KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava23. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/124/2014 z 23. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 23. mája 2016, sp. zn. 14S/124/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200548.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/124/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200548.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu INGWE ANWARUNYA s.r.o.,
Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária
Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100902/160169/2014 zo dňa 21.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100902/160169/2014
zo dňa 21.05.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava zn.
1095838/1/48222/2014 zo dňa 24.01.2014 o vyrubení rozdielu spotrebnej dane z alkoholického nápoja
- liehu za zdaňovacie obdobie júl 2012 vo výške 274.147,44 eur.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie
veci, v konaniach došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Poukazoval na to, že podľa v rozhodnutí prezentovaného názoru žalovaného je jednou z podmienok
vrátenia dane, ktorá v § 3 zák. č. 350/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 nie je expressis verbis
uvedená, ale možno ju zo zmyslu vrátenia dane odvodiť , že za preukázateľne zdanený alkoholický
nápoj možno považovať iba ten, za ktorý bola spotrebná daň reálne uhradená do štátneho rozpočtu,
pričom žalovaný ako podporný argument svojich záverov použil dôvodovú správu k zákonu č. 362/2013
Z.z., ktorým sa zmenil § 13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nezaplatenie dane spoločnosti DISSTON, s.r.o.
je dôvodom pre nepriznanie nároku na vrátenie spotrebnej dane žalobcovi, čím podľa jeho názoru
nedochádza k prenosu daňovej povinnosti zo spoločnosti DISSTON, s.r.o. Považuje za nesporné,
že spoločnosť DISSTON, s.r.o. spotrebnú daň nezaplatila, avšak žalobca kupujúcemu zaplatil vrátane
spotrebnej dane z liehu a následne aj pri jeho vyskladňovaní do daňovo voľného obehu, kedy mu
vznikla daňová, daň riadne priznal a zaplatil, čím podľa jeho názoru došlo k dvojitému zdaneniu liehu.
Žalovaný mu nedôvodne dáva na ujmu nesplnenie daňovej povinnosti spoločnosťou DISSTON, s.r.o.,
pričom výklad ustanovenia § 13 zák. č. 530/2011 Z.z. použitý žalovaným nie je záväzný nakoľko



výklad právnych noriem je oprávnený poskytovať výlučne Ústavný súd SR. Neobstojí ani argumentácia
dôvodovou správou a zmenou zákona vykonanou zákonom č. 362/2013 Z.z, ktorou nedošlo iba k
spresneniu textu § 18 ods. 7, ale účinnosťou tejto novely bola do právnej úpravy zavedená nová
podmienky pre vznik nároku na vrátenie dane. Toto ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2013 za
preukázateľne zdanený považovalo alkoholický nápoj, pri ktorom daňový subjekt preukázal jeho zdravie,
a to dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu zahŕňajúcu spotrebnú daň a súčasne dokladom
potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene alkoholického nápoja. Žalobca pritom predmetný alkoholický
nápoj nakúpil od spoločnosť CARAT DISTILLERY Trade, s.r.o. na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa
16.02.2011 za cenu stanovenú znaleckým posudkom č. 2/2001 vypracovaným Výskumným ústavom
riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, ktorá zahŕňala spotrebnú daň z liehu. Zaplatenie ceny
bolo realizované formou vzájomného započítania pohľadávok na základe dohody zo dňa 16.02.2011,
z ktorej taktiež vyplýva, že došlo k zaplateniu spotrebnej dane v kúpnej cene liehu. Spochybňovanie
kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho dokladu potvrdzujúceho nadobudnutie liehu za cenu zahŕňajúcu
spotrebnú daň a dohody o započítaní ako dokladu potvrdzujúceho zaplatenie dane v cene liehu považuje
za nedôvodné a argumentáciu žalovaného v tomto smere za nezrozumiteľnú a zmätočnú. V danom
prípade išlo o príjem liehu mimo pozastavenia dane, v ktorom režime sa môže nachádzať iba lieh
preukázateľne zdanený, v súvislosti s čím žalovaný pripustil pochybenie správcu dane pri konštatovaní,
že „samotná skutočnosť, že lieh sa dostal z daňového režimu pozastavenia dane do režimu daňový
voľný obeh, nerobí z tohto liehu automaticky lieh zdanený“, avšak súčasne bez bližšieho zdôvodnenia
tento nedostatok označil za nespôsobujúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Na pravde sa nezakladá
ani tvrdenie žalovaného, že ako samostatný sklad liehu bola na základe návrhu žalobcu zadefinovaná
iba nádrž s váhou č. 30, nakoľko žalobca od počiatku naskladňovnia argumentoval tým, že vo všetkých
technologických zariadeniach v sklade bolo možné uskutočniť zisťovanie množstva prijímaného liehu.
Napriek tomu na základe pokynu zástupcu správcu dane došlo k protiprávnemu zamedzeniu prijímania
liehu realizovaným spôsobom a správca vyžadoval prečerpanie celého objemu výlučne cez dotknutú
nádrž, čím došlo k neoprávnenému zásadu do práva žalobcu zistiť presné množstvá už fakticky prijatého
liehu. Žalobca poukazoval tiež na to, že spoločnosť DISSTON, s.r.o. bola dňom 17.02.2011 vymazaná z
obchodného registra, jej zánikom sa stal daňový nedoplatok nevymožiteľným a mal byť správcom dane
odpísaný.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uvádzal, že nejde o dvojité zdanenie liehu, ktoré predpokladá, aby spotrebná daň za lieh bola uhradená
dvakrát. Lieh, z ktorého si žalobca uplatňuje vrátenie dane, nebol pred jeho nadobudnutím žalobcom
zdanený, bolo iba podané daňové priznanie, spotrebná daň zaplatená nebola, o čom žalobca mal
vedomosť. Má za to, že jeho výklad práva nadobúda individuálnu právnu záväznosť prostredníctvom
rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom dôvodovú správu k zákonu č. 362/2013 Z.z. použil iba ako
podporný argument pre svoju interpretáciu ustanovenia § 13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2013. Žalobca svoje tvrdenia zakladá na účelovej interpretácii ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
k) bod 1. zák. č. 530/2011 Z.z., ktoré predpokladá, že lieh, ktorý sa nachádza v tzv. daňovom voľnom
obehu, teda mimo režimu pozastavenia dane, by mal byť zdanený. Ide však iba o zákonný predpoklad
a to, že sa lieh ocitne mimo pozastavenia dane, ešte neznamená, že bol aj preukázateľne zdanený.

Skutočnosť, že nádrž č. 30 bola zadefinovaná ako samostatný sklad liehu na základe návrhu žalobcu
vyplýva zo žiadosti žalobcu zo dňa 25.05.2009 na priloženie colných uzáver, súčasťou ktorej bol aj
situačný nákres obsahujúci zadefinovanie nádrže č. 30. S touto argumentáciou sa žalovanej vysporiadal
už v obsahu svojho rozhodnutia, v ktorom poukazoval na zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa
28.05.2009, z ktorej taktiež vyplýva, že nádrž č. 30 je považovaná za samostatný sklad liehu. Pri žiadosti
žalobcu o vrátenie dane nemožno vychádzať zo záveru, že daň bola zaplatená, hoci v skutočnosti
nebola, len pre to, že spoločnosť DISSTON, s.r.o. zanikla a daňový nedoplatok sa stal nevymožiteľným
a bol alebo mal byť odpísaný.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

Nakoľko žalobca v obsahu svojho podania neozrejmil súvislosť medzi tvrdeným spôsobom naskladnenia
liehu a požiadavkou správcu dane na prečerpanie liehu výlučne cez nádrž č. 30, s vyrubením rozdielu



spotrebnej dane, či výškou tejto dane, zásadnou spornou otázkou konania podľa žalobných dôvodov
zostala otázka existencie nároku na vrátenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja v prípade, ak
spotrebná daň pri uvedení alkoholického nápoja do voľného daňového obehu uhradená nebola (čo v
danom prípade vzhľadom na okolnosti týkajúce sa splnenia daňovej povinnosti spoločnosti DISSTON,
s.r.o. nebolo sporné).

V tomto smere argumentácia žalobcu spočívala v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nakoľko ustanovenie §
13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom do 31.12.2013
za preukázateľne zdanený alkoholický nápoj nepovažovalo nápoj, za ktorý bola spotrebná daň reálne
odvedená do štátneho rozpočtu, ale nápoj, zdanenie ktorého bolo doložené dokladom potvrdzujúcim
jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene alkoholického
nápoja, s tým, že v jeho prípade tieto podmienky vrátenia dane boli splnené.

V tejto súvislosti sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného a správcu dane vychádzajúcim z
teleologického a logického výkladu príslušnej právnej normy zohľadňujúceho účel a zmysel celého
právneho predpisu - zák. č. 530/2011 Z.z., ako aj účel a zmysel celého právneho odvetvia - daňového
práva. Nemožno mať pritom výhrady voči argumentácii dôvodovou správou k zákonu č. 362/2013 Z.z.,
ktorým sa zákon č. 530/2011 Z.z. zmenil a doplnil aj v ustanovení § 13 ods. 7, a podľa ktorej došlo
s cieľom eliminovať daňové úniky pri uplatňovaní nároku na vrátenie spotrebnej dane k spresneniu
ustanovenia tak, že sa za preukázateľne zdanený alkoholický nápoj nepovažuje nápoj, ak spotrebná daň
z neho nebola preukázateľne zaplatená. Dôvodová správa ako autentický výklad orgánu, ktorý normu
prijal, hoci nie všeobecne záväzným spôsobom ozrejmuje zámer zákonodarcu a preto má pri aplikácii
normy správnym orgánom neopomenuteľnú výpovednú hodnotu.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že sa účel a zmysel zákona jeho novelizáciou
nezmenil - týmto nepochybne bolo a naďalej je vrátenie dane iba v prípade reálneho uhradenia dane
štátu.

Pokiaľ zákon upravujúci vzťah medzi štátom reprezentovaným daňovými orgánmi a daňovými subjektmi,
v znení do 31.12.2013 upravoval vrátenie dane z preukázateľne zdaneného nápoja a za preukázateľne
zdanený nápoj označoval nápoj, ktorého zdanenie je doložené určitým dokladom, logicky nemožno
usudzovať o tom, že mal na mysli dokladovanie iba fiktívnej skutočnosti a vrátenie niečoho (dane ako
platby daňového subjektu určenej a upravenej zákonom a vyberanej štátom alebo orgánmi miestnej
samosprávy), čo štát v skutočnosti neprevzal a v súvislosti so žalobcom namietanou úhradou dane v
cene liehu prevzal subjekt súkromného práva v rámci obchodnoprávneho vzťahu predávajúci - kupujúci.

Rovnako samotná skutočnosť, že sa lieh dostal do režimu voľného daňového obehu, neznamená, že
bol lieh zdanený, a v súvislosti s nárokom žalobcu na vrátenie danej ej nerelevantnou skutočnosť, že
daňový dlžník zanikol - zákon s ňou z hľadiska nároku žalobcu nespája žiaden následok.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, vrátane
logického a vecne správneho vyhodnotenia dôkazov, ako aj správne právne posúdenie veci a
zrozumiteľné vysporiadanie sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu, pričom súd nezistil ani
existenciu takých vád konania, ktorých následkom by mohlo byť ukrátenie žalobcu na jeho právach a
nesprávne rozhodnutie správnych orgánov vo veci.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach
žalobných dôvodov nesúlad so zákonom nezistil a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.