Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/382/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224482 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1509224482.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Bytový podnik Petržalka, s.r.o., Haanova 10, Bratislava, IČO: 36 821 012, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Bratislava, Námestie slobody 10, IČO: 36 863 904, proti žalovanej: MUDr. B. Z., nar. XX. B. lXXX, bytom K., G. XX, zastúpená advokátom: Mgr. Juraj Veverka, so sídlom v Bratislave, Moskovská 13, o 4.579,24 eur a príslušenstvo, o odvolaní proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. decembra 2014 č.k. 5C/102/2011-284, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Medzitýmnym rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozhodol I. že nárok žalobkyne je čo do právneho základu voči žalovanej opodstatnený a II. že o výške nároku a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 19, § 121, § 125 ods. 1, § 134 a § 152 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. (zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny vodný poriadok v znení neskorších predpisov), § 451, § 457, § 460 a § 470 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 5, § 28 ZoKN (zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení účinnom k 30. septembru 2013), § 4 ods. 1, § 8a, § 10 ZoVB (zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30. júna 2007 a po 1. júli 2007) a vecne citujem: „záujmom vyriešenia základu nároku z dôvodu nie každodennej problematiky zaplatenia nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu uplatnenej žalobcom“ a dôvodnosťou potreby ustálenia pasívnej legitimácie žalovanej v tomto konaní, považujúc žalovanú ako závetnú dedičku po nebohej E. P., nar. X. M. XXXX a zomrelej XX. U. XXXX (ktorá ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., vedených na LV č. XXXX, parcela registra C číslo 4516 zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 metrov štvorcových, bytový dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele číslo 4516, H. číslo XX, byt číslo XX na X. poschodí a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 6602/3162242 a z titulu jej vlastníctva ku dňu svojej smrti aj osobou povinnou platiť príspevky do fondu opráv, zálohové platby za služby poskytované s užívaním predmetného bytu a nedoplatky z vyúčtovania žalobkyni podľa Zmluvy o výkone správy číslo 075/2007 zo 14. decembra 2007) za osobu, ktorá smrťou svojej právnej predchodkyne vstúpila aj do všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy číslo 075/2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX na H. ulici v K. zo 4. decembra 2007. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie len žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobkyne voči žalovanej, prípadne jeho zrušenie a zastavenie konania voči žalovanej z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie v tomto konaní a nakoniec aj návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to s vyslovením právneho názoru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej dôvodiac, že konanie od momentu pripustenia zmeny účastníkov konania na strane žalovaného trpí neodstrániteľnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu považoval postup súdu, ktorý napriek neexistencii zákonných dôvodov na použitie ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaného, čím do konania zaviedol protiprávny stav a v tomto stave ďalej konal so žalovanou, s ktorou konať nemohol a nemal a to najmä z dôvodu, že medzi pôvodnými žalovanými (P. J. a M. K. ) a terajšou žalovanou nikdy nevznikol žiaden právny vzťah a preto osoby pôvodne žalované neboli právnymi predchodcami žalovanej, ktorá nikdy nemohla vstúpiť do ich práva a povinnosti . V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že voči žalovanej neexistuje žiadna pohľadávka žalobcu z právneho dôvodu uvedeného v žalobe avšak z opatrnosti uplatnil námietku premlčania nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní a žalobu navrhol zamietnuť aj z dôvodu, že priznanie plnenia žalobkyne voči žalovanej by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa odvolacie námietky nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, považujúc otázku vstupu žalovanej do tohto konania za právoplatne vyriešenú (predchádzajúcimi rozhodnutiami či už súdu prvého stupňa, ktorý zámenu účastníkov na strane žalovaného pripustil alebo odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalovanej voči takémuto rozhodnutiu odmietol), pohľadávky žalobkyne uplatnené v tomto konaní za nepremlčané, v celom rozsahu opodstatnené a uplatnenie práva žalobkyne na ich zaplatenie voči žalovanej za súladné aj s dobrými mravmi. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a i/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že žalobkyňa si v konaní vedenom pred Okresným súdom Dunajská Streda pod spisovou značkou 5C 102/2011 uplatňuje právo na zaplatenie nedoplatku do fondu opráv vo výške 946,27 eur za obdobie od mája 2007 do septembra 2009, nedoplatku na zálohových platbách za služby poskytované s užívaním bytu v sume 2.257,68 eur za obdobie od októbra 2007 do novembra 2009 a nedoplatkov za vyúčtovania za obdobie rokov 2007 a 2008 vo výške 1.375,29 eur, teda zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 4.579,24 eur, to všetko na základe Zmluvy o výkone správy číslo 075/2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako správcom bytového domu nachádzajúceho sa v K. na H. ulici, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX a jej vlastníkmi dňa 4. decembra 2007. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom určujúcim že nárok žalobkyne je čo do právneho základu voči žalovanej opodstatnený. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. V zmysle vyššie uvedeného potom medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci (ako to správne vo svojom rozsudku skonštatoval aj súd prvého stupňa), čím sa vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo, v akom rozsahu a z akých dôvodov, nie však len o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Základom veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z podstaty uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku (plnenia) nehovoriac o tom, že pred jeho vyhlásením je potrebné vyporiadať sa aj s prípadným premlčaním nároku žalobcu (či už z dôvodu účastníkom konania vznesenej námietky premlčania alebo v prípade spotrebiteľských zmlúv aj z úradnej povinnosti podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a v prípade vznesenia námietky aj prípadným rozporom priznania požadovaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po právoplatnosti medzitýmného rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky veci už právoplatne rozhodnutej. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v práve odcitovanom zákonnom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Ak potom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, resp. so špecifikami konkrétnej veci); porušením príslušného práva účastníka konania na jednej strane a zodpovedajúcej povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma tiež možnosť náležite skutkovo, ale aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Pretože nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že práve priblíženou vadou bol postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, nakoľko z jeho odôvodnenia je možné dozvedieť sa len o závere súdu prvého stupňa o pasívnej legitimácii žalovanej v spore (ktorý je možné považovať za správny avšak podľa názoru odvolacieho súdu o tejto spornej otázke nie je účelné bez riešenia spornosti právneho základu veci rozhodovať medzitýmnym rozsudkom). Naproti tomu však z rozsudku nie je možné dozvedieť sa nič o tom, čo považoval súd v prejednávanej veci za právny základ veci, v akom rozsahu bol sporný a z akých dôvodov (hoc videl potrebu o ňom rozhodnúť najskôr medzitýmne), či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo (z čoho mu toto jeho konkrétne právo vyplýva, ktoré konkrétne dôkazy o takomto jeho práve svedčia, resp. ho preukazujú - čo do jeho vzniku, splatnosti a pod.), v akom rozsahu a napokon aj z akých dôvodov dospel k záveru o opodstatnenosti právneho základu žaloby žalobkyne. Toto malo byť totiž ťažiskom odôvodnenia medzitýmneho rozsudku, ktorý je možné považovať za účelný, len ak súd v záujme hospodárnosti konania v ňom vyjadrí právny záver o všetkých otázkach, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, ako aj o prípadných okolnostiach a námietkach spochybňujúcich právny základ veci - ktorým je v žalobe uplatnené právo žalobkyne na peňažné plnenie. Okrem toho, pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala že výkon práva žalobkyne na zaplatenie žalovaného plnenia je v rozpore s dobrými mravmi (teda vecne spochybňovala právny základ nároku), súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatoval, že podľa jej vyjadrenia vedela o protiprávnom nadobudnutí bytu neoprávnenou osobou a tak sa mohla informovať o svojich povinnostiach u žalobcu a svoje nároky (ktoré ani len nie sú predmetom tohto konania) si môže uplatniť voči neoprávnenému držiteľovi bytu, avšak k takejto jej námietke v odôvodnení rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko, z ktorého by bolo zrejmé ako ju skutkovo a právne vyhodnotil. Z rozhodnutia ďalej nie je možné zistiť ako posúdil vzťah žalobkyne a žalovanej (upravený okrem iného aj v jednotlivých konkrétnych ustanoveniach zmluvy o výkone správy) z pohľadu spotrebiteľského práva v nadväznosti na povinnosť z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie nárokov veriteľa uplatnených v súdnom konaní vedenom voči spotrebiteľovi. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a de facto i h) O.s.p. (nielen pre odňatie účastníkom konania postupom súdu možnosti konať pred súdom, ale i pre vadné - v skutočnosti čo do posúdenia vzťahu účastníkov absentujúce - posúdenie veci po právnej stránke a z toho plynúce neúplné dokazovanie) zrušiť a podľa odseku 2 tu zmieňovaného paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite účastníčok doplniť dokazovanie, podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne po vyporiadaní sa aj so vznesenou námietkou premlčania nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a 4 O.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj s odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.