Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/26/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200408 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2013200408.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o. Priemyselná 786, Michalovce (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, Šamorín,) IČO: 36 272 612, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Rokašom, Plynárenská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1572557/2013/CI zo dňa 15.04.2013 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2014 domáhal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/75310/2013 zo dňa 14.02.2013, ktorým bolo žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) uložené, aby v prípade, že by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len „daň“), ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh (ďalej len „lieh“) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období marec 2013 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie február 2013 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie marec 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, zistenie skutkového stavu nebolo pre posúdenie veci vykonané v dostatočnom rozsahu, rozhodnutie je pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa tvrdenia žalobcu Colný úrad Trnava nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, hoci pravosť uvedených dokumentov ničím nevyvrátil. Spotrebiteľské balenia liehu mu boli dodané s nalepenými kontrolnými známkami v počte 96 240 kusov, čo spolu s počtom zničených kontrolných známok v sídle spoločnosti ITAR pôsobením vyššej moci v počte 7.483.760 kusov, ktoré boli preukázateľne spálené, dáva celkový počet 7 580 000 kusov, ako vyplýva z vývozných colných vyhlásení č. 058610091663 a č. 0586100001355. Žalovaný rozhodol bez vykonania patričného dokazovania a k záveru o pravosti a správnosti údajov v listine popierajúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR sa žalobca ani nemal možnosť vyjadriť. Správny orgán sa nezaoberal ani povahou a dôsledkami predbežného opatrenia vzťahujúceho sa na jednomesačné zdaňovacie obdobie, pri zohľadnení jeho predbežnej vykonateľnosti, pri ktorom neexistuje reálna možnosť ochrany proti jeho dôsledkom. Okrem toho vydaním predbežného opatrenia podľa ust.§ 50 zák. č. 563/2009 Z.z. žalovaný negoval dôsledky upustenie od povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku podľa § 12 zák. č. 530/2011 Z.z. a použitím práve predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu nahradil postup podľa § 16 ods. 17 písm. b) zák. č. 530/2011 Z.z. (výzva na zloženie alebo doplnenie zábezpeky), ktorý je vo vzťahu k § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. lex specialis. Predbežné opatrenie, keďže sa týka základného ústavného práva žalobcu podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR ho svojim obsahom a dôsledkami neprimerane zaťažuje, pričom žalobca nemá reálnu možnosť sa voči dôsledkom predbežného opatrenia efektívne brániť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.09.2013 žiadal konanie zastaviť keď mal za to, že podľa ust.§ 248 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je preskúmateľné súdom. Pre prípad meritórneho prejednania veci žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a s poukazom na právnu úpravu uvedenú v zák. č. 530/2004 Z.z. a zák.č. 563/2009 Z.z. uviedol, že ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcovi dane vydať predbežné opatrenie už čo len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, teda nevyžaduje sa definitívne zistený skutkový stav. V danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej informácie poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné kontrolné známky, tieto neboli na území Ruskej federácie ani predložené colnému úradu a žalobca nespochybnil správnosť informácií získaných kooperáciou s ruskými colnými orgánmi. K priorite zloženia zábezpeky podľa zák. č. 530/2011 Z.z. pred vydávaním predbežného opatrenia žalovaný poukázal na to, že zábezpeka je inštitút, ktorý je viazaný na procesné postupy s väčšou časovou náročnosťou, oproti predbežnému opatreniu, ktoré je riadené zásadou rýchlosti a účinnosti. Obmedzenia žalobcu v jeho podnikateľskej činnosti v dôsledku vydaného predbežného opatrenia nepovažuje žalovaný za neprimerané, resp. za nedôvodné. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/26/2013-50 zo dňa 22.04.2014 podľa § 250j ods.2 písm.e/ O.s.p., zrušil v žalobe označené rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Najvyšší súd SR na základe odvolania žalovaného uznesením č.k. 6Sžf/61/2014-70 zo dňa 15.07.2015 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/26/2013-50 zrušil z dôvodu predčasného ustálenia v ňom uvedeného záveru a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení poukázal na povinnosť súdu vždy posudzovať účinnosť preskúmavaného rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva, povinnosti a právom chránené záujmy, o ktorých žalobca tvrdí, že boli rozhodnutím a postupom správneho orgánu porušené, k čomu je súd povinný skúmať, či predmetné rozhodnutie uplynutím časovej pôsobnosti započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie nestratilo účinnosť a či pri takýchto skutkových okolnostiach bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu. Žalovaný v odvolaní zo dňa 15.05.2014, ktoré podal proti rozsudku (č. l. 55) uviedol, že po podaní daňového priznania za príslušný mesiac, peňažná suma zložená žalobcom na v súvislosti s predbežným opatrením bola na základe jeho žiadosti použitá na úhradu priznanej dane. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 247 a násl. O.s.p. vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky vyžadované podľa § 250f O.s.p. pojednávanie nenariaďoval, keď účastníci konania súhlasili s tým, aby súd o žalobe rozhodol bez pojednávania. Na základe uvedeného súd rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a rovnako bola táto skutočnosť oznámená aj na internetovej stránke MS SR. Krajský súd v Trnave opätovne preskúmal zákonnosť žalovaným vydaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Prvostupňové rozhodnutie č. 9005838/1/75310/2013 zo dňa 14.02.2013 o uložení predbežného opatrenia Colný úrad Trnava odôvodnil tým, že podľa predložených vývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho štátu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré mali byť odovzdané obchodnému partnerovi ITAR v Ruskej federácii. Na územie Slovenskej republiky bolo dovezené a následne prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských balení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu, vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené), vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47 ods. písm. e) zák. č. 105/2004 vo výške 20.325.168 eur, v súvislosti s ktorou je obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, bolo s odkazom na platnú právnu úpravu zák. č. 563/2009 Z.z. vydané predbežné opatrenie. V odvolaní podanom žalobcom proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava žalobca namietal nedôvodnosť aplikácie inštitútu predbežného opatrenia v situácii, keď existuje i možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku a zistenie správcu dane, podľa ktorého vyvezené kontrolné známky neboli dodané odberateľovi ITAR je to v rozpore s obsahom predložených colných dokladov. Okrem toho poukázal na oficiálne stanovisko, vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie, v ktorom bolo skonštatované dovezenie 7.580.000 ks kontrolných známok a jeho prílohu „Protokol o zničení kolkov“, podľa ktorého bolo dňa 02.08. 2012 zničených spálením 7.483.760 ks poškodených a nepoužiteľných kolkov v dôsledku zásahu vyššej moci. Podľa § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. (1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej platnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, ale že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo strpel a to najmä aby a) zložil peňažnú zábezpeku na účet správcu dane b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. (3) Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. (5) Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane, alebo daňového nedoplatku a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. (7) Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zložiť peňažnú zábezpeku podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane, alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Podľa § 55 zák. č. 563/2009 Z.z. (2) c) platbu dane možno vykonať vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. V konaní bolo potvrdené, že žalobca podal žiadosť colnému úradu, aby peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia bola po strate jeho účinnosti použitá na úhradu priznanej spotrebnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie kalendárneho mesiaca, čím došlo k strate účinnosti rozhodnutia predmetného predbežného opatrenia. K námietke žalovaného súvisiacej s otázkou, či predmetné rozhodnutie o predbežnom opatrení podlieha súdnemu prieskumu konajúci súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR vydanom v konaní pod sp. zn. 4 Sžf 70/2012 zo dňa 23.04.2013, podľa ktorého rozhodnutie, i keď má dočasný charakter je rozhodnutím, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a preto nemôže byť zo súdneho prieskumu vylúčené (článok 46 ods.2 Ústavy SR ), ktorý názor vyplýva i ustálenej praxe súdov. Súdnemu prieskumu teda podliehajú i rozhodnutia s dočasnou resp. zaniknutou účinnosťou. Predbežné opatrenie vydané Colným úradom Trnava, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, ale započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie postupom podľa § 55 ods.7 zák.č. 563/2009 Z.z. stratilo účinnosť, preto sa súd zameral na posúdenie , akým spôsobom zasiahlo do základných práv a slobôd žalobcu, ktoré má garantované článkom 35 ods.1 Ústavy SR a to právo na podnikanie. Podľa článku 35 ods.1 Ústavy SR Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Predbežné opatrenie nie je možné posudzovať ako opatrenie sankčné, ale svojim charakterom je opatrením, ktoré určitým dočasným spôsobom upravuje pomery daňového subjektu vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti. V žiadnom prípade nie je sankciou uplatňovanou správcom dane voči daňovému subjektu. Žalobca namietal, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a následným rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práva na podnikanie. Predmetný zásah spočíva v tom, že Colný úrad Trnava svojim rozhodnutím zaťažil žalobcu povinnosťou urýchlene si zaobstarať finančnú hotovosť potrebnú na zloženie „zábezpeky“, pred uvedením alkoholického nápoja (liehu) do daňového voľného obeh vo výške daňovej pohľadávky správcu dane, voči ktorej vzhľadom na krátkosť platnosti takéhoto rozhodnutia nemohol použiť žiadnu účinnú obranu. Vydávanie jednomesačných predbežných opatrení, voči ktorým nie je možné sa účinne brániť je porušenie práva žalobcu na podnikanie. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že po vydaní predbežného opatrenia správca dane vykonal ďalší úkon, ktorý smeroval k zisteniu skutočnosti za účelom správneho určenia dane a predbežné opatrenie, ktoré je postavené na zásade rýchlosti a účinnosti, správca dane zrušil hneď potom, ako pominuli dôvody jeho uloženia, keď práve zistené okolnosti súvisiace s nedostatkami spojenými s podozrením colného úradu o dopustení sa správneho deliktu žalobcom zakladali dôvodnosť pre využitie predbežného opatrenia. Žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní žalobcu relevantnými skutkovými dôvodmi, na základe ktorých pristúpil k vydaniu predbežného opatrenia podrobne zaoberal, jeho použitie zdôvodnil a vyjadril sa tiež k uplatneniu postupu podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 565/2009 Z.z., na základe ktorého predbežné opatrenie vydal. Porušenie práva súvisiaceho so znemožnením resp. sťažením podnikania žalobcu podľa článku 35 ods.1 Ústavy SR považuje súd za nedôvodné tvrdenie práve vzhľadom k charakteru samotného podnikania žalobcu, ktoré je dobrovoľné, žalobcovi nie je v podnikaní ničím bránené, ale ak žalobca podniká v oblasti nakladania s liehom, tak musí rešpektovať príslušné daňové normy, ktoré tento charakter podnikania upravujú a ktoré musia byť daňovému subjektu známe a medzi ktoré patrí i možnosť vydania predbežného opatrenia správcom dane. Žalobný dôvod, na ktorý poukazoval žalobca a podľa ktorého pre rozhodnutie nemal žalovaný dostatok dôvodov, a ak mal pochybnosti o žalobcom predložených dôkazoch, ktorými sú Protokol o zničení kolkov a Potvrdenie o dovoze 7 580 000 kusov kontrolných známok ústredným orgánom štátnej správy Ruskej federácie, mal k nim vykonať potrebné dokazovanie, súd nepovažuje za akceptovateľný, pretože pre potrebu vydať predbežné opatrenie správca dane dokazovanie nevykonáva. Postup správcu dane jednoznačne vychádza z príslušnej právnej úpravy platnej pre takýto charakter podnikania, preto ho nemožno považovať za zásah do práv na podnikanie, resp. obmedzovanie práva podnikať. Súd nepovažuje za opodstatnené ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v prípade takéhoto predbežného opatrenia si musí urýchlene zabezpečiť finančnú hotovosť, pretože pre ďalšie obdobia, keď sú predbežné opatrenia kontinuálne ukladané, sa peňažná hotovosť buď vráti žalobcovi, alebo sa započíta na úhradu dane, teda postačuje iba raz zabezpečiť finančné prostriedky. Pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. postačuje „odôvodnená obava“, s ktorou dikciou sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia podrobne a v dostatočnom rozsahu zaoberal a vysporiadal. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu je povinnosťou súdu prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom súd neposudzuje vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods.2 O.s.p. ) v konkrétnom prípade. V konaní správneho orgánu súd nezistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd predmetné rozhodnutie považuje za súladné so zákonom, vydaním ktorého nedošlo k porušeniu práv žalobcu, preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Senátom Krajského súdu v Trnave bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.