Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/117/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200774 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200774.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. X.XX.XXXX, bytom V. Z. V. XXX, XXX XX V. Z. V., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.9.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 20.10.2014, sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.9.2014, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 1.12.2012 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením veku 57 rokov, nakoľko odpracoval 18 rokov a 95 dní v službe I. kategórie funkcií, a že bol do civilu prepustený počas pracovnej neschopnosti. Poukázal aj na to, že mu neboli započítané roky civilného zamestnania od 1.12.1991 do 31.12.1995, keď vykonával živnostenskú činnosť. Zdôraznil, že podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ust. § 14 ods. 2 písm. b) až h) a na ust. § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených do I. kategórie funkcií. Uvedený názor oprel o § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože odpracoval 18 rokov a 95 dní v službe I. kategórie funkcií a mal by odísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov. Odporkyňa mu odpracované roky v I. kategórii funkcií na tento účel dostatočne nezohľadnila, čo navrhovateľa vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Ďalej uviedol, že vojenskú službu vykonával od 1.9.1973 do 30.11.1991, pričom mu nebola zhodnotená žiadna doba pre nárok na výsluhový dôchodok podľa ust. § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a považuje sa za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie, pričom právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.6.2016 uviedol, že odporkyňa nesprávne aplikovala ust. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože toto ustanovenie v čase ukončenia služobného pomeru navrhovateľa nebolo účinné, resp. v tomto období nebolo vydané. Ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení sa viackrát menilo a vo vzťahu k navrhovateľovi pôsobí retroaktívne. Poukázal na ust. § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keď v prípade navrhovateľa bol ukončený služobný pomer zo služobných dôvodov, a to v dôsledku jeho zranenia, ktoré utrpel počas služobného pomeru. Navrhovateľ tak musel ukončiť služobný pomer, keď dňa 18.1.1995 bola ukončená jeho práceneschopnosť a následne dňa 30.11.1991 s ním bol ukončený služobný pomer. Uviedol, že z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že u navrhovateľa nie sú pokryté prázdniny počas štúdia na SOU v čase od 1.7.1973 do 31.8.1973, ktoré obdobie by malo byť súčasťou prípravy na budúce povolanie. Ďalej mu nebolo zhodnotené ani obdobie, kedy vykonával samostatne zárobkovú činnosť od 18.12.1992 do 26.4.2004 a taktiež nemá posudzované obdobie, keď bol nezamestnaný v čase od 1.2.2009 do 1.3.2009. Poverená zástupkyňa odporkyne k veci uviedla, že je nepochybné, že navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok ku dňu 1.12.2012. Poukázala na potvrdenie Vojenského útvaru Sereď zo dňa 29.11.1991, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť dňa 30.11.1991 a taktiež, že v čase od 1.9.1973 do 19.7.1975 vykonával základnú vojenskú službu, t.j. mu bolo zhodnotených 1 rok 10 mesiacov a 19 dní, ďalej služba vojaka z povolania v čase od 20.7.1975 do 30.11.1991, t.j. 16 rokov 4 mesiace a 11 dní, čo celkom predstavovalo 18 rokov a 3 mesiace. K námietke navrhovateľa o nezohľadnení obdobia jeho nezamestnanosti uviedla, že toto obdobie sa do obdobia dôchodkového poistenia nezarátava. Ďalej zdôvodnila aj posúdenie obdobia výkonu samostatne zárobkovej činnosti a to odkazom na ust. § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. K otázke zníženia dôchodkového veku v prípade navrhovateľa nebola splnená podmienka § 174 ods. 2 resp. § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal na základe návrhu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie, nariadil vo veci pojednávanie a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zebezpečení (1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.9.2014, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 1.12.2012 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.9.2014 súd preskúmal predovšetkým z hľadiska či navrhovateľ ku dňu 1.12.2015 t.j. dňu, ku ktorému žiadal priznať starobný dôchodok spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení a § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení súd uvádza, že predmetné ustanovenie pre vznik nároku na starobný dôchodok vyžaduje splnenie podmienky trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo služby v I. alebo II. kategórií funkcií ku dňu 31.12.1999. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku, podmienka trvania zamestnania ku dňu 31.12.1999 musí byť kumulatívne splnená bez ohľadu na počet rokov služby v I. alebo II. kategórii funkcií. V potvrdení Vojenského útvaru Sereď zo dňa 29.11.1991 je uvedené, že navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť dňa 30.11.1991 t.j. podmienka v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nebola splnená. Navrhovateľ tak zákonné podmienky priznania dôchodku nesplnil, keďže bol zo zamestnania uvoľnený na vlastnú žiadosť a zamestnaný bol po dobu 18 rokov 95 dní. K otázke retroaktivity zákona o sociálnom zabezpečení súd uvádza, že navrhovateľ skončil pracovný pomer dňa 30.11.1991, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť dňa 22.12.1999. V tomto prípade bolo potrebné pre vznik nároku na starobný dôchodok splniť viacero podmienok. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonných podmienok s tým, že vznik tohto nároku sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok t.j. podmienok podľa zákona o sociálnom poistení, ktorého ustanovenie § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutiach napr. sp.zn.7So/72/2012 zo dňa 29.5.2013 a sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 zaujal k tejto otázke zhodné stanovisko. Podľa názoru súdu odporkyňa postupovala pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení resp. zákona o sociálnom zabezpečení, vychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, t.j. zadovážila si potrebné podklady a zohľadnila všetky skutočnosti, rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, pričom navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia resp. by odôvodňovali jeho zrušenie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.9.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.