Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200119 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200119.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci navrhovateľa: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX M., právne zastúpený: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti odporkyni Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 31267-3/2013- BA zo dňa 25.11.2013, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. 31267-3/2013-BA zo dňa 25. novembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 296,44 Eur k rukám advokáta Mgr. Milana Trylča v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom doručeným odporkyni dňa 23.12.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. 31267-3/2013-BA zo dňa 25.11.2013, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.12.2011, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú rentu. Odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzala zo žiadosti o priznanie úrazovej renty zo dňa 21.2.2013, oznámenia poistnej udalosti zo dňa 9.1.2012, záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 31.12.2011, oznámenia o predĺžení lehoty zo dňa 11.4.2013, lekárskej správy zo dňa 15.10.2013, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 31267-1/2013-BA zo dňa 30.5.2013 o prerušení konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ dňa 31.12.2011 utrpel v bani pracovný úraz krčnej chrbtice. Predtým bolo v záznamoch obvodného lekára zistené, že navrhovateľ sa opakovane liečil pre bolesti krčnej a bedrovej chrbtice. Pri vstupnej prehliadke pri uchádzaní sa o prácu v bani táto skutočnosť nebola vôbec zohľadnená. Navrhovateľ bol vyšetrený v chirurgickej a neurologickej ambulancii s odstupom dvoch dní od úrazu v bani. Neurologickým vyšetrením z januára 2012 a pri kontrolnom vyšetrení z februára 2012 bolo zistené, že obtiaže sú len dekompenzované úrazom a o úrazovú diagnózu nešlo. V júli 2012 podstúpil navrhovateľ vyšetrenie magnetickou rezonanciou pre zhoršenie zdravotného stavu, kde boli popísané degeneratívne zmeny a zmeny na medzistavcových platničkách, ktoré boli znova potvrdené v januári 2013 pred plánovaným operačným zákrokom. Podľa posudkového lekára vývoj a terajší stav poškodenia krčnej chrbtice nemá bezprostrednú súvislosť s pracovným úrazom. Degeneratívne zmeny chrbtice museli prebiehať dlhšie obdobie pred úrazom, preto posudkový lekár stanovil pokles miery pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 15 %. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych záznamoch týkajúcich sa liečby krčnej a bedrovej chrbtice pred pracovným úrazom, právne naopak má k dispozícii lekárske potvrdenia, z ktorých vyplýva, že pred pracovným úrazom sa neliečil u neurológa na krčnú chrbticu, s čím korešponduje aj záver neurológa ,,poúrazový CB syndróm s léziou C8 vľavo, chronický cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm pri viacúrovňovej C diskopatii a chronická neuropatická bolesť. Žiadal, aby sa prihliadlo na skutočnosť, že v dôsledku tohto úrazu sa stal od 16.1.2013 plne invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Záverom uviedol, že dňa 16.1.2013 podstúpil operáciu náhrady diskov C4-C7 a z tohto dôvodu jeho zdravotný stav ako stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek žiada opätovne posúdiť podľa Kpt. XV., odd. E, pol. 4 ako stav s trvalými prejavmi dráždenia nervov, v súlade s neurologickým záverom Z.10/12, ktoré bolo k dispozícii na posudkové účely. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie, pričom navrhovateľ na pojednávaní dňa 25.5.2015 opätovne poukázal na rozdielnosť stanovených diagnóz posudkovým lekárom, keď tento v posudku zo dňa 18.2.2014 v úvode ako diagnózu uvádza S14 a v závere posudku v časti II. uvádza S19. Uviedol, že v júni 2015 by mal absolvovať vyšetrenie MR v Skalici u MUDr. M. za účelom vyšetrenia krčnej chrbtice, nakoľko mu začali tŕpnuť prsty na obidvoch rukách. Odo dňa posledného posúdenia jeho zdravotného /18.2.2014/ došlo k jeho zhoršeniu a preto žiadal o znovuposúdenie zdravotného stavu. Následne súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zdravotný stav navrhovateľa bude znovuposúdený posudkovým lekárom a to jednak s poukazom na existujúce nezrovnalosti uvádzané v lekárskej správe - posudku zo dňa 18.2.2014 týkajúce sa stanovenej diagnózy, keď v úvode posudku je uvádzaná u navrhovateľa dg. S14 a v závere posudku S19 a taktiež aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má v mesiaci 06/15 absolvovať vyšetrenie MR, ktoré by následne predložil posudkovému lekárovi na zhodnotenie. Dňa 23.5.2016 sa konalo ďalšie súdne pojednávanie, na ktorom navrhovateľ namietal postup odporkyne, resp. posudkových lekárov, pričom poukázal na to, že MUDr. E. dňa 1.12.2015 uviedla, že invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu s tým, že uvedené konštatovala aj ďalšia posudková lekárka MUDr. Q., ktorá určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % alebo 75 %. Záverom opätovne uviedol, že zdravotné problémy v jeho prípade nastali až po pracovnom úraze. Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že posúdenie invalidity je osobitné a nezávislé od posúdenia úrazovej renty. Zdravotný stav navrhovateľa posudzovali viacerí posudkoví lekári, ktorí sa zhodli na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 15 %, čo nezakladá nárok na úrazovú rentu, pričom ochorenie chrbtice nesúvisí s pracovným úrazom navrhovateľa. MUDr. Q. v lekárskej správe zo dňa 15.10.2013 konštatovala, že navrhovateľ sa opakovane liečil na krčnú a bedrovú chrbticu ešte pred samotným pracovným úrazom, čo potvrdila aj MUDr. H. v posudku zo dňa 2.10.2013 Krajský súd preskúmal na základe návrhu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie, nariadil vo veci pojednávanie a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 153 ods. 5 cit. zákona lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa § 188 ods. 2 cit. zákona na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky. Podľa § 187 cit. zákona ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania. Predmetom súdneho konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 31267-3/2013-BA zo dňa 25.11.2013, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú rentu. Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľa na úrazovú rentu sa odporkyňa resp. jej posudkoví lekári zaoberali predovšetkým otázkou, či k rozhodujúcemu poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo v dôsledku pracovného úrazu. Nakoľko v lekárskom posudku zo dňa 18.2.2014, ktorý vypracovala MUDr. U. V. boli rozdielne stanovené diagnózy /S14, S19/ a navrhovateľ mal absolvovať vyšetrenie MR, súd žiadosťou zo dňa 13.11.2015 požiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa. Posudková lekárka MUDr. L. E. v lekárskej správe zo dňa 1.12.2015 určila u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 100 % odo dňa 23.12.2012. Odbor lekárskej posudkovej činnosti túto lekársku správu vyhodnotil ako neobjektívnu a požiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkového lekára ústredia, vysunuté pracovisko Nitra, MUDr. U. K. ktorý vo svojom posudku zo dňa 4.12.2015 skonštatoval, že dôvodom pracovnej neschopnosti navrhovateľa je síce ochorenie krčnej chrbtice, avšak toto ochorenie nemá súvislosť s pracovným úrazom navrhovateľa. Samotný úraz si vyžiadal iba krátkodobú práceneschopnosť navrhovateľa a úplne sa zhojil. Nebyť ochorenia krčnej chrbtice, ktorá mimochodom pri úraze nebola vôbec poškodená a podľa ošetrujúceho lekára sa na vertebrogénne ťažkosti navrhovateľ liečil už pred úrazom, navrhovateľ by znova mohol vykonávať prácu baníka prakticky bez obmedzenia aj naďalej. Vážne poškodenie krčnej chrbtice, ktoré si postupne vyžiadalo operáciu nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, ale v dôsledku degeneratívnych zmien na chrbtici a preto nejde o poškodenie zdravia na účely úrazovej renty. Uznanie navrhovateľa za poškodeného na účely úrazovej renty pre ťažké poškodenie krčnej chrbtice následkom pracovného úrazu, si vyžadovalo bezprostredne po úraze zistiť herniu disku s akútnou symptomatikou - radikulárnym symptómom po evidentnom poranení krčnej chrbtice. K uvedenému posúdeniu však nedošlo. Miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa bola stanovená v rozsahu 0 %. Podľa názoru súdu z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odporkyňa nepostupovala v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, keď aj napriek posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa dňa 1.12.2015 túto lekársku správu z dôvodu jej neobjektívnosti nepovažovala za náležitý podklad pre vydanie rozhodnutia a požiadala o posúdenie zdravotného stavu nepríslušného posudkového lekára MUDr. U. K.. V lekárskej správe MUDr. U. K. zo dňa 4.12.2015 je uvedené, že sa jedná o vyjadrenie k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa, pričom súd žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, navyše zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný v jeho neprítomnosti, bez jeho predvolania resp. upovedomenia tak ako to vyžaduje § 153 ods. 5, § 187 a § 188 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd dospel k záveru, že postup odporkyne, ktorým bez vedomia navrhovateľa vyhotovila ďalší lekársky posudok nemožno považovať za zákonný. Navyše lekársky posudok zo dňa 4.12.2015 dospel k úplne odlišnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa pokiaľ sa týka nároku na úrazovú rentu. Súdu nie je zrejmé ani na základe čoho dospela odporkyňa k záveru o neobjektívnosti znaleckého posudku zo dňa 1.12.2015 a následne zverila posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa nepríslušnému posudkovému lekárovi. Posudok vyhotovený dňa 4.12.2015 tak nemohol byť podkladom pre rozhodovanie odporkyne. Odporkyňa tak nerešpektujúc závery svojich posudkových lekárov zvolila postup vyhotovenia ďalšieho lekárskeho posudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý umožňuje ustanoviť znalca, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Úlohou odporkyne bude v ďalšom konaní po zohľadnení zdravotného stavu navrhovateľa, resp. po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za úkony právnej pomoci: - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.10.2015 vo výške 139,83 Eur - písomne podanie (doplnenie opravného prostriedku) zo dňa 22.10.2015 vo výške 139,83 Eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,39 Eur t.j. 16,78 Eur t.j. celkom vo výške 296,44 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: - písomne podanie (žiadosť o postup v konaní) zo dňa 8.2.2016 vo výške 143,00 Eur - písomne podanie (vyjadrenie k veci) zo dňa 29.4.2016 vo výške 143,00 Eur ako aj režijný paušál vo výške 17,16 Eur z dôvodu, že nejde o podania vo veci samej a zároveň tieto podania neboli predložené po výzve súdu, a preto nemožno považovať tieto uplatnené trovy konania uplatnené právnym zástupcom navrhovateľa za účelne vynaložené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.).