom Drieňová 34, Bratislava, proti odporcom: 1/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H. XX, 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX bytom I., H. XX, o zaplatenie 58 279,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. októbra 2012, č.k. 16C/12/2007-408 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 58.279,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 06.03.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 615,97 eur k rukám navrhovateľky a 8.728,54 eur na účet advokátky navrhovateľky a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „O.z.“), § 517 ods. 1, 2 O.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi sporu nebola sporná výška kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 27.384,98 eur, odporcovia nepopreli, že by sumu od navrhovateľky prevzali v advokátskej kancelárií prevzali a preto súd odporcov na zaplatenie uvedenej sumy v celom rozsahu zaviazal. Keďže bola sporná zo strany odporcov výška investícií vložených navrhovateľkou do nehnuteľnosti, ktorá si nárokovala vyplatenie sumy 30.849,24 eura, súd mal znaleckými posudkami znalcov JUDr. Ing. Raitera a Ing. Miloslava Ilavského za preukázané, že navrhovateľka vložila do rekonštrukcie nehnuteľnosti finančné prostriedky minimálne v žalovanej výške, pretože zo znaleckého posudku Ing. Jozef Koreca zo dňa 04. 12. 1997 vyplýva, že nehnuteľnosť bola v značne schátralom stave a znaleckým posudkom Ing. Ilavského mal súd preukázané konkrétne vybudovanie a zhodnotenie nehnuteľnosti. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporcovia nepreukázali zhodnotenie nehnuteľnosti, hoci súd niekoľkokrát predvolával na pojednávanie znalca. Odporcovia sa ani jeden krát na pojednávanie nedostavili a preto súd doplnil dokazovanie oboznámením znaleckého posudku voči ktorému navrhovateľka nevzniesla žiadne námietky a v konaní rozhodol tak, že odporcov zaviazal zaplatiť navrhovateľke aj investície do nehnuteľnosti tak, ako si výšku týchto uplatnila. Preto rozhodol súd tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže odporcovia 1/ a 2/ sa dostali s plnením pohľadávky do omeškania, súd podľa 517 ods. 1. a 2. Občianskeho zákonníka, zaviazal odporcov na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa splatnosti celej pohľadávky dňom 06. 03. 2007 do zaplatenia a výšku úroku určil súd podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, ktorá bola v času vzniku omeškania vo výške 8% ročne podľa úrokovej sadzby NBS k prvému dňu omeškania dlžníka, kedy nehnuteľnosť odovzdala novému vlastníkovi. O trovách konanie rozhodol súd tak, že navrhovateľke ako úspešnej účastníčke v konaní priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 615,97 eur a zároveň aj trovy právneho zastúpenia advokátky vo výške 8,724,54 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporca 1/ a odporca 2/, ktoré boli síce podané samostatne, avšak po obsahovej stránke sú úplne totožné. Odporcovia v ňom zhodne uviedli, že nesúhlasia s uvedeným rozsudkom v celom rozsahu a podávajú voči nemu odvolanie, lebo nie je vôbec pravda to, že navrhovateľka zvýšila hodnotu domu a pozemku, ktorý jej bol v roku 1997 z ich strany predaný. V celom rozsahu sa pridržiavajú vyjadrenia ich bývalého právneho zástupcu a ešte naviac uviedli, že za všetko toto môže navrhovateľka, ktorá sa nepostarala o prepis domu, aj keď ho mala vybaviť ešte v roku 1997 s jej právnikom, ktorý jej napísal všetky zmluvy a papiere k predaju a neskoršie nechcela na ich výzvy ani platiť poplatky a dane za dom. Ďalej odporcovia 1/ a 2/ zhodne uviedli, že nakoľko od predaja domu v roku 1997 už uplynul dlhší čas a navrhovateľka už jedno súdne konanie s nimi prehrala, vznášajú preto námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. K odvolaniu odporkyne 1/ zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v ktorom uviedla, že s odvolaním odporkyne nesúhlasí, nakoľko nie je dôvodné a preto ho žiada zamietnuť. Z celého súdneho konania bolo preukázané, že odporcovia zo špekulatívnych dôvodov a úmyselne spôsobili navrhovateľke škodu, ako je to uvedené v rozsudku zo dňa 15.10.2012. Čo sa týka vyjadrenia odporkyne k zhodnoteniu nehnuteľnosti, na uvedenú nehnuteľnosť bol vypracovaný nezávislý znalecký posudok, s ktorým v plnom rozsahu súhlasí. K odvolaniu odporcu 2/ zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v ktorom uviedla, že s odvolaním odporcu 2/ nesúhlasí a žiada ho zamietnuť ako nedôvodné. Uviedla, že nie je zrejmé, kedy bol odporcovi 2/ predmetný rozsudok doručený a či odvolanie bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote. Z celého súdneho konania bolo preukázané, že odporcovia zo špekulatívnych dôvodov a úmyselne spôsobili navrhovateľke škodu, ako bolo uvedené v rozsudku zo dňa 15.10.2012 a čo sa týka vyjadrenia odporcu o zhodnotení nehnuteľnosti, tak v danom prípade bol v konaní vypracovaný nezávislý znalecký posudok, s ktorým v plnom rozsahu súhlasí a je toho názoru, že podala svoj návrh v zákonom stanovenej lehote, preto považuje návrh odporcu na vyslovenie námietky premlčania za bezpredmetný. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedkov prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania počas odvolacieho konania zo strany odporcov nie je možné napadnutý rozsudok ani potvrdiť, ani zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/12/2007 je návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 58.279,23 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 06.11.2006 domáha zaplatenia sumy 58.279,22 eur, ktorá pozostáva z hodnoty kúpnej ceny vo výške 27.384,98 eur za nehnuteľnosť, ktorú jej predali odporcovia 1/ a 2/ a sumy 30.849,24 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky a rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti a to rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX kat. úz. Y., na parc. č. 16965/24 - zastavaná plocha o výmere 163 m2, záhrada parc. č. 16965/10 o výmere 336 m2 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1997, ktorá nebola vložená do katastra nehnuteľností. Navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 27.11.1997 kúpno-predajnú zmluvu o odkúpení nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX kat. úz. Y. na parc. č. 16965/24 - zastavaná plocha o výmere 163 m2 a záhrada parc. č. 16965/10 o výmere 336 m2 za kúpnu cenu 27.384,98 eur. Návrh na vklad nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol podaný pod č. V 5805/97 na Katastrálnom úrade Bratislava II. a rozhodnutím zo dňa 24.05.1999 úrad zastavil konanie o povolenie vkladu. Z návrhu navrhovateľky ďalej vyplýva, že v priebehu rokov 1997 až 2004 vykonala svojpomocne na nehnuteľnosti rozsiahlu rekonštrukciu a úpravy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalca JUDr. Ing. Mariána Reitera pod č. 146/2004 zo dňa 29.06.2004, z ktorého vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť zhodnotila o sumu 30.849,24 eur. Keďže predmetná kúpno-predajná zmluva nebola vložená do katastra a to pre neodstránenie vád podania zo strany účastníkov zmluvného vzťahu, domáha sa navrhovateľka vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, ktoré bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 27.384,90 eur, kúpnu zmluvu zaplatenú odporcom 1/ a 2/ a hodnotu investícií, ktoré vložila do predmetnej nehnuteľnosti vo výške 30.849,24 eur. Odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 04.01.2006 kúpnu zmluvu o predaji predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 91.282,28 eur, ktorá neskôr bola hodnota upravená dodatkom zmluvy na sumu 49.790,88 eur. Podľa § 47 O.z. ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa § 47 ods. 2 O.z. ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne uzatvoril, keď dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 27.11.1997, ktorá predstavovala uzavretie kúpno-predajnej zmluvy, na základe ktorej odporcovia 1/ a 2/ ako predávajúci predali navrhovateľke ako kupujúcej nehnuteľnosti a to rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX kat. úz. Y., na parc. č. 16965/24 - zastavaná plocha o výmere 163 m2 a záhrada parc. č. 16965/10 o výmere 336 m2 za kúpnu cenu 27.384,98 eur. Medzi účastníkmi konania tak došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá však pre svoju účinnosť vyžadovala v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 O.z. aj rozhodnutie príslušného orgánu, t.j. realizáciu vkladu tejto nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Aj keď návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný pod č. V 5805/97 na Katastrálnom úrade Bratislava, tento úrad dňa 24.05.1999 rozhodol o zastavení katastrálneho konania a to z dôvodu neodstránenia nedostatkov podaného návrhu na vklad predmetnej kúpno-predajnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného, keďže tento riadny návrh na vklad nebol podaný v lehote troch rokov od uzavretia predmetnej kúpno-predajnej zmluvy, následne v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.z. začala platiť domnienka, že účastníci od predmetnej zmluvy odstúpili. Podľa § 48 ods. 1 O.z. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 O.z. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Na základe uvedeného, keďže došlo k platnosti domnienky o odstúpení účastníkov konania od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 27.11.1997, následne týmto odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 O.z. a v zmysle ustanovenia § 451 O.z. sú si navzájom účastníci zmluvného vzťahu povinní vrátiť svoje plnenia v rozsahu v zmysle ust. § 458 ods.1 veta prvá O.z.. V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľky predmetnú nehnuteľnosť vydať odporcom 1/ a 2/ a zároveň bolo povinnosťou odporcov 1/ a 2/ zaplatenú kúpnu cenu vrátiť navrhovateľke. Okrem zaplatenia a vrátenia kúpnej ceny z predmetného zmluvného vzťahu vo výške 27.384,98 eur sa navrhovateľka domáhala aj zaplatenia vložených investícií do predmetnej nehnuteľnosti, ktorými zhodnotila túto nehnuteľnosť, o čom predložila súdu aj znalecký posudok JUDr. Ing. Mariána Reitera č. 146/2004 zo dňa 02.07.2004. Zo znaleckého posudku znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera vyplýva, že nehnuteľnosť bola zhodnotená vykonanými stavebnými prácami, vybudovaním dreveného skladu, vybudovanými plotmi, vonkajšími úpravami vyhotovením vodovodnej prípojky, vodomernej šachty a vyhotovením žumpy a úpravou pozemkov na sumu 58.279,23 eur. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Miloslava Ilavského č. 128/2010 zo dňa 02.07.2010 vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že za obdobie od 24.11.1997 do 14.03.2007 bola určená všeobecná hodnota zhodnotenia pozemkov na sumu 14.300 eur a všeobecná hodnota zhodnotenia nehnuteľností na sumu 75.200 eur ( č.l. 242). Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke vrátenie požadovanej sumy vo výške 30.849,24 eur, ktorá suma predstavuje výšku investícií vložených navrhovateľkou do nehnuteľnosti, čo mal súd preukázané znaleckými posudkami JUDr. Ing. Reitera a Ing. Miloslava Ilavského a suma predstavuje minimálne finančné prostriedky vložené do tejto nehnuteľnosti, nakoľko zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Koreca zo dňa 04.012.1997 vyplýva, že nehnuteľnosť bola v značne schátralom stave a znaleckým posudkom Ing. Ilavského mal súd preukázané konkrétne vybudovanie a zhodnotenie nehnuteľností. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení či v inom vecnom plnení, resp. vo vykonaní určitých prác. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Keďže peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, nie je rozhodujúce, že v medziobdobí došlo k zníženiu hodnoty získaného obohatenia alebo jeho spotrebovaniu, k zničeniu, či k jeho prevedeniu na inú osobu. V prípade vyporiadania hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou domu pred rekonštrukciou a po nej, pretože podľa ust. § 458 ods. 1, veta prvá OZ, musí sa vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. (Pozri rozhodnutia R 26/1975, R1/1979, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25 Cdo 2029/2003). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, pokiaľ išlo o preukázanie skutočností právne rozhodných pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom. Za správny možno považovať postup prvostupňového súdu, ktorý za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia vo veci vykonal znalecké dokazovanie a zisťoval pri vyporiadaní hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť nie hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou odporcov 1/ a 2/ vznesenou až v odvolacom návrhu kde uviedli, že vznášajú námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko kúpno-predajná zmluva bola uzavretá v roku 1997 a odvtedy už uplynula dosť dlhá doba na uplatnenie jej nárokov voči nim. V ustanovení § 205a O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2002 na základe novely vykonanej zákonom č. 501/2001 Z.z. je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným, nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní, ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov, je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. ale nie je námietka premlčania práva uplatnená odporcami. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným a rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí konanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 39/2008 a 5 MCdo 14/2008). Nebolo preto možné ponechať bez povšimnutia odporcami uplatnenú námietku premlčania v rámci odvolacieho konania, ktorou sa prvostupňový súd nezaoberal, ale ani nemal dôvod sa ňou zaoberať, pretože bola uplatnená odporcami až v odvolacom konaní. Právne posúdenie námietky premlčania uplatnenej v odvolacom konaní je však skutočnosť, s ktorou sa musí prvostupňový súd zaoberať a vysporiadať sa, keď nepostačuje, aby na ňu prihliadol iba odvolací súd, a to s prihliadnutím na dodržanie dvojinštančného konania. V súvislosti s tým, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 2/2001, podľa ktorého výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účelne vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou odporcov, predovšetkým vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania nároku navrhovateľky a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.