Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/39/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200250 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200250.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, Z., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska 4, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.3.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.3.2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.3.2016 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.3.2014 odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 11.1.2011. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba I. alebo II. kategórií funkcií trvali k 31.12.1999, s tým, že toto ustanovenie umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zákona, nakoľko však v prípade navrhovateľa nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky, nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že v období od 3.7.1972 do 31.12.1999 navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, nebolo možné jeho dôchodkový vek znížiť ani s prihliadnutím na § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.1.2014 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo a podľa v súčasnosti platných predpisov mu nárok na starobný dôchodok vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa XX.X.XXXX. 2. Navrhovateľ sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia tohto rozhodnutia. Namietal, že odpracoval 24,20 roka v II. pracovnej kategórii a preto by podľa § 174 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. mal do starobného dôchodku odísť vo veku 58 rokov. Odporca mu roky odpracované v II. pracovnej kategórii na tento účel nezohľadnil, rovnako ako odpracovanie 732 dní v službe I. pracovnej kategórie ako vojak základnej vojenskej služby, čím ho diskriminuje a poškodzuje, nakoľko vojakom a policajtom sa táto doba započítava. 3. Uvádzal, že ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31.12.2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii, resp. v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet napríklad starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, resp. funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., a aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľ vraj nevykonával vojenskú službu v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu a ani mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a preto je obdobím dôchodkového poistenia v prospech navrhovateľa aj obdobie výkonu jeho zamestnania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a nie je možné pre neho stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku. 4. Má za to, že podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1.6.1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31.12.1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31.12.1999 trvajú. Do rozsahu nárokov vyplývajúcich zo zamestnania zaradeného v minulosti do II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., musí hodnotiť aj zamestnanie navrhovateľa v II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórii funkcií. Pri inom riešení by dochádzalo k zjavnej nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii. 5. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 6. Uvádzal, že podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Uvedené ustanovenie umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58, 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. pracovnej kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nakoľko nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky, nárok na zníženie dôchodkového veku navrhovateľovi nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že v období od 3.7.1972 do 31.12.1999 navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, nie je možné znížiť dôchodkový vek ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov vznikne navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa XX.X.XXXX. Doba vojenskej základnej služby je správne započítaná ako II. pracovná kategória, nakoľko podľa § 18 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava aj náhradná doba (teda vojenská služba), pokiaľ je obklopená dobou výkonu práce v pracovnej kategórii I. alebo II.. Vojenská služba navrhovateľa bola obklopená prácou vykonávanou v II. pracovnej kategórii. 7. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 38Sd/39/2014-32 zo dňa 13.1.2015 preskúmavané rozhodnutie odporcu zo dňa 5.3.2014 ako vecne správne potvrdil a súčasne navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Tento rozsudok zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 9So/99/2015 zo dňa 25.5.2015 z dôvodu, že odporca v priebehu odvolacieho konania dňa 2.3.2016 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi s účinnosťou od XX.X.XXXX, t.j. od dovŕšenia 62 rokov jeho veku priznal starobný dôchodok v sume 584,70 eur mesačne, pričom nepreskúmanie všetkých rozhodnutí o nároku navrhovateľa vydaných v jednom správnom konaní je okolnosťou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odôvodňujúcou zrušenie prvostupňového rozhodnutia súdu. 9. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru o nedostatkoch dôvodov pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 10. Navrhovateľ v konaní namietal nezahrnutie jeho učňovských rokov v podniku Duslo Šaľa do osemnástich rokov veku do obdobia dôchodkového poistenia. Uvádzal, že nárok na dôchodok mu podľa § 174 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. vznikol dosiahnutím 56 rokov veku, t.j. dňom XX.X.XXXX, nakoľko do 31.12.1999 vykonával zamestnanie na rôznych pracovných pozíciách v uvedenom podniku. Vo veci sa s dopytom obrátil aj na Ministerstvo průmyslu a obchodu Českej republiky, ktoré mu však ohľadne zaradenia tohto obdobia do konkrétnej pracovnej kategórie nedalo jednoznačné stanovisko (tento orgán vo vyjadrení zo dňa 16.1.2015, ktoré navrhovateľ súdu predložil, konštatoval, že pre presné zaradenie zamestnania do pracovnej kategórie je potrebné poznať evidenčné číslo zamestnania, nakoľko súhrnné rezortné zoznamy sú zostavené podľa týchto čísel. Druh vykonávanej práce - prevádzkový zámočník je nedostatočným údajom, preto je potrebné oznámiť evidenčné čísla zamestnaní navrhovateľa v priebehu celého jeho pôsobenia v n. p. Duslo Šaľa od roku 1969 až do roku 1999). Má za to, že odporca nedostatočne posúdil všetky relevantné skutočnosti a svoje rozhodnutie odôvodnil nepreskúmateľným spôsobom tak, že občan sám nevie jeho správnosť vyhodnotiť. 11. Odporca poukazoval na to, že navrhovateľ v období rokov 1972 až 1999 pracoval v zamestnaní II. pracovnej kategórie a preto neboli splnené podmienky pre zníženie veku jeho odchodu do dôchodku podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. Pri rozhodnutí o priznaní dôchodku vychádzal z údajov evidenčného listu navrhovateľa, ktoré nemal dôvod spochybňovať. 12. Podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb., (1) Občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. 13. Podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. (3) Mužovi, ktorý v období od 1.1.2004 do 31.12.2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. (4) Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1.1.2004 do 31.12.2014 dovŕšila 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov, j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov, k) v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov. (5) Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1.1.2004 do 31.12.2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov, j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov. (6) Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1.1.2004 do 31.12.2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov. (7) Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1.1.2004 do 31.12.2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, (8) Žene, ktorá v období od 1.1.2004 do 31.12.2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek učí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, (9) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. (10) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca. 14. Podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 15. Podľa obsahu spisového materiálu si navrhovateľ žiadosťou o dôchodok uplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od XX.X.XXXX (v priebehu konania uvádzal, že správne mu nárok vznikol už od XX.X.XXXX), kedy dosiahol vek 57 rokov a zjave tak nespĺňal podmienku veku pre priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pokiaľ vznik takéhoto svojho nároku vyvodzoval z ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb., je potrebné konštatovať, v súlade s argumentáciou odporcu, že uvádzaná skoršia právna úprava zníženie dôchodkového veku spájala iba s výkonom zamestnania I. pracovnej kategórie, ktorého navrhovateľ podľa osobného listu dôchodkového poistenia účastný nebol. V rozpore s jeho právnym názorom pritom nejde o diskrimináciu zamestnancov iných pracovných kategórií, ale zohľadnenie špecifických podmienok výkonu zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie z dôvodu s nimi súvisiacich zdravotných rizík. 16. Správnosť zaradenia zamestnania, ktoré navrhovateľ vykonával, do pracovných kategórií tento účastník relevantným spôsobom nespochybnil. V tomto smere nebolo dôvodným o nesprávnosti podkladov (evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených zamestnávateľom), či postup odporcu usudzovať iba na základe nekonkrétnych a dôkazmi nepodložených tvrdení navrhovateľa. 17. Pokiaľ preto odporca žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 11.1.2011 pre nenaplnenie podmienok ust. § 65 zák. o sociálnom poistení zamietol, rozhodol vecne správne. 18. Vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa súd vysporiadal aj s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa nesprávneho zohľadnenia doby učebného pomeru a absolvovania základnej vojenskej služby, ktoré odporca v ďalšom konaní zohľadnil ako dobu dôchodkového poistenia navrhovateľa v rámci celkovej doby dôchodkového poistenia 16 931 dní pri priznaní starobného dôchodku s účinnosťou od 11.1.2016 rozhodnutím zo dňa 2.3.2016, keď v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu posudzoval kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1.1.1984. 19. Nárok na iné, pre neho výhodnejšie a súčasne zákonu zodpovedajúce, zohľadnenie doby učebného pomeru navrhovateľ v konaní nepreukázal, a pokiaľ spochybnil správnosť výpočtu priemerného mesačného zárobku (135 eur) za roky 2011 až 2015 podľa predpisov účinných do 31.12.20103, bolo potrebné konštatovať, že tento výpočet obsiahnutý v rozhodnutí odporcu zo dňa 2.3.2016 zodpovedá výpočtu priemerného mesačného zárobku podľa § 12 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (odhliadnuc už od toho, že správnosť tohto výpočtu neovplyvňuje správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá navrhovateľovi bola priznaná. 20. V neposlednom rade sa súd nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia spájanou navrhovateľom s nemožnosťou občana samého správnosť rozhodnutia a v ňom obsiahnutých výpočtov vyhodnotiť. Podľa zistenia súdu preskúmavané rozhodnutia odporcu a ich odôvodnenia obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane označenia aplikovaných právnych predpisov a vysvetlenia postupu pri ich aplikácii, a nie sú zaťažené formálnymi nedostatkami odôvodňujúcimi zrušenie rozhodnutia. Prípadná problematickosť vyhodnotenia postupu odporcu a jeho jednotlivých výpočtov je následkom obťažnosti danej právnej problematiky a jej právnej úpravy, ako aj množstva veličín vstupujúcich do procesu posudzovania nároku na dôchodkovú dávku a určenia jej výšky. 21. Nakoľko súd vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam pochybenia odporcu majúce za následok porušenie práv navrhovateľa nezistil, preskúmavané rozhodnutia podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) potvrdil. 22. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.