Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200256 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2013200256.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, N., t.č. bytom M. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2013 o zvýšení invalidného dôchodku a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2013 o zvýšení invalidného dôchodku a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015 potvrdzuje. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013 priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. od 18.01.2008 invalidný dôchodok. V rozhodnutí poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 34Sd/108/2012-23 zo dňa 28.01.2013, ktorým bolo zrušené jej rozhodnutie zo dňa 25.06.2012 z dôvodu nepreskúmateľnosti, na základe ktorého vykonala žalovaná ďalšie dokazovanie na posúdenie okolností súvisiacich s možnosťou priznania invalidného dôchodku žalobcovi a dospela k záveru, že žiadosťou zo dňa 18.01.2011 si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 15.01.2004. Podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 263 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z.z. sa obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004 pre nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak občan sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí školská dochádza. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec, alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. V správe posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 24.05.2012 bolo konštatované, že žalobca kritéria pre priznanie invalidity pre očné ochorenie nesplnil, zdravotné postihnutie zakladá invaliditu iba podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý je účinný od 01.01.2004pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% a tak ku dňu vzniku invalidity t.j. 15.01.2004 podľa zák. č. 100/1988 Zb. nesplnil medicínsku podmienku pre vznik priznania invalidity a nestal sa invalidným pred dovŕšením veku, ktorým sa končí povinná školská dochádzka. V ostatnej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázala žalovaná na spôsob výpočtu invalidného dôchodku, ktorý priznala žalobcovi od 18.01.2008 vo výške 337,- eur mesačne. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním doručeným žalovanej dňa 20.03.2013 a trval na tom, že invalidným je už odo dňa 15.01.2004, preto mu má byť nárok na výplatu invalidného dôchodku priznaný od tohto dátumu a zdôraznil, že každý rok žiadal o priznanie invalidného dôchodku, ale nikto nebol ochotný s ním žiadosť spísať. K uvedenému odvolaniu sa žalovaná vyjadrila dňa 08.04.2013 a žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a poukázala na to, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 15.03. 2011, ktorý žiadal priznať od 18.01.2011, ale podľa § 185 ods.3, §112 ods.1 a § 114 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. mu možno dávku priznať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, keď nárok sa uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili premlčí, preto mu nemohol byť nárok priznaný od 15.01.2004. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci bolo nariadených viacero pojednávaní, ktorých sa zúčastnil žalobca i žalovaná. Na pojednávaní konanom v deň rozhodnutia o veci a to dňa 02.06.2016 žalobca poukázal na to, že na priznaní invalidného dôchodku od 15.01.2004 netrvá a k tomuto dátumu jeho priznanie nepožaduje, ale nemôže súhlasiť so závermi posudkových lekárov, podľa ktorých má ľavé oko zdravé a preto žiada, aby bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený nestranným očným lekárom, pretože očný lekár, ktorý bol prítomný pri vyhotovení posledného lekárskeho posudku, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie o priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si s posudkovou lekárkou sociálneho poistenia tykal, čo u žalobcu vzbudilo nedôveru a žalobca má pochybnosti i o odbornosti tohto lekára a zotrváva iba na požiadavke, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 100%. Žalovaná vo vyjadrení zotrvala na skutočnostiach uvedených priebežne na jednotlivých pojednávaniach a žiadala, aby súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 250q O.s.p. (2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Z obsahu súdneho a pripojeného posudkového spisu súd zistil, že po rozhodnutí vydanom dňa 18.02.2013 o priznaní invalidného dôchodku od 18.01.2008, ktoré napadol žalobca odvolaním, bolo žalovanou vydané dňa 21.10.2013 ďalšie rozhodnutie podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým sa zvýšila suma priznaného invalidného dôchodku od 08.02.2013 na 175,- eur mesačne z dôvodu stanovenia poklesu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od uvedeného dňa v rozsahu 65 %, ako vyplynulo z posudkového záveru posudkového lekára zo dňa 04.09.2013. Žalobca ani s týmto rozhodnutím nesúhlasil a žiadal, aby mu takáto dávka bola priznaná už odo dňa 05.10.2012, kedy bol prepustený z hospitalizácie s konštatovanými trvalými následkami a nesúhlasil ani s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65 % a trval na tom, že mu má prislúcha pokles schopnosti v rozsahu 100 %. Konajúci súd vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu zo strany žalobcu požiadal žalovanú o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu práve s poukazom na predložené aktuálne lekárske správy i s posúdením určenia dátumu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadosťou zo dňa 08.02.2013. V intenciách usmernenia prvostupňového súdu v súvislosti s požiadavkou na žalovanú o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu bol vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne -ústredie lekársky posudok zo dňa 18.03.2015, v ktorom sa podrobne posudkový lekár zaoberal všetkými lekárskymi správami, ktoré boli predložené a na ktoré poukázal v posudku. Výsledkom bolo konštatovanie, že miera poklesu schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť o žalobcu je v rozsahu 50 % od 18.03.2015, keď rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie zaradené do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a - jednostranné - 50 % (z rozpätia 40 - 50 %), iné zdravotné postihnutie, ktorým by došlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nebolo zistené. Žalobca s takýmto posúdením opäť nesúhlasil, namietal nesprávnosť postupu posudkového lekára sociálneho poistenia, pretože nezohľadnil všetky skutočnosti tak, aby mu mohol priznať plný invalidný dôchodok a to najmä závery prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu na Infekčnej kliniky FNsP Trnava v dátume 28.09.2012 do 05.10.2012. Súd vzhľadom na námietky žalobcu a stanovisko žalovanej, ktorej zástupca vzhľadom na rozpory v lekárskych posudkoch požiadal o umožnenie nového posúdenia zdravotného stavu žalobcu a to až do roku 2012, v ktorom vysvetlí nezrovnalosti zistené medzi správou od ošetrujúcej lekárky zo dňa 03.06.2015, ktorá konštatovala „slepotu na obe oči“ a posudkom vyhotoveným posudkovým lekárom, ktorý k takému záveru nedospel, opätovne uložil žalovanej doplniť posudok. Lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej i za účasti očného lekára dňa 20.10.2015 konštatoval nezmenenú celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, keď v posudku sa posudkový lekár zaoberal i vyšetrením zo dňa 03.06.2015, kde je uvedená diagnóza bez objektívneho vyšetrenia ako „slepota oboch očí“, čím pravdepodobne došlo k omylu, pretože podľa vyšetrení zo dňa 27.05.2015 po hospitalizácii a preliečení má videnie na ľavom oku 0,9 s korekciou VOS“5/7,5 t.j. 90% normálneho videnia. V posudku je konštatované, že žalobca nevidí na pravé oko od narodenia, v septembri 2012 bol hospitalizovaný na očnom oddelení, kde bol jeho stav vyhodnotený ako ľavostranná keratitída bakteriálnej etyológie, kantamébová infekcia potvrdená nebola a na základe opakovaných očných vyšetrení v januári a februári 2015 má na ľavom oku vízus s korekciou 5/5 teda v norme, preto nebolo správne ani jeho zaradenie pod písmeno b/-o obojstranné postihnutie očí z rozpätia 60-70 % a nesprávne bola u neho stanovená i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 65 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je z toho dôvodu na základe lekárskeho posúdenia od 18.03.2015 50 %, čo je horná možná hranica percentuálneho rozpätia pri jednostrannom postihnutí pravého oka, pretože ľavé oko má normálny vízus. Zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie zdôraznil, že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bol prítomný i oftalmológ, ktorý sa tiež oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a anamnézou žalobcu a výsledkom ktorého posúdenia bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Žalobca následne predložil súdu ďalšiu lekársku dokumentáciu a nálezy z vyšetrení, o posúdenie ktorých konajúci súd požiadal žalovanú, ktorá posudkom zo dňa 31.03.2016 po kontrolnej lekárskej prehliadke z dôvodu nesúhlasu žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dospela k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu sa voči predchádzajúcim zaradeniam nezmenilo a zmena poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho stále zostáva v rozsahu 50 %, čo je možná horná hranica percentuálneho rozpätia. K diagnóze stanovenej v lekárskom náleze zo dňa 03.06.2015 ošetrujúcou lekárkou MUDr. E. ako „slepota oboch očí“ posudkový lekár uviedol, že sa jedná zrejme o omyl bez objektívneho vyšetrenia, pretože takéto zmeny sa na ostatných vyšetreniach žalobcu nepotvrdili. Opakovane je konštatované, že žalobca nevidí iba na pravé oko od narodenia, preto je v trvalej starostlivosti očného lekára opakovane hospitalizovaný pre operáciu oka a ani očné vyšetrenie z novembra 2015 neverifikuje zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by malo podmieniť zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je posledne určená. Súd vzhľadom k vyjadreniu žalobcu, ktorý netrval na priznaní invalidného dôchodku od 15.01.2004, (na čo súd poukázal už vyššie), sa týmto odvolacím dôvodom už nezaoberal a skúmal postup pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej v rozsahu 50% . Žalobca za relevantnú skutočnosť pre priznanie plného invalidného dôchodku označoval konštatovanie uvedené v lekárskom náleze vyhotovenom v očnej ambulancii CHIRIF, s,r,o, MUDr. E., podľa ktorého má „slepotu oboch očí“ a tak namietal, že ak bol takýto stav už lekárom už raz skonštatovaný je správny a zrazu nezačal na jedno oko vidieť. Súd dospel k záveru, že 50% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v tomto rozsahu po niekoľkonásobne opakovaných posudzovaniach zdravotného stavu žalobcu, v ktorom boli zohľadňované postupne všetky lekárske nálezy a správy, ako ich predkladal súdu žalobca, napriek tomu posudkoví lekári nedospeli k iným záverom. Dostatočne sa vyporiadali i z nálezom o „slepote oboch očí“, ktorý označili za záver bez objektívneho vyšetrenia, ktorý bol uvedený zrejme omylom. K tomuto záveru sa priklonil i súd, ktorý vzal do úvahy i ďalšie žalobcom predložené lekárske nálezy vyhotovenú po dátume 03.06.2015 očnou ambulanciou CHIROF s.r.o. , konkrétne nález zo dňa 02.11.2015 (č.l.114), zo dňa 21.12.2015 (č.l.119), v ktorých už takáto diagnóza nie je uvedená, z čoho vyplýva, že išlo zrejme o omyl, ktorý iba sám o sebe nemôže založiť nesprávnosť posudkov, ku ktorým dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí zohľadnili všetky žalobcom doložené vyšetrenia a nálezy s tým, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá posúdeniu podľa kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a - jednostranné - 50 % . Pre posúdenie invalidity ako vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jeho aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o jeho zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Žalobca okrem spochybňovania odbornosti posudkových lekárov a poukazovaním na “slepotu oboch očí“ nepredložil žiadne iné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali výrok posudku. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní žalovanej a tak rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% je správna. K uvedenému súd uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobcu zmení nie je vylúčené, aby mu bola priznaná iná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.