Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/225/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200854 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200854.3 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: RAC spol. s r.o., v konkurze, so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 600 245, správca žalobcu JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 1100304/1/347350/2014 zo dňa 30.7.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/347350/2014 zo dňa 30.7.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401401/5/3055955/2014 zo dňa 24.6.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, za zdaňovacie obdobie december 2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 15 174,40 eur. Žalobca vo svojej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného správneho orgánu, ktorý žalobcovi vyrubil rozdiel dane na základe úvahy, že daňový subjekt spoločnosť Mark Sollberg & partners s.r.o., nebol v čase vystavenia faktúr platiteľom DPH a preto si žalobca nemôže uplatniť právo na odpočítanie dane z faktúr č. 81/2011, 82/2011, 84/2011, 85/2011, 86/2011. Uviedol, že daňový úrad ani žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu vôbec nezaoberali (protiprávnym) konaním daňového subjektu Mark Sollberg & partners s.r.o., ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí opísané nasledovne: ,,Posledné daňové priznanie na dani z priadnej hodnoty podala spoločnosť (Mark Sollberg & partners) za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009. Dokumenty zaslané na adresu jej sídla sa vracajú späť s poznámkou - adresát je neznámy alebo nie sú prevzaté v odbornej lehote. Miestnym zisťovaním na adrese Majerská cesta 98, Banská Bystrica bolo zistené, že na uvedenej adrese sa spoločnosť nenachádza, na poštových schránkach nie je žiadne jej označenie.“ Z uvedeného stavu žalovaný ani daňový úrad nevyvodili žiadne negatívne dôsledky pre daňový subjekt Mark Sollberg & partners s.r.o., aj keď je zrejmé, že daňový subjekt si svoje povinnosti riadne neplnil. Práve naopak všetky následky protiprávneho konania tohto daňového subjektu je v zmysle právneho názoru žalovaného povinný niesť žalobca. Poukázal na skutočnosť, že daňový úrad v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane ako hlavný dôvod uviedol pre upretie práva na odpočítanie DPH uvádza ten, že spoločnosť Mark Sollberg & partners s.r.o. nebola platiteľom dane a túto skutočnosť si daňový subjekt - žalobca mohol overiť na stránke Finančného riaditeľstva SR. Skutočnosť, že žalobca nenavštívil stránku Finančného riaditeľstva, kde by sa dozvedel, že Mark Sollberg už nie je platiteľom dane, nezakladá upretie práva na odpočet dane na vstupe u žalobcu. V tejto súvislosti odkázal na čl. 167, čl.168 písm. a), čl.178 písm. a), čl. 200 ods. 1 a čl.226 smernice rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, pričom zdôraznil, že ustanovenie vnútroštátnych predpisov je potrebné vykladať eurokonformne v súlade s uvedenou smernicou. Odkázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, pričom nárok na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť obmedzený. Daňový úrad ani žalovaný tak nie sú oprávnení uprieť právo odpočítať DPH z vyššie uvedených faktúr len preto, že dodávateľ prestal byť platiteľom DPH. Keďže žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že Mark Sollberg & partners si neplní svoje povinnosti voči správcovi dane nemožno mu z tohto dôvodu upierať práva na odpočítanie dane. Záverom uviedol, že ak podľa žalovaného predmetné faktúry nespĺňali zákonné náležitosti, bolo jeho povinnosťou výslovne uviesť, ktoré náležitosti uvedené v § 71 ods. 2 zákona o DPH žalobca nesplnil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v daňovom konaní ani v žalobe nepredložil doklady a dôkazy preukazujúce protiprávne konanie dodávateľa a jeho vplyv na vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, ktoré by zvrátili výsledok vykonanej kontroly v prospech žalobcu. Žalovaný nepopiera, že daňové zákony neukladajú daňovému subjektu, akým spôsobom si má preveriť či si vôbec má preveriť, či obchoduje s platiteľom dane z pridanej hodnoty a či osoba s ktorou obchoduje, je skutočne tá, za ktorú sa vydáva. Zákon o DPH neukladá žalobcovi povinnosť navštevovať stránku Finančného riaditeľstva SR, avšak je to jeho právo a preukázať splnenie zákonom určených podmienok je primárnou povinnosťou daňového subjektu. Poukázal aj na rozsudok sp. zn. 3Sžf/39/2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z rozsudkov a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Účelom daňovej kontroly bolo správne určenie dane. Správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov u žalobcu zistil, že si neoprávnene odpočítal DPH od daňového subjektu Mark Sollberg & partners s.r.o., ktorý v kontrolovanom období nebol platiteľom DPH t.j. nemal postavenie platiteľa. Žalovaný zastáva názor, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, správca vykonal všetky úkony potrebné pre správne určenie dane a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie. Na pojednávaní dňa 9.6.2016 bol prítomný JUDr. Erik Bilský (správca konkurznej podstaty žalobcu v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25K/22/2015 zo dňa 19.11.2015), ktorý k veci uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe a žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom súd konal v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 63 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/347350/2014 zo dňa 30.7.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401401/5/3055955/2014 zo dňa 24.6.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, za zdaňovacie obdobie december 2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z priadnej hodnoty v sume 15 174,40 eur. Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal súd za preukázané, že príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2011. Na základe vykonanej kontroly správca dane zistil, že žalobca si v zdaňovacom období december 2011 uplatnil odpočítanie dane z faktúr dodávateľa - Mark Sollberg & partners, s.r.o., ktorý bol registrovaný na dani z pridanej hodnoty od 19.10.2007 do 30.6.2010. Ukončením posledného zdaňovacieho obdobia t.j. 2. štvrťrok 2010 tak spoločnosť Mark Sollberg & partners, s.r.o. prestala byť platiteľom dane z pridanej hodnoty. Správca dane (výsluchom konateľa Jána Jahodníka) zistil, že spoločnosť Mark Sollberg & partners, s.r.o. so žalobcom neobchodovala. Správca dane svoj záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odôvodnil predovšetkým tým, že spoločnosť Mark Sollberg & partners, s.r.o. nebola platiteľom dane. Podľa názoru súdu prvostupňový ako aj odvolací orgán vyhodnotili otázku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správne a pri posúdení tejto otázky zohľadnili všetky rozhodujúce skutočnosti. Súd zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že samotná existencia faktúr bez preukázania ďalších skutočností ešte nie je dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil. K preukázaniu zdaniteľného obchodu je totiž potrebné, aby túto skutočnosť osvedčil nie len daňový subjekt ale aj dodávateľ (Mark Sollberg & partners, s.r.o.). V danom prípade však nebola splnená zákonná podmienka t.j. že dodávateľ musí byť platiteľom dane z pridanej hodnoty. Uvedené bolo bez pochybností preukázané rozhodnutím o určení posledného zdaňovacieho obchodu. Skúmanie a vyhodnocovanie ďalších dôkazov malo v danom prípade už len dopĺňací resp. podporný charakter, pričom aj z ďalších dôkazov vyplýva, že k reálnemu zdaniteľnému obchodu nedošlo, nakoľko dodávateľ reálne podnikateľskú činnosť ani nevykonával. Podľa názoru súdu už samotná skutočnosť, že dodávateľ túto podmienku v čase zdaniteľného obchodu nespĺňal (bez potreby skúmať náležitosti faktúr) postačuje na vyslovenie záveru o neoprávnenosti odpočítania dane. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie náležitosti faktúr uvedených v § 71 ods. 2 zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa preverovania subjektu - dodávateľa súd uvádza, že zákon o dani z pridanej hodnoty mu v tomto smere neukladá povinnosť, práve naopak zverejnenie tohto údaju na stránke žalovaného je v záujme žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nenavštívil stránku Finančného riaditeľstva, kde by sa dozvedel, že spoločnosť Mark Sollberg s.r.o. už nie je platiteľom dane sama o sebe nebola dôvodom na upretie práva na odpočet dane na vstupe u žalobcu. Žalobca tak v danom prípade jednoznačne nepreukázal, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak ako ich deklaroval na predložených dokladoch. Nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, žalovaný vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalobcovi bolo umožnené v konaní vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže žalobca v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť resp. zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.