Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206166 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1216206166.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. P., narodený XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, dieťa rodičov - matka: Ing. R. P., narodená XX.X.XXXX, bytom Z. X. Y. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ľubica Sopková, Pribinova 3, Malacky, a otec: Ing. Y. P., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XXXXX/ XH, L., zastúpený advokátom: JUDr. Tatiana Dlhošová, Nobelova 34, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 5P/15/2016-50 zo dňa 30.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a konanie o nariadenie predbežného opatrenia z a s t a v u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie predbežným opatrením zveril maloletého H. P., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.6.2016, ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. vždy poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s účinnosťou od 1.6.2016 s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov maloletého H. a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému H. vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, ods. 6, ods. 8 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. a) až k), § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 62 ods. 3 Zákona o rodine, § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa sa od septembra 2015 nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho sústavne osobne stará, zveril súd maloleté dieťa práve do jej osobnej starostlivosti, s tým, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby otec na jeho výživu prispieval pravidelným výživným tak, aby nedošlo k ohrozeniu uspokojovania jeho základných životných potrieb. Súd prvej inštancie preto zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, t.j. minimálnou výškou výživného, nakoľko súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nemal preukázané majetkové pomery rodičov dieťaťa a predbežným opatrením sa môže uložiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, s dôrazom na uspokojenie len základných životných potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o žiadosť matky o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom je nesporné, že tu skutočne ide o výrazný zásah do rodičovských práv a povinností otca maloletého dieťaťa, a súčasne ide o veľmi krajné riešenie vzniknutej núdzovej situácie, ku ktorému riešeniu je podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodné pristúpiť až po vykonaní starostlivého a podrobného dokazovania vo veci, s vypočutím oboch dotknutých strán, čo však v prípade konania o nariadenie predbežného opatrenia, špecifického svojou dĺžkou i rozsahom osvedčovania (nie dokazovania) tvrdených skutočností, nie je reálne. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom aspoň v minimálnom rozsahu, t.j. poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 17.30 hod., vždy za prítomnosti matky, akú úpravu styku navrhovala matka aj v rámci konania Okresného súdu Senica sp. zn. 2P/110/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas do rozvodu (zastaveného z dôvodu litispendencie konania uznesením zo dňa 7.1.2016). Uvedený rozsah styku súd prvej inštancie považuje za daných okolností za viac než primeraný, keďže preukázaný fyzický a psychický stav dieťaťa si v súčasnosti vyžaduje osobitný prístup a vytvorenie bezpečného a pokojného prostredia, čo je vzhľadom na prežitú traumu dieťaťa v súvislosti so stretnutiami s otcom možné dosiahnuť práve dočasným minimalizovaním ich vzájomného styku. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu. 4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.6.2016 a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s účinnosťou od 1.6.2016 podala odvolanie matka prostredníctvom jej právnej zástupkyne, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie a uloží otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 1.6.2016 do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov maloletého a dočasne zakáže styk otca s maloletým. Rovnako otec proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie s odporúčaním spojenia veci s návrhom otca zo dňa 29.9.2015 a zo dňa 23.2.2016, ktorým žiadal úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva. 5. Kolízny opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. 6. V odvolaní matka uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne a skutkovo posúdil, nakoľko dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Matka ďalej uviedla, že na základe incidentu, ktorý sa odohral medzi ňou a otcom začiatkom septembra 2015 a ktorého svedkom bol i maloletý, sa maloletému zhoršil psychický stav, nakoľko tento incident mu spôsobil traumu, z ktorej sa spamätáva dodnes. Tento incident, ktorý si maloletý pamätá ako „únos“, na maloletom zanechal následky v podobe fyzickej ujmy. Zlý psychický stav maloletého možno podľa viacerých odborníkov pričítať výlučne nevhodnému správaniu otca a starých rodičov zo stany otca, maloletý momentálne odmieta otca, má z neho strach, neustále opakuje, že „tato je zlý, lebo ma ukradol maminke“, nechce sa sním stretnúť a dokonca odmieta akýkoľvek kontakt vrátane telefonického. Maloletý máva v noci časté zášklby, pomykáva celým telom, nekľudný spánok, po zmienke o otcovi trpí nočnými desmi, pomočovaním a až chorobným fixovaním na matku. Zákaz styku otca s maloletým je v záujme maloletého a jeho dôvodom je nesporná ujma na psychickom zdraví maloletého a ujma v inej než zdravotnej oblasti. Dočasný zákaz styku otca s maloletým by mu po psychickej stránke nesporne pomohol, nakoľko by aspoň na určitý čas eliminoval násilné vynucovanie styku otca s maloletým, zhoršovanie obrovskej traumy a negatívnych psychických prejavov a maloletý by mal čas dozrieť na to, aby dokázal zmeniť názor a bol na styk s otcom pripravený. Momentálne sa zakaždým pri hre neprimerane zľakne a mykne so sebou, keď počuje zaklopanie na dvere, prípadne vidí vonku biely automobil Škoda, aký vlastní jeho otec. Matka za snažila maloletého motivovať na stretnutie s otcom, na telefonický hovor s otcom, na čo maloletý zareagoval veľmi zle, začal hystericky kričať a plakať. Maloletý sa začal aj cez deň pocikávať, dokonca sa aj trochu pokaká do slipov, keď počuje nejaký hlasnejší hluk, prípadne cíti nejaké ohrozenie. Na takúto psychickú záťaž maloletý objektívne nie je pripravený a bolo by neúnosné a neprimerane kruté vedome ho k domu nútiť. Je preukázané, že maloletý odmieta styk s otcom z dôvodu nevhodného správania sa otca a jeho rodičov. Otec absolútne nerešpektuje matkou opakovane poskytnuté informácie o psychickom stave maloletého a jeho odmietavom postoji voči nemu a styk s maloletým si napriek tomu vynucuje. Otec dokonca situáciu hrotí tak neúmerne, že to spôsobilo zhoršenie psychického stavu maloletého a pedopsychiatrička maloletého dokonca pri poslednom vyšetrení zvažovala jeho hospitalizáciu. 7. Ďalej matka v odvolaní uviedla, že stanovené výživné súdom prvého stupňa je pre matku likvidačné a absolútne nepostačujúce pre potreby maloletého s dlhodobo nepriaznivým stavom. Zo súdom prvej inštancie stanoveného výživného nie objektívne plnohodnotne zabezpečiť ani len základné nevyhnutné výdavky na starostlivosť maloletého ani v súčasnosti, nie to ešte do právoplatného skončenia konania o rozvod. Matka je momentálne z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti Z. M. s.r.o. v L., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjme predstavuje sumu cca 1.800,- Eur. Suma 200,- Eur výživného na maloletého, ako požadovala matka, jednoznačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom otca. 8. V odvolaní otec uviedol, že postupom Okresného súdu Senica, Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave bol porušený princíp spoločného konania k maloletému pred súdom (všetky veci týkajúce sa predbežnej úpravy vo vzťahu k maloletému majú byť prejednané v jednom konaní), čím by bola maloletému poskytnutá najlepšia právna ochrana, právne vzťahy účastníkov by boli upravené a konanie by bolo hospodárne. Navyše ide o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, teda súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, ibaže je povinný sa v konaní s nimi procesne vyporiadať. V zmysle jednotného konania majú byť všetky návrhy rodičov spojené v jednom konaní, o ktorom rozhoduje zákonný sudca súčasne. V tomto prípade vznikla situácia, kedy o maloletom súčasne rozhodujú dva súdy v dvoch konaniach o predbežnú úpravu, pričom napadnuté uznesenie je rozhodnutím v neskoršie začatom konaní o návrhu matky zo dňa 1.3.2016 trpiacom vadou pre prekážku litispendencie, keďže návrh otca zo dňa 29.9.2015 a zo dňa 23.2.2016 ešte stále nebol procesne rozhodnutý v merite veci. Ani súd prvej inštancie, ani žiaden z účastníkov, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu otca nenamietali miestnu nepríslušnosť a skutočnosť, že súd vykonal procesné úkony a rozhodol, založil vo veci starostlivosti o maloletého podľa zásady perpetuatio fori miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II. 9. Ďalej otec v odvolaní uviedol, že súd rozhodol iba na základe návrhu matky a povolil stretávanie otca len za prítomnosti matky, teda je predpoklad, že sa stotožnil s argumentáciou matky a skutočnostiach ohrozenia maloletého zo strany otca. Je nedostatočným dôvodom, aby sa súd prvej inštancie spoľahol na tvrdenie matky, ktorá 10 mesiacov maloletého z vlastného presvedčenia izoluje od otca a prezentuje zlý zdravotný stav maloletého ako závislý od správania otca. Lekárske správy, ktorými disponuje otec, preukazujú, že matka interakciu otca s maloletým odmieta a zmení psychiatra maloletému vždy, keď jej tento navrhuje reálne riešenie pre obnovu styku. Matka fabuluje opis údajného „incidentu“ medzi otcom a matkou konaného 1.9.2015, kedy tvrdí, že otec maloletého uniesol, nakoľko matka vedela, kam otec s maloletým odišiel a opis situácie prispôsobila svojim predstavám a snahe izolovať maloletého od otca. Matka nesúhlasila, aby otec išiel s maloletým k jeho rodičom, otec jej povedal, kedy sa s maloletým vráti, išlo o obyčajnú návštevu. Otec odmieta tvrdenie, že maloletého traumatizuje, podľa jeho názoru matka maloletého dlhodobo manipuluje a nabáda proti otcovi. Matka začala s maloletým navštevovať psychiatrické ambulancie až od novembra 2015 po vydaní a doručení predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava II. Otec maloletého nevidel od 17.9.2015, teda nemal sa ako podieľať na súčasnom psychickom stave maloletého. Problematický stav maloletého je výlučne spôsobený matkou a jej dlhodobým tendenčným pôsobením na maloletého a zvyšovaním závislosti maloletého od matky. Matka nedodržuje odporúčania psychologičky na začatie psychoterapie a kontaktu s otcom pre harmonický vývoj osobnosti maloletého, ale podnecuje petrifikáciu (fixáciu stavu) a prehlbovanie a stupňovanie vyhýbavého správania voči otcovi. 10. K doručenému odvolaniu matky a otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého. Uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť a odporučil vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, aby súd začal konanie vo veci samej v čo najkratšom čase a určil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia za účelom posúdenia vhodnosti úpravy práv a povinností k maloletému. 11. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že dňa 1.9.2015 bol maloletý svedkom matkinho emočného vystúpenia a prastarej matky maloletého, ktorá bola nepríjemná a neobsahovala ani náznaky násilného odňatia maloletého ktorýmkoľvek z rodičov. Túto udalosť otec ukončil s tým, že matke oznámil, že je toho už dosť pred maloletým a ide s maloletým k svojej mame do L. na noc a na druhý deň sa vráti. Na druhý deň matka prišla do L. a urobila scénu na ulici, kde bola privolaná hliadka OO PZ Pezinok. Matka navštívila prvýkrát psychologickú poradňu až po vydaní predbežného opatrenia Okresným súdom Bratislava II zo dňa 6.10.2015, keď jej toto bolo doručené a ona bola vykonateľnosťou od novembra 2015 umožniť synovi a otcovi spoločný víkend. Udalosti, ktoré si začal maloletý podľa vyjadrení matky pred psychologičkou tak dobre vybavovať, sa tak v skutočnosti nestali, ale sú matkou tak často opakované a pripomínané, až sa maloletý presvedčil, že si ich skutočne pamätá. Nepriaznivý zdravotný stav maloletého matka preukazuje až od času, kedy je maloletý v jej výlučnej starostlivosti. Tvrdenia matky, že sa ocitla v zlej finančnej situácií je zjavne prehnané a preukázateľne matka klame, lebo po jej odchode z domácnosti si matka ponechala kompletné úspory rodičov cca 48.000,- Eur a v septembri 2015 zablokovala otcovi prístup na dovtedy spoločne užívaný účet, ktorý bol vedený na meno matky. Od septembra 2015 všetky platby spojené s bývaním hradí otec z vlastného účtu a tiež prispieval matke na maloletého dobrovoľnými platbami počas celého trvania konania od septembra 2015, čo matka zatajila súdu a je preukázateľne z účtu matky. Otec považuje za potrebné uviesť na prvú mieru, že matke dňa 16.1.2016 nebola predĺžená rodičovská dovolenka, nakoľko zdravotný stav maloletého si nevyžadoval predĺženú osobnú rodičovskú starostlivosť osobou matky a maloletý bol schopný nástupu do materskej školy. Keďže otec nemal žiaden vplyv na výchovu a stav maloletého v rozhodnom období, tak tento stav spôsobila manipuláciou a strašením výhradne matka. Matka s maloletým navštevuje psychiatrické ambulancie bez upovedomenia otca, pričom lekár smeruje liečbu okrem medikamentóznej liečby k možnostiam stretávania sa s otcom a k obnove styku. Posledný psychiater maloletého MUDr. Y. H. akceptovala požiadavku otca na stretnutie s maloletým a odkázala ho na sociálnych pracovníkov. Od 18.9.2015 otec maloletého nevidel, ani sa sním nerozprával, matka odmieta otcovi poslať fotku alebo zobrať darčeky od otca pre maloletého. Je nutné, aby odvolací súd konal tak, aby zabránil ďalšiemu pretrvávaniu stavu, ktorým matka izoláciou vážne narúša zdravotný stav a psychický vývoj maloletého. 12. K doručenému odvolaniu otca sa matka vyjadrila prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Uviedla, že s tvrdeniami otca uvádzanými v odvolaní nesúhlasí. Otec bol riadne informovaný, dokonca s tým, že ide matka s maloletým do Z. X. Y. súhlasil. To, že je maloletý v zlom psychickom stave a že „únos“ a následné zatvorenie maloletého do pivnice otcom a starou matkou, opakované privolávanie polície, fyzické napadnutie matky zo strany otca, zanechali na maloletom nezmazateľnú traumu, matka ihneď po tomto incidente nevedela odhaliť. Matka začala postupne pozorovať, že sa s maloletým niečo deje, keďže v noci stále plakal, mal desivé sny, začal sa pocikávať, opakovane sa k traumatizujúcim udalostiam vracal, bál sa tmy, uzavretých priestorov, hlasných zvukov, toho že ho znova „unesú“. Otec bol matkou informovaný o zlom psychickom stave maloletého, čoho dôkazom je doslovný prepis niekoľkých správ. Akonáhle matka zistila, že maloletý nie je v poriadku, navštívila ošetrujúci lekárku, kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. Matka sa snažila pomôcť a poskytnúť maloletému psychologickú pomoc, nepodarilo sa jej nájsť detského psychológa, a preto bola nútená kontaktovať súkromné centrum psychologickej pomoci - ALMA centrum - psychologické poradenstvo a terapia v Bratislave, ktorú terapiu matka neprerušila. Medzitým sa psychický stav maloletého zhoršil a matka bola nútená vyhľadať s maloletým pomoc psychiatra. Otec atakuje nielen ošetrujúcich lekárov maloletého, na ktorých podáva podnety na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale kontaktuje i konajúce úrady s cieľom, čo najviac poškodiť maku, vykresliť ju ako nespôsobilú starať sa o maloletého. Ďalšie podania otca smerovali aj na ÚPSVaR v Bratislave, na oddelenie posudkových činností, kde si matka dňa 10.12.2015 podala žiadosť o posúdenie zdravotného stavu maloletého na účely štátnych sociálnych dávok. Otec podal dňa 4.1.2015 námietku na opakované predĺženie rodičovskej dovolenky a dňa 4.2.2016 doplnenie námietky. Posudková lekárka následne dňa 5.2.2016 vydala posudok, že maloletý už nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Dňa 20.5.2016 matka opätovne požiadala ÚPSVaR v Bratislave a posúdenie zdravotného stavu maloletého na účely štátnych sociálnych dávok a posudkový lekár vydal posudok o tom, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Otec sa snaží vlastnú zodpovednosť za traumu spôsobenú maloletému opísať príznakmi, ktoré majú vykazovať deti s tzv. „syndrómom zavrhnutého rodiča“. Po poslednej návšteve otca dňa 26.6.2016 bol maloletý v zlom psychickom stave a jeho zdravotný stav sa zhoršuje. V prípade maloletého nemožno hovoriť o potencionálnom riziku ale o fakte, že mu už bola posttraumatická stresová porucha diagnostikovaná. Maloletý opakovane vyjadruje strach z otca a zo starých rodičov do takej miery, že sa rozruší, rozplače, pokaká od strachu a je ťažké utíšiť ho aj niekoľko dní. Vynútený styk maloletého s otcom by maloletého sekundárne traumatizoval. Strach a trauma spôsobená a opakovane prehlbovaná otcom je už taká výrazná, že maloletý stratil akúkoľvek dôveru v otca a všetku potrebu ochrany a dôvery presunul na matku, ktorá sa mu stala jedinou životnou istotou. Nakoniec matka uviedla, že maloletý žije s matkou od 4.9.2015 v Z. X. Y., kde má nahlásený i prechodný pobyt, a preto je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Senica. 13. K doručenému vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa otec vyjadril prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že nepopiera, že ho matka dňa 3.9.2015 informovala, že ide do Z. X. Y. k svojej mame, ale táto informácia nebola informácia o presťahovaní ale informácia o návšteve. Otec kontaktuje lekárov maloletého, lebo mu matka neposkytuje informácie o maloletom a ako zákonný zástupca má na poskytovanie informácií nárok. Otec nevidel maloletého od 18.9.2015, keď predtým dňa 17.9.2015 bol maloletý úplne v poriadku, bol s otcom a normálne sa s ním hral počas celého odpoludnia vonku ako aj v byte, aj bez prítomnosti matky. Zásadným pre otca je záujem maloletého, predovšetkým zabezpečiť pre maloletého možnosť vyšetrenia a terapie psychiatrickými odborníkmi a zabezpečiť obnovu styku maloletého s otcom a vytvorenie právneho režimu najvhodnejšieho pre maloletého. 14. K doručenému vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky sa matka vyjadrila prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Uviedla, že otec opakovane zavádza súd „vystrihovaním“ len tých častí vzájomnej komunikácie s matkou, ktoré sa mu hodia. Matka by chcela zdôrazniť, akým človekom je otec. Psychické a fyzické útoky z jeho strany sa začali veľmi nenápadne a ich manželstvo bolo zlé už dva roky pre odchodom matky zo spoločnej domácnosti. Počas materskej a rodičovskej dovolenky sa otec po príchode domov nikdy neopýtal, čo s ich spoločným dieťaťom celý deň robili. Otec bol okrem negatívnych vlastností a extrémne žiarlivý. Situácia neskôr prerástla do náznakov fyzického násilia a neskôr na matku pred Vianocami v roku 2014 skutočne po prvý krát zaútočil, v lete 2015 matke vykĺbil ruku a v septembri 2015 ju fyzicky napadol. Otec pohŕda citmi, právami druhých, nedokáže cítiť pocit viny, ľútosť, láskavosť, ani súcit. Bez súhlasu matky si ju často nahrával na telefón. Nedá sa nespomenúť, že otec deti nikdy nechcel. Tvrdenia otca o jeho láske a vzťahu k maloletému nie sú úprimné, otec sám doručil do spisu o rozvode manželstva návrh na testy DNA a zapretie otcovstva. O účelovom konaní otca svedčí i fakt, že koncom augusta 2015 požiadal správcovskú spoločnosť o rozdelenie zálohových platieb za byt tak, aby 50% všetkých nákladov spojených s užívaním bytu hradila matka. V momente, kedy sa matka odsťahovala od otca, požiadala banku o blokovanie karty, ktorú v čase spolužitia dala v banke na meno otca vystaviť k svojmu účtu. Matka nemá absolútne žiadne tušenie o výške finančnej hotovosti, či inom majetku otca. Klamlivé sú tiež vyjadrenia otca o tom, že by matka súdu zatajila, že dobrovoľne prispieva na výživu maloletého. Otec prispel na výživu maloletého od septembra 20015 do mája 2016 celkovo sumou 1.800,- Eur a za mesiac jún 2016 sumou 55,- Eur. Maloletý má okrem iného diétny režim (histamínovú intoleranciu), čo sú ďalšie zvýšené náklady na stravovanie. Otec počas spolužitia neprejavoval po návrate z práce o matku a maloletého žiaden záujem. Otec v snahe uškodiť a pomstiť sa matke vo februári 2016 telefonicky kontaktoval ošetrujúcu psychologičku maloletého, pričom jej uviedol nepravdivé skutočnosti o matke týkajúce sa jej zdravotného stavu s cieľom vykresliť ju ako duševne chorú a psychicky nestabilnú, na základe čoho matka podala na Okresnú prokuratúru v Senci trestné oznámenie na otca pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. Matka je presvedčená, že otcovo správanie je osobnou pomstou voči nej. Záujmy otca v nijakom prípade neprevyšujú záujem maloletého, a to je rozhodujúci fakt, na ktorý by mal súd pri svojom rozhodovaní prihliadať. 15. Otec sa k veci vyjadril prostredníctvom jeho právnej zástupkyne ďalšími dvomi podaniami. Uviedol, že je nežiadúce, aby maloletého nevidel od 17.9.2016, nerealizoval žiaden styk nariadený predbežným opatrením. Matka odmieta komunikáciu s otcom. Preukázateľne matka neumožňuje otcovi styk s maloletým a démonizuje otca, opakovane marí aj odporúčania lekárov a predkladá tendenčné a klamlivé tvrdenia. Otec zastáva názor, že stav maloletého je dôsledkom pôsobenia matky a izolácie, v ktorej ho matka drží, maloletý nechodí do škôlky, žije v rodinnom dome s matkou a starou matkou, preto nemá možnosť socializácie s vrstovníkmi v kolektíve, ani bežné uvoľnenie z „domácich problémov“. Otec žil do septembra 2015 s maloletým v jednej domácnosti, kedy maloletý nemal žiadne problémy. Je nesporné, že od 17.9.2015 sa otec s maloletým nestretol. Matka vylučuje možnosť styku otca s maloletým, snaží sa o izoláciu maloletého a neakceptuje ani výchovné pôsobenie, ani nariadenie súdu, ani odporúčania lekárov. Maloletý je podľa matky kontinuálne chorý, každý druhý víkend, kedy je podľa predbežného opatrenia styk otca, tak maloletý je chorý, čo nie je normálny zdravý stav pri výhradnej starostlivosti. Lekári, ktorých matka s maloletým navštevuje, konajú bez poznania celkového zdravotného stavu maloletého, lebo sú matkou informovaní čiastkovo a účelovo. Toho následkom sú stanovované diagnózy, odporúčania a medikamentózna liečba, ktorých následkom je izolácia maloletého od otca, jeho traumatizácia matkou, dopovanie maloletého liekmi. Preto má otec o maloletého strach. Je v záujme maloletého zabrániť predlžovaniu súčasného stavu. 16. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v ustanoveniach § 360 až § 369. 17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201, § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolaní, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť a konanie o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastaviť. 18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky a otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti predbežným opatrením zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého a upraviť styk otca s maloletým. 19. V čase podania návrhu matkou a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení v ustanoveniach § 74 a nasl. a § 102 Občianskeho súdneho poriadku: 20. V zmysle § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať bez návrhu. 21. V zmysle § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. 22. V zmysle § 75 ods. 8 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. 23. V zmysle § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. 24. V zmysle § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. 25. V zmysle § 102 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu. 26. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní matky a otca boli od 1.7.2016 účinné nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle ustanovenia § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§ 1 Civilného mimosporového poriadku), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016), zostávajú pritom zachované. Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369. 27. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 28. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 29. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3). 30. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 31. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2). 32. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2). 33. V zmysle § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 34. V zmysle § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 35. V zmysle § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 36. V zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 37. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 38. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby bol maloletý dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dočasne bol zakázal styk otca s maloletým, a to do skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015. Súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenia, ktorým predbežným opatrením zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.6.2016, ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s účinnosťou od 1.6.2016 s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka vo výroku o výživnom a o úprave styku a tiež otec podal odvolanie v celom rozsahu. Zo skutkových okolností prípadu vyplynulo, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktorí rodičia žijú oddelene a maloletý zdieľa spoločnú domácnosť s matkou, na Okresnom súde Bratislava II prebieha od 12.11.2015 konanie o rozvod manželstva rodičov a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedené pod spisovou značkou 27P/158/2015 na základe návrhu otca, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Ďalej prebieha na Okresnom súde Bratislava II od 29.9.2015 konanie o nariadenie predbežného opatrenia vedené pod spisovou značkou 27P/133/2015 na základe návrhu otca. V tomto konaní sa otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.9.2015 domáha, aby bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, aby bolo určené miesto výkonu starostlivosti o maloletého - byt rodičov na adrese G. XXXXX/XX, L. a aby bol dočasne upravený styk otca s maloletým každý párny kalendárny víkend od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.2.2016 v spojení s doplnením návrhu doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 7.3.2016 domáha, aby bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti otca. O návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia doručeného Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.9.2015 rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 27P/133/2015-14 zo dňa 6.10.2015, ktoré uznesenie bolo Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 11CoP/2/2016-87 zo dňa 4.2.2016 zrušené a vec bola Okresnému súdu Bratislava II vrátená na ďalšie konanie. Aktuálne sa vec vedená na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 27P/133/2015 nachádza na Krajskom súde z dôvodu odvolania otca proti uzneseniu o postúpení veci Okresnému súdu Senica. 39. Jednou z odvolacích námietok otca, pritom však zásadnou bolo namietanie, že konaniu na súde prvej inštancie o nariadenie predbežného opatrenia na základe návrhu matky bráni prekážka litispendencie. 40. V zmysle § 83 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. 41. V zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). 42. V zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. 43. V zmysle § 159 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania o odvolaní začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 44. V zmysle 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania o odvolaní, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 45. V zmysle 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania o odvolaní, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 46. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. K procesným podmienkam potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K procesným podmienkam na strane účastníkov patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení účastníkov a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj spôsobilosť procesnú. U zástupcov účastníkov prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K vecným procesným podmienkam patrí návrh, pokiaľ je podľa zákona podanie tohto návrhu podmienkou začatia konania. Ak súd v prípadoch, kde to zákon dovoľuje začína konanie bez návrhu, stáva sa procesnou podmienkou tiež vydanie uznesenia o začatí konania. K tzv. negatívnym procesným podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). 47. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. V ustanovení § 104 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, aktuálne v ustanovení § 161 Civilného sporového poriadku, bolo/je ustanovené ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky a v prípade, keď zistí odstrániteľný nedostatok. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. 48. Zistenie prekážky začatého konania (litispendencia), ktorej sa jedna z odvolacích námietok otca týka, vedie v každom štádiu konania k potrebe zastaviť konanie, teda jej nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci. Prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O prekážku veci začatej ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako navrhovatelia, v druhom ako osoby, proti ktorým návrh smeruje). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. 49. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia (otec v odvolaní nesúhlasil s napadnutým uznesením ako celkom), tu odvolací súd nemôže prehliadnuť, že na Okresnom súde Bratislava II už prebieha konanie o nariadenie predbežného opatrenia na základe návrhu otca vedené pod spisovou značkou 27P/133/2015. Nebolo sporným, že otec sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 27P/133/2015 predbežnej úpravy výkonu osobnej starostlivosti, určenia miesta výkonu starostlivosti a úpravy styku, tiež odovzdania maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matka sa domáha v prejednávanej veci predbežnej úpravy výkonu osobnej starostlivosti, úpravy výživného a úpravy styku, pričom konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 27P/133/2015 bolo začaté skôr. Pretože v oboch prípadoch platí totožnosť účastníkov (maloleté dieťa a obaja jeho rodičia) i veci (požiadavka oboch rodičov na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), konaniu o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia bráni objektívne neodstrániteľná prekážka skôr začatého konania o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Spojiť konania o oboch návrhoch rodičov maloletého nešlo, nakoľko všetkými návrhmi sa sleduje to isté (druhovo) a odchylnosť požiadaviek jednotlivých účastníkov na konkrétnu úpravu predbežným opatrením bola bez právneho významu nielen pre nedostatok viazanosti súdu v konaní zahájiteľnom aj bez návrhu návrhmi účastníkov, ale i preto, že návrhy matky urobené až po skoršom začatí konania návrhmi otca mali vecne povahu procesnej obrany, či presnejšie využitia práva iného účastníka konania než iniciátora, ktorým bol otec, navrhnúť vlastný spôsob vyriešenia vzťahov medzi účastníkmi spornými tým skôr, že matka mala vedomosť o prebiehajúcom konaní o nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava II začatom na základe návrhu otca. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadnil. 50. Z vyššie popísaných skutočností je tak zrejmé, že konaniu a rozhodovaniu v prejednávanej veci bránila prekážka začatého súdneho konania, tzv. litispendencia, v zmysle ustanovenia § 83 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania (aktuálne § 159 Civilného sporového poriadku). Táto prekážka je neodstrániteľná a bráni, aby o tej istej veci, rovnakých účastníkov, s rovnakým predmetom konania, na základe rovnakých skutkových okolností prebiehalo iné súdne konanie, pričom súd musí na ňu prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. 51. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanoveniami § 159, § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami matky a otca, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné. 52. Nakoľko došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia a k zastaveniu konania o nariadení predbežného opatrenia z vyššie uvedeného dôvodu, neboli v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku ďalšie podania otca (zo dňa 15.9.2016, zo dňa 28.9.2016) doručované ostatným účastníkom, keďže to nebolo potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces. 53. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku. 54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).