Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220971 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1214220971.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka - I. W., bytom I. XXX/XX, X., zastúpená: JUDr. Beáta Swanová, advokátka, Jašíkova 2, Bratislava a otec - Y. W., bytom U. X, X., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária - Dr. Robert Vlček, s. r. o., so sídlom Brnianska 19, Bratislava, IČO: 35 937 173, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 11. januára 2016, č.k. 6P/140/2015-167, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výšky splátok dlhu na zročnom výživnom p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 02.09.2014, pričom každý z rodičov je oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach s účinnosťou od 02.09.2014 a otec je povinný platiť maloletému výživné v sume 220 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 02.09.2014. Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým O. každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v materskej škôlke, ktorú maloleté dieťa aktuálne navštevuje a odovzdá ho matke v určenom čase v mieste svojho bydliska a každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase vrátiť v mieste svojho bydliska, kde si matka maloletého prevezme. Nedoplatok na výživnom za čas od 02.09.2014 do 31.12.2015 v sume 1.916 eur súd povolili otcovi zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok v časti určenia výšky splátok dlhu na zročnom výživnom súd právne odôvodnil použitím § 160 ods. 1 O.s.p., keď vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za čas od 02.09.2014 do 31.12.2015 v sume 1.916 eur, t.j. rozdiel medzi určeným výživným a doposiaľ plateným výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď obaja rodičia zhodne uviedli súdu, že otec má výživné za každý mesiac uhradené vo výške 100 eur mesačne za každý mesiac od 02.09.2014. Otcovi tak vznikol nedoplatok za 29 dní mesiaca 9/2014 v sume 116 eur (220-100/30x29), za mesiace 10/2014 až 12/2015 v sume 1.800 eur (220-100x15), spolu teda 1.916 eur. Nedoplatok na výživnom s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne, pretože uloženie povinnosti zaplatiť naraz by znamenalo vystaviť otca do stavu ohrozenia jeho vlastnej výživy, čo by nebolo prospešné ani pre maloleté dieťa. Súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vo veciach výživného vychádzal z toho, že výživné sa má zaplatiť najneskôr do troch rokov od vydania rozhodnutia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výšky mesačných splátok zročného výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a povoliť otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom v splátkach po 638,67 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Uviedla, že o možnosti splátkového kalendára rozhodol súd v súlade s návrhom otca v rozpore s jej návrhom, keď ona žiadala nedoplatok na zročnom výživnom uhradiť jednorazovo, respektíve v troch splátkach. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v prípade povinnosti splatiť dlžnú sumu jednorazovo by prišlo k vystaveniu otca do stavu ohrozenia jeho vlastnej výživy. Podľa jej názoru ohrozenie výživy pritom nebolo zo strany otca preukázané. Otec dieťaťa nedeklaroval ani iné okolnosti, ako zlý zdravotný stav alebo potrebu plnenia ďalších vyživovacích povinností. Uviedol, že je zamestnaný, že má možnosť riešiť v prípade nedostatku financií svoju situáciu aj brigádami, a tiež že spláca pôžičku CETELEM, pričom nebolo preukázané, že by nemohol čerpať hotovostnú pôžičku aj na úhradu výživného. Uviedla, že platba výživného má prednosť pred ostatnými nákladmi. Ona odôvodňovala požiadavku úhrady celej sumy výživného tým, že otec od počiatku vedel, že ona žiada o zvýšenie výživného, po celý čas konania bol zastúpený právnymi zástupcami, ktorí mali povinnosť ho upozorniť na skutočnosť, že zmeškané výživné bude musieť doplatiť. Ona pritom musela znášať náklady na syna počas celého súdneho konania, čo riešila aj prekrytím cez úver z kreditnej karty. Uviedla, že hranica troch rokov na doplatenie zmeškaného výživného je ustálená ako obvyklá maximálna hranica, preto povolenie splátok v kratšom intervale by bolo v súlade so zákonom aj s judikatúrou. K odvolaniu matky dieťaťa sa vyjadril otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mal za to, že prvostupňový súd sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonal všetky predložené dôkazy preukazujúce jeho možnosti a schopnosti, pričom taktiež zobral do úvahy, že prispieval na výživu na maloletého vo výške 100 eur už pred súdom stanovenou výškou výživného 200 eur, čo jasne deklaruje, že od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti prejavuje záujem o výživu a výchovu maloletého, a teda neexistuje oprávnená obava, že by riadne a včas neuhrádzal splátky nedoplatku výživného spolu s bežným výživným. Navyše uvedená možnosť splátok sa spája aj so sankciou, ktorá v prípade omeškania čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého zameškaného výživného, čo znamená, že právny nárok na výživu maloletého je dostatočne zabezpečený. Tvrdeniam matky dieťaťa, že má pôžičku, uviedol, že v zmysle zákona súd na túto skutočnosť pri určovaní výšky výživného neprihliadol a neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. To znamená, že pri určovaní výšky výživného nezohľadňuje tento výdavok, a preto uvedenie tohto argumentu považoval za zjavne neopodstatnené, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj v zmysle napadnutého rozsudku je jasné, že pri rozhodovaní o splátkach nedoplatku výživného súd túto skutočnosť nebral do úvahy, pričom uvedené zákonné ustanovenie súd uvádza aj vo svojom odôvodnení, preto bolo jednoznačne preukázané, že sa týmto zákonným ustanovením prvostupňový súd jednoznačne riadil. Poukázal na to, že matka dieťaťa súhlasila s určením výšky výživného na maloletého vo výške 220 eur, čo je jasne preukazuje, že otec maloletého je ochotný dohodnúť sa s ňou napriek tomu, že mu neostáva na jeho živobytie ani životné minimum, je ochotný uhradiť výživné riadne a včas, avšak toto musí byť odôvodnené potrebám maloletého a musia byť zohľadnené jeho majetkové pomery, s ktorými sa súd, ako aj matka dieťaťa v priebehu súdneho konania oboznámili. Nakoľko bola uzatvorená dohoda medzi účastníkmi, mal za to, že matke dieťaťa sú známe jeho majetkové pomery, preto pristúpila na dohodu. Taktiež mal za to, že v prípade, ak by súd určil zaplatenie nedoplatku na výživnom z celkovej sumy 1.916 eur jednorazovo, prípadne v troch splátkach, ktorých výška by bola 638,67 eur, pričom nezaplatenie týchto splátok má za následok zročnosť celého plnenia, jednoznačne by to malo za následok ohrozenie jeho výživy, nakoľko v súdnom konaní bolo preukázané, že výška jeho mesačného príjmu je v priemere 524,84 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), teda v celom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/140/2015 bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 02.09.2014, pričom každý z rodičov je oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach s účinnosťou od 02.09.2014 a otec je povinný platiť maloletému výživné v sume 220 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 02.09.2014. Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým O. každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v materskej škôlke, ktorú maloleté dieťa aktuálne navštevuje a odovzdá ho matke v určenom čase v mieste svojho bydliska a každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase vrátiť v mieste svojho bydliska, kde si matka maloletého prevezme. Nedoplatok na výživnom za čas od 02.09.2014 do 31.12.2015 v sume 1.916 eur súd povolili otcovi zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výšky mesačných splátok zročného výživného. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o určení lehoty k splneniu povinnosti podľa § 160 ods. 1 O.s.p. alebo určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V predmetnej veci sa rodičia dieťaťa dohodli v otázke výživného, pričom súd prvého stupňa prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Matka býva v rodinnom dome s maloletým O.. Matka je zamestnaná v spoločnosti P., a.s. od 04.02.2004, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 860,03 eur. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa a z tohto dôvodu pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletého práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca. Maloletý O. navštevuje materskú školu v X.. Navštevuje psychologickú ambulanciu, má pretrvávajúce problémy s rečou, navštevujeme aj logopédiu. Výdaje na mal. O. sú jednak bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, ďalej stravné 14 eur mesačne, tanečný krúžok 30 eur štvrťročne, AJ 60 ročne. Pokiaľ ide o logopédiu, mal. navštevuje špeciálne cvičenia, za jedno sedenie sa platí 7 eur. Navštevuje ortopédiu, má ploché nohy, za topánky a vložky matka zaplatila 27 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou v jej byte. Otec pracuje od 01.07.2015 v spoločnosti H. U., s.r.o., príjem má priemerne 524,84 eur mesačne. Od 11.08.2014 do 30.06.2015 pracoval v spoločnosti Q. s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 564,81 eur. Rodičia sa dohodli na výške výživného v sume 220 eur mesačne od 02.09.2014, teda od podania návrhu. Súd má za to, že takto dohodnutá výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, ako i zdravotný stav maloletého a je v záujme maloletého, aby súd dohodu schválil. Súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičom, a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli v tomto smere pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd prvého stupňa otcovi dieťaťa v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlh na zročnom výživnom uhradiť v mesačných splátkach, ktorých výška podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa a s prihliadnutím na takto zistené pomery určil výšku splátok zročného výživného tak, aby zročné výživné bolo uhradené v lehote troch rokov, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného a záujem výživou odkázaného maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.