Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/224/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200850 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200850.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: A. Q., nar. X.X.XXXX, bytom U. S. XXX/X, XXX XX F. - M. M. G., zastúpeného advokátom dr. jur. Ferencom Mazácsom, Alžbetínske námestie č. 328/4/1094, P.O.BOX 2, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti pribratých účastníkov 1/ T. U., nar. XX.X.XXXX a 2. J. U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. S. XXX, XXX XX F. - M. M. G., obaja pribratí účastníci zastúpení advokátom Mgr. Patrikom Gaalom, Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP5-2014/019499; Xo 14/2014 zo dňa 22.8.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pribratým účastníkom T. U. a J. U. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2014/019499; Xo 14/2014 zo dňa 22.8.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda - katastrálneho odboru číslo: X 102/2014 zo dňa 30.6.2014 o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. území M. M. G. ohľadne zápisu v LV č. XXX, týkajúcej sa vkladu vlastníckeho práva manželov T. U. a J. U. k pôvodnej parcele č. 79/7 o výmere 600 m2 ako aj konania o určenie správnej výmery pôvodnej parcely č. 79/1 v spojení z nej odčlenenej parcely č. 79/4 a následne parcely č. 79/7, na ktorú bola prečíslovaná. Súčasne žalobca žiadal začať konanie o určenie správnych hraníc medzi pôvodnou parcelou č. 79/1 a parc. č. 79/2, pričom namietal, že pôvodná parcela č. 79/1 a neskôr z nej odčlenená parcela č. 79/4 sa „obohatili“ na úkor parcely č. 79/2, a to chybnou evidenciou katastra nehnuteľností. Žalobca ďalej namietal, že z listinných dôkazov preukázal postupný posun hraníc medzi dotknutými susediacimi parcelami v neprospech parcely vo vlastníctve žalobcu, čím sa postupne zmenšovala výmera jeho parcely č. 79/2. Žiadal preto zosúladiť právny a skutočný stav a súčasne navrhol vykonať i miestne šetrenie. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože zo strany správnych orgánov došlo k hrubému porušeniu jeho procesných práv, vrátane porušenia zásady „rovnosti zbraní“, čím mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia spomína ústne pojednávanie, nariadené na deň 12.6.2014, keď aj podrobne opisuje jeho priebeh, čo vyplýva aj z opisu tohto úkonu. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný až v odvolacom správnom konaní konštatoval, že neišlo o pojednávanie, ale iba o nahliadnutie do spisu zo strany právneho zástupcu manželov U.. Namietal, že okrem porušenia § 4 ods. 2 správneho poriadku bolo zo strany správnych orgánov porušené aj ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ust. § 14 správneho poriadku, keď žalobca nebol prizvaný k ústnemu pojednávaniu a ani jeho právny zástupca, čím došlo k porušeniu procesných predpisov. Ďalej namietal, že došlo k porušeniu § 3 ods. 4 v spojení s § 3 ods. 5 prvá veta správneho poriadku, pretože zo strany správnych orgánov nebol spoľahlivo zistený skutkový veci, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán miestnym šetrením nezisťoval zhodu právneho stavu so stavom skutočným, čo vyžaduje aj povaha prejednávanej veci. Poukázal aj na ust. § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny zákon neustanovuje inak a preto mal za to, že podľa § 34 ods. 1,2 správneho poriadku mohol správny orgán použiť všetky prostriedky na objasnenie a zistenie skutočného stavu veci, a teda aj ohliadku, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2014 uviedol, že rozhodnutie správnych orgánov vychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorého zistenia majú oporu v dokumentácii uloženej v spise. Tvrdil, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a ani neboli porušené jeho procesné práva, nakoľko úkon, ktorý sa dňa 12.6.2014 vykonal na Okresnom úrade v Dunajskej Strede - katastrálnom odbor nemal povahu ústneho pojednávania, ale išlo len o oboznámenie sa so spisom právnym zástupcom p. U., bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. V tejto súvislosti uviedol, že právny úkon je potrebné posudzovať vždy podľa jeho obsahu bez ohľadu na jeho pomenovanie. Pokiaľ ide o konanie o oprave chýb podľa § 59 katastrálneho zákona tak uviedol, že účelom takéhoto konania je odstránenie nesúladu medzi stavom evidovaným v katastrálnom operáte a obsahom verejných listín, pričom v takýchto prípadoch správne orgány nevykonávajú miestne šetrenie. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že toho čoho sa žalobca v katastrálnom konaní domáha je v podstate vlastnícky spor, ktorý orgány štátnej správy nemajú kompetenciu riešiť, a to ani postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Postupom v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania aj manželov T. a J. U., nakoľko predmetné správne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte sa dotýka aj ich vkladu vlastníckeho práva, a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 14S/224/2014-49 zo dňa 17.2.2015. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu trval na dôvodnosti podanej žaloby, žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že žalobca jednoznačne preukázal postupný posun hraníc medzi dotknutými susediacimi parcelami, a preto mal za to, že skutočný stav a stav evidovaný v katastri nehnuteľností nesedí. Poukázal ďalej na to, že parc.č. 79/1 má výmeru 1096 m2 a pokiaľ ide o parc.č. 79/2, ktorej vlastníkom je žalobca má výmeru 1621 m2, čo predstavuje rozdiel 5,5 ára, pričom z jednotlivých náčrtov týkajúcich sa týchto susediacich parciel je zjavné, že by malo ísť o rovnaký rozmer týchto parciel. Ďalej namietal, že správne orgány sa náležitým spôsobom nezaoberali predmetnou vecou, keď nezistili spoľahlivo skutočný stav veci a zo strany správnych orgánov nebolo vykonané ani miestne šetrenie, z ktorého by bolo možné zistiť tento zjavný nesúlad. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany správnych orgánov neboli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy, a preto konal v rozpore s § 34 ods. 2 správneho poriadku, nedošlo k výsluchu svedkov a taktiež nebola vykonaná ohliadka, čím nebol náležite zistený skutočný stav veci. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil písomným oznámením zo dňa 10.5.2016, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. V konaní vypočutý právny zástupca pribratých účastníkov uviedol, že pokiaľ ide o námietky, ktoré žalobca uviedol, tak tieto sa týkajú technických záležitostí ako aj spôsobu vedenia spisu v rámci katastrálneho konania. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 21.4.2015. V súvislosti s predložením poľným náčrtom z roku 1964 uviedol, že tento deklaruje iba skutočný stav užívania, pričom vlastnícka hranica bola riešená v roku 1966. Zdôraznil, že neboli zmenené hranice pozemku, a to od roku 1966, preukázateľne sa menila iba výmera v dôsledku konkrétneho konania Okresného úradu v Dunajskej Strede, keď bola vykonaná iba oprava. Ďalej poukázal na to, že samotný návrh na opravu zjavných chýb v katastrálnom operáte podaný žalobcom 11.4.2014, adresovaný Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru obsahuje taký petit, resp. takú požiadavku vo vzťahu k oslovenému správnemu orgánu, na ktoré úkony tento orgán nemá právomoc, pretože žalobca týmto návrhom na opravu chýb v katastrálnom operáte žiada meniť ešte právne skutočnosti týkajúce sa vlastníckeho práva v prospech pribratých účastníkov, pričom ide o úkon z roku 1989 zavkladovaný v roku 1990 a žalobca týmto konaním žiadal taktiež určiť hranice pozemkov z obdobia, v ktorom v podstatnej miere predchádza obdobiu, keď sa žalobca stal vlastníkom susediaceho pozemku. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ten, koho práva, záujmy chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že z predložených listinných dokladov (geometrický plán, LV) nezistil nesúlad medzi údajmi v právnych listinách a v zápisoch v jeho evidencii, a preto neaplikoval na predmetnú vec ust. § 59 katastrálneho zákona, keď toto ustanovenie určuje dôvody opravy ako aj podklady, z ktorých potom vyhodnocuje dôvodnosť žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte. Ďalej bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že ak žalobca má za to, že hranica v teréne nie je vytýčená v súlade s evidenciou v katastri nehnuteľností má možnosť sa obrátiť na geodeta, ktorý hranicu vytýči podľa katastrálnej dokumentácie. Zmena vyznačená v geometrickom pláne môže byť potom predmetom záznamu do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že ak má žalobca za to, že mu vlastnícky prináleží viac ako kataster v súlade s právnymi listinami eviduje, mal by sa obrátiť na príslušný súd s určovacou žalobou. Je nepochybné, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V danom prípade žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade s ust. § 59 katastrálneho zákona, v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 a § 34 správneho poriadku, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov a skutkové okolnosti aj náležitým spôsobom v súlade s § 47 ods. 5 správneho poriadku odôvodnil. V súvislosti s predmetnou vecou súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, ktorý o ňom rozhoduje v riadnom sporovom konaní. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto ak má žalobca za to, že priebeh hranice je medzi ním a manželmi U. sporný, a tvrdí, že došlo aj k zásahu do jeho vlastníckeho práva (parc.č. 79/2), môže sa domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na miestne príslušnom súde, ktorý je za danej situácie ako jediný oprávnený posúdiť v rámci vlastníckej žaloby prípadný sporný priebeh hranice medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcu a pozemkom patriacim manželom U.. Výklad žalobcu ohľadne ust. § 59 katastrálneho zákona je neprípustne extenzívny, pričom v súdnej praxi bol vo viacerých rozhodnutiach vyslovený právny názor, že oprava chýb nemôže meniť zmysel a obsah rozhodnutia a v katastrálnom konaní rozhodnutie vo veci opravy chýb nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, čo bolo konštatované aj v rozhodnutí Ústavného súdu III. ÚS 191/09-10 z 7.7.2009. Za tohto stavu preto žalobca zvolil nesprávny spôsob pri požadovaní zmeny údajov o priebehu hranice, prípadne správnej výmery pôvodnej parcely č. 79/1. V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona je potrebné v praxi ponímať ako opravu chybne vpísaných údajov, svojou povahou technických chýb formálneho charakteru, najmä chýb v písaní a počítaní, čo nemožno aplikovať na tento prípad. Pokiaľ ide o žalobcom namietané procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu v súvislosti so spísanou zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 12.6.2014 (v skutočnosti malo ísť o nazretie do spisu zo strany právneho zástupcu pribratých účastníkov) je možné konštatovať, že sa jednalo o chybu, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na obsah rozhodnutia a takéto pochybenie správneho orgánu nemohlo ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto nebolo povinnosťou súdu naň prihliadať pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pričom rozhodnutím v tomto konaní nie sú dotknuté práva žalobcu domáhať sa ochrany vlastníka v inom konaní, a to v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde, čo už bolo aj vyššie uvádzané a konštatované. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a tieto nepriznal ani pribratým účastníkom do konania, nakoľko ust. § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.