Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/34/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200577 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2013200577.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: P. B., bytom X. R. XXX/XX, V.- F., zastúpený advokátkou JUDr. Danielou Lopezovou, Ďatelinova č. 2, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. BAM-OVPo-73/2013 zo dňa 17.06.2013 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. BAM-OVPo-73/2013 zo dňa 17.06.2013 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podaním doručeným telefaxom dňa 27.08.2013, doplneným predložením originálu dňa 30.08.2013 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. BAM-OVPo-73/2013 zo dňa 17.06.2013 a Stanoviska Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 35573-2/2003-BA zo dňa 26.07.2013k žiadosti o odpustenie penále. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava bez riadneho odôvodnenia žalobcovi neodpustila penále v celom rozsahu s odôvodnením, že dlžné poistné nebolo do 30.04.2010 pripísané na účet Sociálnej poisťovne a rovnaký postoj zaujala i Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava. Žalobca ale argumentoval tým, že poistné bolo vymožené v exekučnom konaní , ale bolo zadržiavané exekútorom od 22.02.2010 do júla 2012 a tak bol žalobca v omeškaní s úhradou svojich záväzkov a nesplnil podmienku „generálneho pardonu“ pre nepredpísanie alebo pre odpustenie penále ako upravuje § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. Takéto rozhodnutie označil žalobca za nezákonné a nesprávne vzhľadom na okolnosti, za ktorých k jeho vydaniu došlo, pretože záväzok zaplatiť poistné žalobca i keď plnením exekútorovi splnil, ale exekútor vymoženú sumu na účet žalovanej do termínu, ktorý je pre posudzovanie splnenia podmienky nepredpísania alebo odpustenia penále podstatný. Okrem toho označil rozhodnutie za nepreskúmateľné, z ktorého nie je jasné, aká je vlastne výška predpísaného penále za obdobie 01/2005 a z neho ani nevyplýva, ako správny orgán postupoval a čím sa riadil, keď predpísané penále znížil na 80 % predpísanej sumy. 2. Krajský súd v Trnave rozsudkom vydaným v tomto konaní pod č. k. 20S/34/2013-85 dňa 28.10.2014 rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava podľa § 250j ods.3 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie pre nepredloženie administratívneho spisu, konanie proti Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava podľa § 250d ods.3 O.s.p. zastavil. 3. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, na základe ktorého Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č.k. 7Sžso/1/2015-99 zo dňa 25.02.2016 rozhodnutie v časti týkajúcej sa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu zrušenie rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava nebolo opodstatnené a súd prvej inštancie mal možnosť nesplnenie povinnosti predložiť spis riešiť uložením pokuty, ktorý postup označil odvolací súd za vhodnejšiu formu spojenú i s výchovnou funkciou. Rozhodnutie o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, zastavenie konania voči Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava sa stalo právoplatným, preto súd prvej inštancie už s týmto žalovaným ďalej nekonal a na strane žalovaného konal iba so Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava. 4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.03.2014 poukázala na to, že rozhodnutím č. 704-0212417213- GC04/13 zo dňa 24.04.2013 predpísala žalobcovi ako odvádzateľovi poistného v postavení zamestnávateľa penále vo výške 7.450,89 eur za obdobie 01/2004-12/2004 a 01/2005. Žalobca požiadal o odpustenie alebo zníženie povinnosti zaplatiť penále, o ktorej žiadosti rozhodla žalovaná rozhodnutím č. BAM-OVPo-73/2013 zo dňa 17.06.2013, ktorým znížila predpísané penále na 80 % z pôvodnej výšky a to zo sumy 7.302,05 eur na 5.841,64 eur. Predmetné rozhodnutie z dôvodu nesprávne označeného obdobia, za ktoré bolo penále predpísané opravila rozhodnutím zo dňa 07.11.2013 práve z dôvodu, že v pôvodnom rozhodnutí absentovalo obdobie 01/2005, za ktoré bolo penále predpísané vo výške 148,84 eur, čo vyplýva i z prílohy - tabuľky pripojenej k rozhodnutiu č. 704-0212417213-GC04/13 zo dňa 24.04.2013 a tak pôvodne predpísanú sumu penále vo výške 5.841,64 eur zvýšila na sumu 5.990,48 eur. Žalobca podal návrh na obnovu konania, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím 2013 Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0285023313-GC04/13 zo dňa 04.11. 2013, pretože nebol zistený dôvod pre povolenie obnovy. 5. Následne bol konajúcemu súdu doručený administratívny spis. Podľa § 293bl zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. (2) Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviateho bodu. Podľa § 141 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa § 240 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 191 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 6. Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho právna zástupkyňa a zástupca žalovanej. 7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobných dôvodoch uvedených v písomne podanej žalobe. Zdôraznila, že rozhodnutie je nesprávne tak z hľadiska materiálneho ako i formálneho, keď malo byť vydané podľa ust. § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. a z odôvodnenia vôbec nevyplýva, ako žalovaná pri znížení penále postupovala, zmätočný je i odkaz na výšku penále určenú za obdobie 01/2005, ktoré nejasnosti žalovaná neodstránila ani jeho opravou. Okrem toho vyjadrila názor, podľa ktorého mohla žalovaná pred tým, ako predpísala penále žalobcovi zistiť, či dlžnú sumu poistného už exekútor nevymohol a nemá ju pripísanú na svojom účte, keď právna úprava v tom čase platná neukladala exekútorom lehotu, do uplynutia ktorej musia vymožené sumy previesť na účet oprávneného. 8. Zástupca žalovanej uviedol, že plnenie exekútorovi nemalo účinky plnenia dlžného poistného a žalovaná postupovala v súlade s príslušnými a v tom čase platnými právnymi predpismi. Ak činnosťou exekútora vznikla žalobcovi škoda, môže si ju voči nemu uplatniť. 9. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaná rozhodnutím č. 704-0212417213-GC04/13 zo dňa 24.04.2013 predpísala žalobcovi povinnosť zaplatiť penále v sume 7.450,89 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2004 - január 2005, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je príloha obsahujúcu dlžné sumy poistného podľa jednotlivých mesiacov. Penále bolo vypočítané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 10. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.05.2013 požiadal o odpustenie povinnosti zaplatiť penále, alebo zníženie výšky penále a poukázal na to, že podľa jeho zistení všetky záväzky, ktoré mal voči žalovanej splnil a dlžné poistné uhradil. Na základe žiadosti žalobcu žalovaná vydala podľa § 277 a § 178 ods.1 písm.a) bod 11 a § 210 ods.1 písm.i) zák.č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie č. BAM-OVPo-73/2013 zo dňa 17.06.2013, v ktorom vo výrokovej časti uviedla, že penále predpísané rozhodnutím č. 704-0212417213- GC04/13 v sume 7.302,05 eur znižuje na sumu 5.841,064 eur. Súčasne vo výroku zdôraznila, že žalobca je povinný uhradiť predpísané penále predmetným rozhodnutím za obdobie 01/2005 v sume 5 990,48 eur. Uvedené rozhodnutie je predmetom tohto preskúmavania. 11. Z obsahu súdneho i administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca súčasne so žiadosťou o odpustenie penále, ktorú adresoval žalovanej požiadal o odpustenie penále tiež Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava podaním zo dňa 09.07.2013 v ktorom poukázal na to, že dlžné poistné za obdobie pred 01.01.2010 zaplatil do 30.04.2010, teda v lehote ako ukladal tzv. „generálny pardon“. Dlžné poistné uhradil v splátkach na účet súdneho exekútora JUDr. Sobolovského, keď poslednú splátku zaplatil dňa 22.02.2010, o čom predložil žalovanej i potvrdenie exekútora a žiadal, aby okolnosť, že exekútor prijatú splátku neodviedol na účet Sociálnej poisťovne už v roku 2010, ale až v roku 2012 vzala žalovaná do úvahy, pretože žalobca ju nemohol ovplyvniť a určiť exekútorovi povinnosť v exekúcii vymožené finančné prostriedky poukázať na účet Sociálnej poisťovne a takéto konanie exekútora nemôže byť žalobcovi na jeho ujmu pri posudzovaní splnenia podmienok pre použitie generálneho pardonu. 12. Dňa 07.11.2013 žalovaná vydala opravu rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmavania v tomto konaní a uviedla, že v texte pôvodného rozhodnutia bolo nesprávne uvedené obdobie, za ktoré bolo žalobcovi vystavené penále a tak správne má byť, že sa jedná o penále za obdobie 01/2004-01/2005 v sume 5.990,48 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného žalovanou dňa 17.06.2013, ktorým bolo čiastočne vyhovené žiadosti žalobcu o odpustenie penále ale vyplýva, že predmetom odpustenia bolo iba penále za obdobie od 01/2004 do 12/2004 stanovené vo výške 7.302,04 eur, ktoré bolo odpustené v rozsahu 20 % tak, že povinnosť úhrady zostala v sume 5.841,64 eur, keď do čiastky 1.460,41 eur bolo žiadosti vyhovené. 13. Takéto rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné, nedôvodné a nezákonné a žalovaná mala na žalobcu aplikovať „generálny pardon“, ako je upravený v ust. § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého mala žalovaná rozhodnúť o odpustení penále v celom rozsahu.. 14. Podľa názoru konajúceho správneho súdu zistenie skutkového stavu žalovanou nie je na riadne posúdenie veci dostačujúce ako je uvedené v ust. § 191 ods.1 písm.e/ SSP a pre nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť výroku je nepreskúmateľné podľa § 191 ods.1 písm.d/ SSP. 15. Správny súd pri rozhodovaní a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vzal do úvahy, že žalobca priamo nezavinil nesplnenie povinnosti spočívajúcej v tom, že na účet Sociálnej poisťovne nebola súdnym exekútorom JUDr. Sobolovským poukázaná vymožená dlžná suma poistného, hoci ju vymohol už 22.02.2010, ako potvrdil i menovaný exekútor, ale až v roku 2012 ju poukázal na účet žalovanej. Ak by exekútor vymožené prostriedky nezadržoval, i keď mu zákon žiadnu lehotu na ich poukázanie žalovanej neukladal, pri ich poukázaní do 30.04.2010 by sa na neho generálny pardon vzťahoval. Odkaz žalovanej, podľa ktorého sa má žalobca obrátiť na súdneho exekútora, ktorý vymožené sumy neodviedol považuje súd za neakceptovateľný, ktorý zasahuje do práv žalobcu. Správny súd pri posúdení opodstatnenosti žaloby v rozsahu v nej uvedených dôvodov síce mal na zreteli, že žalobca tým, že nezaplatil poistné riadne a včas, sa sám dostal do situácie, že dlžné poistné žalovaná vymáhala v exekučnom konaní. Zákonodarca poskytol uvedenou právnou úpravou dlžníkom poistného na sociálne poistenie a nezaplatených príspevkov nárok na získanie predmetnej výhody, pričom ale podstatou a cieľom generálneho pardonu bolo získanie finančných prostriedkov od dlžníkov poisťovne a nie získanie výhody pre exekútora, ktorý dlžné poistné vymáha na svoj účet. Právna úprava neukladala v tom čase súdnemu exekútorovi lehotu, do uplynutia ktorej má vymoženú finančnú sumu získanú exekúciou previesť na účet veriteľa a tento nedostatok bol odstránený až novelou zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.11.2013, a ktorá už ukladá súdnym exekútorom povinnosť najneskôr do 14 dní od prijatia peňažných prostriedkov tieto poukázať bezodkladne oprávnenému, ak sa nedohodol exekútor s oprávneným inak. Uvedená lehota pritom nesmie byť dlhšia ako 90 dní. Práve na základe tohto legislatívneho nedostatku sa dlžníci, od ktorých exekútori vymáhali finančné sumy, sa ich činnosťou dostali do nevýhodnej situácie s následkom neaplikovania generálneho pardonu. Je jednoznačné že zadržiavanie vymožených finančných prostriedkov žalobca nezavinil, z toho dôvodu má súd za to, že žalovaná sa mala pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odpustenie penále touto skutočnosťou dôslednejšie zaoberať. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri vyhodnotení dokazovania riadila a z akého dôvodu aplikovala právnu úpravu uvedenú v ust. § 277a zák. č. 461/2003 Z.z. a neuplatnila inštitút generálneho pardonu . 16. S poukazom na vyššie uvedené považuje správny súd za vhodné zdôrazniť i právnu úpravu uvedenú v § 5 ods. 1, 2 SSP, podľa ktorej konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania a to v spojení so základnými princípmi Civilného sporového poriadku uvedenými v článku 4 ods. 2, kedy súd prihliada i na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. V závere poukazuje konajúci súd i na to, že v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavania je v jeho záhlaví odkaz na § 178 ods. 1 písm. a) bod 11 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorým sa určuje pôsobnosť žalovanej ako pobočky Sociálnej poisťovne rozhodovať o veci na prvom stupni, ale zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, ako je uvedené v bode 11, na ktorý bod žalovaná poukazuje nie je predmetom samotného rozhodnutia, čo tiež prispieva k jeho nezrozumiteľnosti. 17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré bude vydané súdnym úradníkom. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).