Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/209/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200792 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200792.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: MVDr. P. X., bytom O. XXX, XXX XX F. Q. P., právne zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov SR, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, IČO: 17317894, právne zast.: Erben & Erben, advokátska kancelária s.r.o., Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, o návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25/2012/Pr zo dňa 11.09.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov SR číslo: 25/2012/Pr zo dňa 11.9.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,-eur z titulu zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 675,99 eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Q. sporiteľni, a.s., D.: Q.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.10.2014 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov SR č. 25/2012DS zo dňa 14.5.2014, ktorým prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným z porušenia § 9 ods. 2 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 442/2004 Z.z. v spojení s § 3 písm. a/ prvej časti Etického a profesného poriadku Komory veterinárnych lekárov SR, pretože žalobca ako člen Komory veterinárnych lekárov SR dňa 17.8.2012 pri psovi sťažovateľa Ing. J. L. neviedol evidenciu o vykonaní súkromnej veterinárnej činnosti a poprel vykonanie týchto súkromných veterinárnych činností, čím pri výkone svojho povolania nekonal čestne t.j. v rozpore so zásadami etiky, ktoré vydala Komora veterinárnych lekárov SR, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona o Komore veterinárnych lekárov SR (ďalej len KVL SR), za čo mu bolo uložené písomné napomenutie. Žalobca v žalobe namietal, že prejednanie veci pred disciplinárnym senátom bolo uskutočnené bez prítomnosti žalobcu, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal, že listom zo dňa 25.4.2014 požiadal o odročenie disciplinárneho pojednávania určeného na deň 14.5.2014, nakoľko v tej istý deň mal právny zástupca pojednávanie na Okresnom súde v Senici. Na túto žiadosť reagoval disciplinárny orgán žalovaného listom zo dňa 2.5.2014, keď oznámil žalobcovi, že kolízia dvoch pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Ďalej žalobca namietal, že o disciplinárnom opatrení rozhodlo Prezídium Komory veterinárnych lekárov SR v nesprávnom zložení, keďže Prezídium má mať najmenej 5 členov. Jednému členovi Prezídia MVDr. P. G. vznikol však v priebehu členstva štátnozamestnanecký pomer so začatím jeho výkonu 1.2.2012, v dôsledku čoho požiadal tento člen o pozastavenie svojej registrácie v Komore veterinárnych lekárov SR ku dňu 1.2.2012. V dôsledku pozastavenia registrácie prestal byť MVDr. P. G. členom Prezídia KVL SR s účinnosťou od 1.2.2012. Navyše ku dňu 22.11.2013 požiadal MVDr. P. G. o úplné vyčiarknutie z registra KVL SR. Prezídium KVL SR rozhodlo o vyčiarknutí tohto člena z registra KVL SR na svojom zasadnutí 18.12.2013, čo vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia Prezídia KVL SR č. 8/2013 zo dňa 18.12.2013, preto MVDr. P. G. prestal byť členom Prezídia KVL SR a už v dôsledku pozastavenia svojej registrácie s účinnosťou od 1.2.2012 ako je uvedené v zápisnici z tohto zasadnutia. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že na miesto tohto člena Prezídia KVL SR nastúpil náhradník MVDr. F. B., žalobca k tejto skutočnosti uvádza, že samotná voľba náhradníka Prezídia KVL SR sa mala uskutočniť na sneme žalovaného konanom dňa 19.11.2011, táto však neprebehla, pričom MVDr. F. B. bol zvolený do dozornej komisie KVL SR. Z uvedeného teda vyplýva, že MVDr. F. B. ani nemohol byť zvolený za náhradníka Prezídia KVL SR, nakoľko v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona KVL členstvo v Prezídiu je nezlučiteľné s členstvom v dozornej komisii a v disciplinárnej komisii. Z vyššie uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože ho vydal orgán v nezákonnom zložení. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.1.2015 k námietke kolízie pojednávania na Okresnom súde v Senici s disciplinárnym konaním uviedol, že táto skutočnosť nebránila disciplinárnemu senátu, aby vo veci rozhodol, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/68/1998, podľa ktorého kolízia dvoch pojednávaní tohto istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Žalovaný poukázal, že právny zástupca žalobcu ako advokát sa mohol dať zastúpiť iným advokátom, alebo advokátskym koncipientom. Okrem toho uviedol, že predvolanie na disciplinárne pojednávanie právny zástupca žalobcu prevzal skôr, než mu bolo doručené predvolanie na kolidujúce pojednávanie pred Okresným súdom v Senici. K námietke nesprávnosti zloženia Prezídia KVL SR a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané orgánom v riadnom zložení, v súlade so zákonom a vnútornými predpismi žalovaného. Tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a nepravdivé, pretože piaty náhradný člen Prezídia KVL SR MVDr. F. B. rozhodoval v jeden deň ako člen Prezídia KVL SR a zároveň bol členom dozornej komisie sú nepravdivé. Žalovaný predložil dokument - vzdanie sa členstva v dozornej rade podpísaný MVDr. F. B. dňa 18.12.2013, podľa ktorého sa tento člen Prezídia vzdal členstva v dozornej komisii, teda nič nebránilo tomuto členovi, aby vykonával funkciu náhradníka za člena Prezídia KVL SR MVDr. P. G.. Z prvostupňového rozhodnutia Disciplinárneho senátu KVL SR so sídlom v Bratislave č. 25/2012 DS zo dňa 14.5.2014 súd zistil, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným podľa § 3 písm. d/ siedmej časti disciplinárneho poriadku stanov KVL SR pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 442/2004 Z.z. v spojení s § 3 písm. a/ prvej časti Etického a profesného poriadku KVL SR preto, že ako člen KVL SR dňa 17.8.2012 pri psovi sťažovateľa Ing. J. L. neviedol evidenciu o vykonaní súkromnej veterinárnej činnosti a poprel vykonanie týchto súkromných veterinárnych činností, čím pri výkone svojho povolania nekonal čestne t.j. v rozpore so zásadami etiky, ktoré vydala KVL SR, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 ZoKVL. Za toto porušenie predpisov bolo žalobcovi uložené písomné napomenutie, pričom vo zvyšnej časti návrhu disciplinárny senát žalobcu spod návrhu oslobodil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho senátu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 19.6.2014, ktoré doplnil dňa 23.6.2014, v ktorom namietal odňatie možnosti konať pred disciplinárnym senátom, kedy disciplinárny senát rozhodoval vo veci napriek tomu, že právny zástupca požiadal o odročenie disciplinárneho pojednávania a namietal tak isto aj to, že o prvom odvolaní MVDr. X. zo dňa 31.7.2013 rozhodlo Prezídium KVL SR dňa 6.9.2011 v nesprávnom zložení, pričom v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu malo Prezídium iba štyroch členov. Namietal tiež nezákonnosť zloženia orgánov Komory veterinárnych lekárov SR, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. 25/2012/Pr zo dňa 11.9.2014 uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto potvrdil prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že odročenie pojednávania nepovažoval za dôvodné, pretože kolízia pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Ďalej uviedol, že argument žalobcu a jeho právneho zástupcu o tom, že dňa 6.9.2013 Prezídium KVL SR rozhodovalo tak, že počet členov Prezídia KVL SR boli len štyria a nebolo to v súlade so zákonom je nedôvodný. V čase rozhodovania dňa 6.9.2013 malo Prezídium KVL SR zákonom požadovaný počet členov a rozhodovalo v zmysle § 7 druhej časti rokovacieho poriadku stanov KVL SR. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 v zmysle § 244 ods. 1 a nasl. OSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie zrušil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že namieta najmä skutočnosť, že MVDr. B. nebol zvolený ako náhradník za člena Prezídia KVL SR a preto o odvolaní žalobcu rozhodovalo Prezídium KVL SR v nezákonnom zložení. Pokiaľ ide o námietku kolízie disciplinárneho konania s konaním na súde, túto považuje za dôvodnú, pretože disciplinárny senát porušil právo na spravodlivý proces, keď neodročil prejednanie veci na iný termín, keďže právny zástupca žalobcu nemal možnosť nechať sa zastúpiť v konaní. Žalobca na pojednávaní uviedol, že členovi Prezídia KVL SR MVDr. P. G. vznikol 1.2.2012 štátnozamestnanecký pomer a preto nemohol byť členom prezídia. Na rovnakom sneme kedy bol MVDr. G. zvolený za člena Prezídia KVL SR bol MVDr. B. zvolený za člena dozornej komisie a tak nemohol byť členom Prezídia KVL SR. Právny zástupca žalovaného uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca bol vyčiarknutý z Komory veterinárnych lekárov z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Žalobca v priebehu celého správneho konania maril jeho priebeh a právny zástupca žalobcu o termíne disciplinárneho konania vedel viac ako 3 týždne a tak si mohol zabezpečiť za seba náhradu. Pokiaľ ide o člena Prezídia KVL SR MVDr. B., tak tento sa riadne vzdal funkcie člena dozornej komisie a tak mu nič nebránilo, aby sa stal členom Prezídia KVL SR. Na pojednávaní sa vyjadril aj JUDr. MVDr. D. J., člen Prezídia KVL SR, ktorý k veci uviedol, že žalobca maril priebeh správneho konania, keď si úmyselne nepreberal zásielky resp. preberal ich v lehote kratšej ako 5 dní. Uviedol, že zo zvukového záznamu zo snemu KVL SR jasne vyplýva, že MVDr. B. bol na tomto sneme zvolený za člena Prezídia KVL SR, keď sa predtým písomne vzdal členstva v dozornej komisii. Podľa § 244 a nasl. OSP (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. (4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. (5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. (6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 442/2004 Z.z. (1)Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 442/2004 Z.z. (1) Disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 442/2004 Z.z. (2) Za porušenie povinností uvedených v § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) písomné napomenutie, b) pokutu až do výšky 30 000 Sk, c) vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné : V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú predniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní, súd poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu nebolo doložené žiadnym relevantným dôkazom, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu KVL SR. Navyše súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania druhostupňového rozhodnutia a ani v čase podania žaloby nebol tento dôvod daný. Je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného zasiahlo do práv žalobcu a zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobca stratil aktívnu legitimáciu, by malo za následok v prípade, že žalobca bude úspešný v konaní, v ktorom bude preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu o vyčiarknutí zo zoznamu KVL odňatie možnosti účinne sa brániť v tomto konaní, pretože by stratil procesnú lehotu na podanie novej žaloby resp. išlo by o vec už právoplatne rozhodnutú. Čo sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces zo strany správneho orgánu sa Krajský súd v Trnave stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej nič nebránilo prvostupňovému správnemu orgánu, aby vec prejednal a rozhodol, pretože ospravedlnenie právneho zástupcu z dôvodu kolízie s pojednávaním na súde nie je dôvodom, aby správny orgán nemohol vo veci konať. V prvom rade žalobca a jeho právny zástupca vedeli o disciplinárnom konaní s dostatočným časovým odstupom a právny zástupca mal dostatočný časový priestor na to, aby si zabezpečil náhradu z radov iných advokátov, ktorí by ho zastúpili pred disciplinárnym senátom. Právny zástupca žalobu mal časový priestor oboznámiť svojho zástupcu s daným problémom, ktorý bol predmetom správneho konania a nový zvolený zástupca sa mal možnosť aj oboznámiť s predmetom sporu, ako aj so spisovým materiálom. V tomto smere vyhodnotil súd námietku ako nedôvodnú aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR riešiacu kolíziu pojednávaní ako dôvod na odročenie konania. Za dôvodnú však považuje súd námietku nesprávnosti zloženia členov Prezídia KVL SR vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu správnosti zloženia tohto orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní zo dňa 23.6.2014 podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia vidí v nesprávnom zložení členov orgánov Komory veterinárnych lekárov SR, pretože Prezídium KVL SR rozhodovalo v zložení štyroch členov, hoci zákon vyžaduje, aby malo najmenej päť členov. Pre zrozumiteľnosť celej situácie Krajský súd v Trnave uvádza, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namieta nesprávne zloženie Prezídia KVL SR t.j. orgánu ktorý mal rozhodnúť o jeho odvolaní v budúcnosti z dôvodu, že tento druhostupňový orgán už rozhodoval o odvolaní žalobcu rozhodnutím č.25/2012/Pr zo dňa 6.9.2013, keď vec vrátilo disciplinárnemu senátu na nové konanie, kde rovnako namietal žalobca v odvolaní nesprávne zloženie členov Prezídia KVL SR a od tohto rozhodnutia nemalo prísť (aj žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil) k zmene členov Prezídia KVL SR, keďže na sneme KVL SR konanom dňa 3.2.2012 podľa námietky žalobcu nedošlo k voľbe 5 člena Prezídia KVL SR. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán mohol a mal vedieť, že pokiaľ bola námietka nesprávneho zloženia vznesená proti rozhodnutiu ktoré prakticky vyhovelo odvolaniu žalobcu, že bude potrebné sa s touto námietkou vysporiadať aj v novom rozhodnutí, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie disciplinárneho senátu o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V opačnom prípade súd napadnuté rozhodnutie zruší. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Súd musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované komunitárne právo (článok 7 ods. 2 Ústavy SR) a podľa výsledku aj takéhoto prieskumu musí postupovať v súlade s citovaných článkom Ústavy SR. K procesnému právu účastníka konania vznášať v odvolaní námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho orgánu rozhodujúcom o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak žalovaný neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie nielen vadou nepreskúmateľnosti, ale súčasne postupoval aj v rozpore so zásadami vyjadrených v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy SR, predovšetkým článku 46 ods. 2. Súčasťou práva na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému rozhodnutiu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrálny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa správny orgán riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nesprávneho zloženia Prezídia KVL SR pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k tejto námietke doslovne uviedol „Prezídium KVL SR konštatuje, že argument disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu o tom, že dňa 6.9.2013 Prezídium KVL SR rozhodovalo v období, keď počet členov v Prezídiu KVL SR boli štyria a nebol tak v súlade so zákonom 442/2004 Z.z. je nedôvodný. V čase rozhodovania dňa 6.9.2013 malo Prezídium KVL SR zákonom požadovaný počet členov a rozhodovalo v zmysle § 7 druhej časti rokovacieho poriadku stanov KVL SR.“ Je síce pravdou, že žalovaný vo svojom vyjadrení následne podrobne opísal skutočnosti, za ktorých bol za člena Prezídia KVL SR ustanovený MVDr. F. B. ako náhradník a tak Prezídium KVL SR rozhodovalo v potrebnom počte členov a v zmysle zákona. Keďže však vyjadrenie žalovaného nepodlieha súdneho prieskumu a argumenty uvedené v písomnom vyjadrení nemožno považovať za súčasť napadnutého rozhodnutia, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 250k OSP procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,-eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 675,99 eur. Trovy zastúpenia predstavovali nasledovné úkony : prevzatie a príprava zastupovania 134,-eur + režijný paušál 8,04 eur, písomné podanie žaloby 134,- eur + režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie zo dňa 3.2.2016 - 143,- eur + režijný paušál 8,58 eur a účasť na pojednávaní dňa 8.2.2016 - 143,- eur + režijný paušál 8,58 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi aj náhradu za stratu času a to cesta z Bratislavy do Trnavy a späť vo výške 57,20 eur a náhradu cestovných výdavkov Bratislava - Trnava a späť vo výške 20,86 eur. Celkovo trovy konania vo výške 675,99 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Q., a.s. D.: Q.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.