Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200829 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200829.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Mgr. J. I., nar. X.X.XXXX, bytom T., N. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala navrhovateľke od 6.10.2013 invalidný dôchodok v sume 281,90 eur mesačne, ktorý jej bol podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšený od 1.1.2014 na sumu 286,40 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že za invalidnú bola navrhovateľka uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo vyplýva z odborného posudku - lekárskej správy zo dňa 16.4.2014 vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 6.10.2013 navrhovateľka získala 13 429 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 6.10.2013. Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 29.7.2014, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, nakoľko určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Poukázala na neštandardný prístup posudkovej lekárky MUDr. O.T., ktorá posudzovala jej zdravotný stav a ktorej predložila všetky lekárske správy a vyšetrenia, ktoré mala v tom čase k dispozícii. Žiadala znovu posúdiť svoj zdravotný stav, pričom súdu predložila ďalšie lekárske nálezy z obdobia po poslednom posúdení jej zdravotného stavu. Uviedla, že z EMG vyšetrenia na syndróm karpálneho tunela zo dňa 10.10.2014 ako aj z MR vyšetrenia krčnej chrbtice z 23.10.2014 je u nej zrejmá progresia nálezu v porovnaní s výsledkami z júla 2013, resp. januára 2014. Tiež poukázala na pretrvávajúce problémy s chlamýdiami, pričom počas liečby tohto ochorenia sa jej v dôsledku brania liekov zvýraznili bolesti rúk, ramien, kĺbov na rukách a prsty rúk jej znateľne opuchli a jej zdravotný stav sa zhoršil. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 9.9.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 5.11.2014, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 6.10.2013 invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.6.2016 bolo ďalej poukázané na to, že posudkoví lekári na základe predložených lekárskych správ vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky so záverom, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu, ktoré podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradili pod kapitolu XV., oddiel E, položka 3, písmeno c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a za ostatné zdravotné postihnutia zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, čo je maximálne možné zvýšenie, ktoré povoľuje zákon. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na dni 23.11.2015 a 27.6.2016, pričom tak navrhovateľka ako aj odporkyňa zotrvali na svojich vyjadreniach. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - pobočky v Trnave dňa 16.4.2014, 14.5.2014 a 9.9.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 5.11.2014, pričom posudkoví lekári vždy zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 6.10.2013 invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na námietky navrhovateľky súd v priebehu preskúmavacieho konania požiadal posudkového lekára o znovuposúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré bolo realizované dňa 6.4.2016, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky boli uvedené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a pre ostatné postihnutia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená o 10%, pričom posudkovou lekárkou MUDr. S. W. bolo konštatované, že do konania doložené odborné vyšetrenia nepodmieňujú zmenu v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, nakoľko neverifikujú zhoršenie jej zdravotného stavu, a preto celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola opätovne stanovená na 55%. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Podľa názoru súdu, z postupu posudkových lekárov je zrejmé, že títo sa dôsledne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľky, závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré u navrhovateľky boli zistené. Za tohto stavu je preto potrebné považovať posudky posudkových lekárov predložené v konaní za skutkovo úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, ktoré sa vo svojich záveroch zhodujú. Podľa názoru súdu námietky navrhovateľky nezakladajú objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by odôvodňovali vykonanie nového dokazovania vo veci. V prípade, že by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne požiadať žiadosťou o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Súd preto nemá pochybnosti o správnosti záverov posudkových lekárov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Na základe vyššie uvedených a zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 je vecne správne a preto ho krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto v konaní bola neúspešná. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.