Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/124/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200548 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200548.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu INGWE ANWARUNYA s.r.o., Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/160169/2014 zo dňa 21.05.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100902/160169/2014 zo dňa 21.05.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095838/1/48222/2014 zo dňa 24.01.2014 o vyrubení rozdielu spotrebnej dane z alkoholického nápoja - liehu za zdaňovacie obdobie júl 2012 vo výške 274.147,44 eur. Namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie veci, v konaniach došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukazoval na to, že podľa v rozhodnutí prezentovaného názoru žalovaného je jednou z podmienok vrátenia dane, ktorá v § 3 zák. č. 350/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 nie je expressis verbis uvedená, ale možno ju zo zmyslu vrátenia dane odvodiť , že za preukázateľne zdanený alkoholický nápoj možno považovať iba ten, za ktorý bola spotrebná daň reálne uhradená do štátneho rozpočtu, pričom žalovaný ako podporný argument svojich záverov použil dôvodovú správu k zákonu č. 362/2013 Z.z., ktorým sa zmenil § 13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nezaplatenie dane spoločnosti DISSTON, s.r.o. je dôvodom pre nepriznanie nároku na vrátenie spotrebnej dane žalobcovi, čím podľa jeho názoru nedochádza k prenosu daňovej povinnosti zo spoločnosti DISSTON, s.r.o. Považuje za nesporné, že spoločnosť DISSTON, s.r.o. spotrebnú daň nezaplatila, avšak žalobca kupujúcemu zaplatil vrátane spotrebnej dane z liehu a následne aj pri jeho vyskladňovaní do daňovo voľného obehu, kedy mu vznikla daňová, daň riadne priznal a zaplatil, čím podľa jeho názoru došlo k dvojitému zdaneniu liehu. Žalovaný mu nedôvodne dáva na ujmu nesplnenie daňovej povinnosti spoločnosťou DISSTON, s.r.o., pričom výklad ustanovenia § 13 zák. č. 530/2011 Z.z. použitý žalovaným nie je záväzný nakoľko výklad právnych noriem je oprávnený poskytovať výlučne Ústavný súd SR. Neobstojí ani argumentácia dôvodovou správou a zmenou zákona vykonanou zákonom č. 362/2013 Z.z, ktorou nedošlo iba k spresneniu textu § 18 ods. 7, ale účinnosťou tejto novely bola do právnej úpravy zavedená nová podmienky pre vznik nároku na vrátenie dane. Toto ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2013 za preukázateľne zdanený považovalo alkoholický nápoj, pri ktorom daňový subjekt preukázal jeho zdravie, a to dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu zahŕňajúcu spotrebnú daň a súčasne dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene alkoholického nápoja. Žalobca pritom predmetný alkoholický nápoj nakúpil od spoločnosť CARAT DISTILLERY Trade, s.r.o. na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2011 za cenu stanovenú znaleckým posudkom č. 2/2001 vypracovaným Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, ktorá zahŕňala spotrebnú daň z liehu. Zaplatenie ceny bolo realizované formou vzájomného započítania pohľadávok na základe dohody zo dňa 16.02.2011, z ktorej taktiež vyplýva, že došlo k zaplateniu spotrebnej dane v kúpnej cene liehu. Spochybňovanie kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho dokladu potvrdzujúceho nadobudnutie liehu za cenu zahŕňajúcu spotrebnú daň a dohody o započítaní ako dokladu potvrdzujúceho zaplatenie dane v cene liehu považuje za nedôvodné a argumentáciu žalovaného v tomto smere za nezrozumiteľnú a zmätočnú. V danom prípade išlo o príjem liehu mimo pozastavenia dane, v ktorom režime sa môže nachádzať iba lieh preukázateľne zdanený, v súvislosti s čím žalovaný pripustil pochybenie správcu dane pri konštatovaní, že „samotná skutočnosť, že lieh sa dostal z daňového režimu pozastavenia dane do režimu daňový voľný obeh, nerobí z tohto liehu automaticky lieh zdanený“, avšak súčasne bez bližšieho zdôvodnenia tento nedostatok označil za nespôsobujúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie žalovaného, že ako samostatný sklad liehu bola na základe návrhu žalobcu zadefinovaná iba nádrž s váhou č. 30, nakoľko žalobca od počiatku naskladňovnia argumentoval tým, že vo všetkých technologických zariadeniach v sklade bolo možné uskutočniť zisťovanie množstva prijímaného liehu. Napriek tomu na základe pokynu zástupcu správcu dane došlo k protiprávnemu zamedzeniu prijímania liehu realizovaným spôsobom a správca vyžadoval prečerpanie celého objemu výlučne cez dotknutú nádrž, čím došlo k neoprávnenému zásadu do práva žalobcu zistiť presné množstvá už fakticky prijatého liehu. Žalobca poukazoval tiež na to, že spoločnosť DISSTON, s.r.o. bola dňom 17.02.2011 vymazaná z obchodného registra, jej zánikom sa stal daňový nedoplatok nevymožiteľným a mal byť správcom dane odpísaný. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že nejde o dvojité zdanenie liehu, ktoré predpokladá, aby spotrebná daň za lieh bola uhradená dvakrát. Lieh, z ktorého si žalobca uplatňuje vrátenie dane, nebol pred jeho nadobudnutím žalobcom zdanený, bolo iba podané daňové priznanie, spotrebná daň zaplatená nebola, o čom žalobca mal vedomosť. Má za to, že jeho výklad práva nadobúda individuálnu právnu záväznosť prostredníctvom rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom dôvodovú správu k zákonu č. 362/2013 Z.z. použil iba ako podporný argument pre svoju interpretáciu ustanovenia § 13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013. Žalobca svoje tvrdenia zakladá na účelovej interpretácii ustanovenia § 2 ods. 1 písm. k) bod 1. zák. č. 530/2011 Z.z., ktoré predpokladá, že lieh, ktorý sa nachádza v tzv. daňovom voľnom obehu, teda mimo režimu pozastavenia dane, by mal byť zdanený. Ide však iba o zákonný predpoklad a to, že sa lieh ocitne mimo pozastavenia dane, ešte neznamená, že bol aj preukázateľne zdanený. Skutočnosť, že nádrž č. 30 bola zadefinovaná ako samostatný sklad liehu na základe návrhu žalobcu vyplýva zo žiadosti žalobcu zo dňa 25.05.2009 na priloženie colných uzáver, súčasťou ktorej bol aj situačný nákres obsahujúci zadefinovanie nádrže č. 30. S touto argumentáciou sa žalovanej vysporiadal už v obsahu svojho rozhodnutia, v ktorom poukazoval na zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa 28.05.2009, z ktorej taktiež vyplýva, že nádrž č. 30 je považovaná za samostatný sklad liehu. Pri žiadosti žalobcu o vrátenie dane nemožno vychádzať zo záveru, že daň bola zaplatená, hoci v skutočnosti nebola, len pre to, že spoločnosť DISSTON, s.r.o. zanikla a daňový nedoplatok sa stal nevymožiteľným a bol alebo mal byť odpísaný. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Nakoľko žalobca v obsahu svojho podania neozrejmil súvislosť medzi tvrdeným spôsobom naskladnenia liehu a požiadavkou správcu dane na prečerpanie liehu výlučne cez nádrž č. 30, s vyrubením rozdielu spotrebnej dane, či výškou tejto dane, zásadnou spornou otázkou konania podľa žalobných dôvodov zostala otázka existencie nároku na vrátenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja v prípade, ak spotrebná daň pri uvedení alkoholického nápoja do voľného daňového obehu uhradená nebola (čo v danom prípade vzhľadom na okolnosti týkajúce sa splnenia daňovej povinnosti spoločnosti DISSTON, s.r.o. nebolo sporné). V tomto smere argumentácia žalobcu spočívala v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nakoľko ustanovenie § 13 ods. 7 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom do 31.12.2013 za preukázateľne zdanený alkoholický nápoj nepovažovalo nápoj, za ktorý bola spotrebná daň reálne odvedená do štátneho rozpočtu, ale nápoj, zdanenie ktorého bolo doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene alkoholického nápoja, s tým, že v jeho prípade tieto podmienky vrátenia dane boli splnené. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného a správcu dane vychádzajúcim z teleologického a logického výkladu príslušnej právnej normy zohľadňujúceho účel a zmysel celého právneho predpisu - zák. č. 530/2011 Z.z., ako aj účel a zmysel celého právneho odvetvia - daňového práva. Nemožno mať pritom výhrady voči argumentácii dôvodovou správou k zákonu č. 362/2013 Z.z., ktorým sa zákon č. 530/2011 Z.z. zmenil a doplnil aj v ustanovení § 13 ods. 7, a podľa ktorej došlo s cieľom eliminovať daňové úniky pri uplatňovaní nároku na vrátenie spotrebnej dane k spresneniu ustanovenia tak, že sa za preukázateľne zdanený alkoholický nápoj nepovažuje nápoj, ak spotrebná daň z neho nebola preukázateľne zaplatená. Dôvodová správa ako autentický výklad orgánu, ktorý normu prijal, hoci nie všeobecne záväzným spôsobom ozrejmuje zámer zákonodarcu a preto má pri aplikácii normy správnym orgánom neopomenuteľnú výpovednú hodnotu. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že sa účel a zmysel zákona jeho novelizáciou nezmenil - týmto nepochybne bolo a naďalej je vrátenie dane iba v prípade reálneho uhradenia dane štátu. Pokiaľ zákon upravujúci vzťah medzi štátom reprezentovaným daňovými orgánmi a daňovými subjektmi, v znení do 31.12.2013 upravoval vrátenie dane z preukázateľne zdaneného nápoja a za preukázateľne zdanený nápoj označoval nápoj, ktorého zdanenie je doložené určitým dokladom, logicky nemožno usudzovať o tom, že mal na mysli dokladovanie iba fiktívnej skutočnosti a vrátenie niečoho (dane ako platby daňového subjektu určenej a upravenej zákonom a vyberanej štátom alebo orgánmi miestnej samosprávy), čo štát v skutočnosti neprevzal a v súvislosti so žalobcom namietanou úhradou dane v cene liehu prevzal subjekt súkromného práva v rámci obchodnoprávneho vzťahu predávajúci - kupujúci. Rovnako samotná skutočnosť, že sa lieh dostal do režimu voľného daňového obehu, neznamená, že bol lieh zdanený, a v súvislosti s nárokom žalobcu na vrátenie danej ej nerelevantnou skutočnosť, že daňový dlžník zanikol - zákon s ňou z hľadiska nároku žalobcu nespája žiaden následok. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, vrátane logického a vecne správneho vyhodnotenia dôkazov, ako aj správne právne posúdenie veci a zrozumiteľné vysporiadanie sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu, pričom súd nezistil ani existenciu takých vád konania, ktorých následkom by mohlo byť ukrátenie žalobcu na jeho právach a nesprávne rozhodnutie správnych orgánov vo veci. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach žalobných dôvodov nesúlad so zákonom nezistil a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.