Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/236/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200873 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200873.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela a v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX L., právne zast.: Mgr. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, Kollárova 8, 917 02 Trnava, právne zast.: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o, so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.OU-TT- OCDPK-2014/019541/Šl/1 zo dňa 03.11.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 21.11.2014 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OCDPK-2014/019541/Šl/1 zo dňa 03.11.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Dechtice, Spoločného Obecného úradu Trnava, č.Výst.DEC-1197/2003/Ná-49 zo dňa 25.6.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán povolil Obci Dechtice, Obecný úrad, 919 53 Dechtice užívanie „Rekonštrukcia námestia a priľahlej časti obce Dechtice“ - časť stavby zastávka SAD a časť chodníka na pozemku p.č.48/2 v k. ú. L., na pozemku registra „C“, parc.č.48/2 v k. ú. L., v obci Dechtice, účel stavby inžinierska stavba. 2. Právny zástupca žalobkyne v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nebola vôbec informovaná o vydaní kolaudačného rozhodnutia a námietky ktoré si tam obec Dechtice vložila sú pravdepodobne z konania o zmene stavby, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Trnave v konaní 20S/2/2011 zo dňa 26.4.2012. Žalobkyňa ďalej poukázala, že rovnaké kolaudačné rozhodnutie úplne tej istej stavby zrušil Krajský súd v Trnave rozhodnutím 14S/309/2005 zo dňa 27.4.2006. Ďalej poukázala, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán riadne nepreskúmal kolaudačné rozhodnutie, pretože by zistil, že neexistuje záväzné stanovisko príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva k danej stavby podľa § 17 ods. 2 písm. e) Vyhlášky MŽP SR č.453/2000 Z.z. Žalobkyňa namietala, že stavba je umiestnená vo vjazde a obec Dechtice nemá udelený súhlas v spomínanej výnimke 08/2010SCDPK na odlišné technické riešenie pre dopravu. Ďalej poukázala, že v súčasnosti stavba nespĺňa požiadavku § 6 ods. 3 Vyhlášky MŽP SR č.532/2002 Z.z a nie je možné ju skolaudovať. Poukázala, že obec správne rozhodnutia vôbec nezohľadňovali protokol o meraní emisií hluku v stavbách a to protokol č.10/2006-200/Tn zo dňa merania 12.4.2006, čím nebola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia žalobkyne, ani ochrana životného prostredia. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí so záverom obce Dechtice a ani žalovaného, že zastávku nemožno umiestniť do inej vhodnej časti obce, keďže podľa jej názoru za križovatkou asi 40 metrov od danej stavby má obec svoje pozemky, kde môže túto stavbu umiestniť. Žalobkyňa poukázala na neskutočné prieťahy v konaní, ktoré zapríčinila obec Dechtice a tak isto aj na skutočnosť, že už 12 rokov sa využíva predmetná stavba a bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Žaloba bola doplnená písomne dňa 16.6.2016 novým právnym zástupcom žalobkyne, keď tento v doplnenom podaní namietal nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia z dôvodu nedodržania procesného postupu, keď stavebný úrad neoznámil žalobkyni začatie stavebného konania (zmeny stavby pred dokončením) a tým odňal žalobkyni možnosť uplatniť si námietky. Ďalej namietal, že obec Dechtice rozhodovala v predmetnej veci ako špeciálny stavebný úrad, avšak v danom prípade vykonávajú túto pôsobnosť okresné úradu, to znamená, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané príslušným stavebným úradom. Žalovaný tak isto nezohľadnil ani hluk vo vonkajšom prostredí z pozemnej dopravy, ktorý je prekročený a ktorý bol konštatovaný aj v protokole, ktorý predložila žalobkyňa, v ktorom je konštatované, že v danom prípade boli prekročené prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií. Záverom právny zástupca uviedol, že zastávka vybudovaná na základe stavebného povolenia zo dňa 14.5.2002 je novou zastávkou a nemôže ísť teda o prestavbu zastávkového pruhu ako to uvádza obec Dechtice. 3. V predmetnej veci podal vyjadrenie k žalobe aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal že žalobkyňa neuviedla akým spôsobom napĺňa aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keď podľa ust. § 78 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku na ktorom je stavba umiestnená. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je takouto osobou a preto nemôže byť ani účastníčkou konania. Ďalej žalovaný uviedol, že necháva na spravodlivé zváženie súdu, či uvedené zmeny stavby pred dokončením ktoré spočívali v zmene dĺžky a to miesto 33 metrov na 30,35 metra, šírky z 3,25 na 2,9 metra a spádu z 2% na 7,9% zasiahli do práv žalobkyne a či majú byť zákonným podkladom na zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcej sa nadmerného hluku, žalovaný uviedol, že regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonal opakovane zisťovania vplyvov na životné prostredie žalovanej a jednoznačne v poslednej vete logicky skonštatoval, že otázka hlukovej expozície nezmenená oproti predchádzajúcemu obdobiu, zvýšené hodnoty sú spôsobené celkovou dopravou na ceste II. triedy v oboch smeroch. Pokiaľ ide o námietku odňatia práva na spravodlivý proces, žalovaný poukázal, že v predmetnom konaní išlo o kolaudačné rozhodnutie a nejde o umiestnenie stavby, predmetom kolaudácie je len povolenie užívania rekonštrukcie povrchu už existujúcej zastávky. K priestorovému zámeru mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť v územnom konaní, aj v konaní pred vydaním stavebného povolenia, ktoré však nadobudli právoplatnosť. 4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa a to listom zo dňa 12.4.2016, v ktorom uvádza, že v danom prípade došlo k zlúčeniu konania o zmene stavby s kolaudačným rozhodnutím a preto sa cíti byť v danom prípade účastníčkou konania. Poukázala, že sa už 13 rokov úspešne bráni nezákonným rozhodnutiam správnych orgánov a to obce Dechtice a Okresného úradu Trnava, pričom obec Dechtice vykonala nápravu až po viacerých zásahoch zo strany Okresnej prokuratúry Trnava. Uviedla, že žalovaný nerešpektoval dve rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, na ktoré poukázala už v pôvodnej žalobe a ďalej uviedla, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa jedná o zmenu stavby existujúceho zastávkového pruhu, teda že zastávkový pruh bol už pred vydaním kolaudačného rozhodnutia vybudovaný pred domom č.XX. 5. Z prvostupňového rozhodnutia obce Dechtice, Spoločný obecný úrad Trnava č. č.Výst.DEC-1197/2003/ Ná-49 zo dňa 25.6.2014 súd zistil, že išlo o kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavebníkovi obci Dechtice užívať stavbu „Rekonštrukcia námestia a priľahlej časti obce Dechtice“ - časť stavby zastávka SAD a časť chodníka na pozemku p.č.48/2 v k. ú. L.. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti ako uviedla v žalobe. 7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 3.11.2014 skonštatoval, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto ho zamietol a zároveň potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Dechtice. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že obec Dechtice sa za účasti dotknutých kompetentných orgánov a organizácií snažila nájsť vhodné miesto na autobusovú zastávku a k riešeniu tohto problému vydalo svoje stanovisko aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor dopravného inšpektorátu Trnava, ktorý uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát Trnava ako orgán dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, nesúhlasí s umiestnením zastávky na jazdnom pruhu ako navrhovala žalobkyňa aj preto, lebo pri zastavovaní autobusov na zastávke v križovatke by mohlo dôjsť k ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky pri odbočovaní z a do ulice Farskej a zároveň by sa tým znemožnilo bezpečné predchádzanie resp. obchádzanie stojacich autobusov na zastávke v križovatke a to odporuje viacerým ustanoveniam zákona č.8/2009 Z.z. o premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K námietke hlučnosti a prašnosti žalovaný uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave liste zo dňa 9.12.2008 okrem iného uvádza:“ na základe vykonaného merania hlučnosti vo vonkajšom prostredí dňa 4.12.2008 v čase od 14,00 hod. do 14,55 hod. bolo zistené, že hlučnosť ktorá preniká do vonkajšieho priestoru rodinného domu č. XX autobusov prichádzajúcich na zastávku nie je vyššia ako najvyššie prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.549/2007 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o prípustnosti hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Dominantným zdrojom hluku na ceste II. triedy je celková doprava. Žalovaný preto považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za správne. 8. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný prejednal predmetnú vec na pojednávaní konanom dňa 23.6.2016 podľa § 244 a nasl., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v zmysle § 81b stavebného zákona nie je možné vydať kolaudačné rozhodnutie, pokiaľ je ním ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia obyvateľov. Poukázal, že realizácia diela nie je v súlade so stavebným povolením a predložil súdu stanovisko vypracované Ing. Q. C. z 18.6.2003, ktorý túto skutočnosť potvrdzuje. Uviedol, že v danom prípade nejde o kolaudačné rozhodnutie, ale o kolaudačné rozhodnutie spojené s konaním o zmene stavby. 10. V predmetnej veci sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá uviedla, že nejde v danom prípade len o autobusovú zastávku, ale zastavujú tam aj nákladné vozidlá, denne tam stojí asi 35 autobusov, zmluvní prepravcovia a pod. 11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka námietky ktorá bola vznesená v dodatočnom doplnení žaloby pod bodom 1/, táto nebola vznesená v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov a preto ju považuje za neprípustnú. Poukázal, že stavebný úrad nemohol postupovať podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, pretože by v danom prípade táto skutočnosť odporovala § 77 stavebného zákona, pretože stavebné povolenie bolo vydané tým úradom ktorý pokračoval aj v kolaudačnom konaní a v danom prípade stavebné povolenie bolo vydané okresným úradom, ale po zmene predpisov sa týmto úradom stala obec Dechtice a § 119 ods. 3 nebol v tom čase ešte účinný. Ďalej poukázal, že pokiaľ ide o námietky ktoré vzniesla žalobkyňa a ktoré smerovali k odňatiu jej práva vyjadrovať sa k podkladom týkajúcich sa umiestnenia stavby, tak poukázal, že tieto námietky mala žalobkyňa vzniesť v čase keď bolo vykonávané územné konanie resp. stavebné konanie. 12. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 13. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). 14. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 15. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. 16. Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 17. Podľa § 77 stavebného zákona Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia. 18. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona (2) Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 19. Podľa § 80 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. (2) V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Krajský súd v Trnave po preskúmaní spisového materiálu nezistil, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného trpelo namietanými vadami a zastáva názor, že je vecne správne. V prvom rade súd považuje za potrebné ozrejmiť žalobkyni, že stavebné konanie ako i kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konania, ktoré síce na seba v jednotlivých fázach nadväzujú, avšak majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správny orgán skúma najmä splnenie podmienok uvedených v ust. § 62 stavebného poriadku a finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatne skončené. V danom prípade je nesporne preukázané, že stavebné konanie bolo právoplatne skončené a že žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu už nemôže v danom čase podávať žiadne námietky resp. požadovať, aby toto rozhodnutie bolo zrušené, pokiaľ túto možnosť nevyužila v zákonnej lehote. 22. Následne po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie ktoré je upravené v siedmom oddiely stavebného zákona pod názvom kolaudácia stavieb, kedy dokončenú stavbu možno užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného rozhodnutia je upravený v § 81 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä či stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma či skutočné zrealizovanie stavby alebo aj jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Pre obe konania je však typické spoločná koncentračná zásada, ktorou je stavebné i kolaudačné konanie ovládané. Táto zásada a vyjadrenia v § 61 ods. 1 a § 80 ods. 1,2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. 23. Keďže v danom prípade bolo kolaudačné konanie spojené aj s konaním o zmene stavby, krajský súd je toho názoru, že námietka žalovaného týkajúca sa aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby je nedôvodná, keďže z ust. § 78 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. V tejto súvislosti teda krajský súd je toho názoru, že žalobkyňa je oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby. Na druhej strane však treba skúmať, či zmenou stavby pred dokončením došlo k zásahu do práv žalobkyne, pričom krajský súd skonštatoval po preskúmaní spisového materiálu, že v danom prípade zásadu do práv žalobkyne v negatívnom slova zmysle neprišlo. K tomuto záveru krajský súd dospel na základe toho, že ako vyplýva z druhostupňového rozhodnutia žalovaný konštatuje, že zmeny stavby boli zakreslené do projektovej dokumentácie predloženej pri kolaudačnom rozhodnutí, ale na základe týchto zmien nedošlo k zmene v šírkovom usporiadaní predmetnej časti stavby, ktorý bol zásadným problémom žalobkyne, ktorá žiadala odstup hranice zastávky od svojho domu viac ako 3 metre. Zmena stavby spočívala v zmene dĺžky zastávky, šírky zastávky a spádu zastávky, pričom pôvodná dĺžka bola určená na 33 metrov a po zmene stavby bola táto dĺžka skrátená na 30,35 metra, šírka bola určená pôvodne 3,25 metra na pôvodných 2,9 metra a spád zastávky z 2% na 7,9 %. Uvedené zmeny žiadnym spôsobom nemohli zasiahnuť do práv žalobkyne, keďže došlo k zmene dĺžky, šírky a spádu zastávky a tieto zmeny nezasiahli do právneho postavenia žalobkyne, keďže nedošlo k zmene priestorových pomerov v rozpore s požiadavkami žalobkyne. K jednotlivým námietkam žalobkyne krajský súd uvádza nasledovné: 24. Pokiaľ ide o námietku pod bodom 1/, že žalovaný nepostupoval podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, pretože nepreskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, táto námietka nie je konkrétna a nevyplývajú z nej žiadne skutočnosti ktoré by mohli byť predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. 25. Rovnako za nedôvodnú považuje súd námietku o tom, že žalobkyňa nebola informovaná o kolaudačnom konaní a že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán si vložil do konania námietky z predchádzajúceho konania, nakoľko túto námietku nijakým spôsobom nedoložila relevantnými dôkazmi. 26. Čo sa týka námietky že v danom prípade už rozhodoval krajský súd, keď zrušil rovnaké kolaudačné rozhodnutie, krajský súd v danom prípade konštatuje, že nie je rozhodujúce či bolo kolaudačné rozhodnutie už zrušené, pretože išlo o nové rozhodnutie po zrušení pôvodného rozhodnutia a teda ide o iné konanie, kde došlo k preskúmavaniu rozhodnutia na základe nových námietok, ktorými sa žalovaný musel v priebehu konania vysporiadať. 27. Námietku žalobkyne, že nebolo dostatočným spôsobom preskúmané kolaudačné rozhodnutie, pretože by inak žalovaný zistil, že neexistuje záväzné stanovisko príslušného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, súd nepovažuje za preukázanú, keďže v spisovom materiáli sa nachádza takéto stanovisko a to podané Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave zo dňa 9.12.2012. 28. Krajský súd konštatuje, že námietka žalobkyne že stavba je umiestnená vo vjazde je námietkou ktorá mohla byť vznesená zo strany žalobkyne v územnom konaní resp. v stavebnom konaní a nie v tomto štádiu konania, teda v kolaudačnom konaní. K priestorovému zámeru a k umiestneniu zastávky mala žalobkyňa možnosť vyjadriť sa v územnom konaní ako aj v konaní pred vydaním stavebného povolenia, pričom tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. 29. Z hľadiska posúdenia námietky žalobkyne ohľadne presiahnutia hodnôt hluku, krajský súd dáva do pozornosti vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave č.RUVZ/2008/03590 zo dňa 9.12.2008, ktoré je súčasťou odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia a v ktorom sa konštatuje, že dominantným zdrojom hluku na ceste II. triedy je celková doprava. Samotný protokol na ktorý poukazuje žalovaná a to protokol č.10/2006-200/Tn zo dňa 12.4.2006 vychádza z nesprávneho východiska, pretože sa v ňom nekonštatuje, že vybudovaný nový zastávkový pruh nemá vplyv na imisie hluku, nakoľko nebola zmenená vzdialenosť v minulosti vybudovaného zastávkového pruhu od rodinného domu v spoluvlastníctve žalobkyne. V protokole neboli zisťované vplyv predmetu konania realizovanej rekonštrukcie zastávky na imisie vo vzťahu k rodinnému domu žalobkyne, protokol vychádzal z meraní hlučnosti pri sústavne otvorenom okne a vychádzal aj z už neplatnej právnej úpravy a to Nariadenia vlády SR č.40/2002, ktoré bolo zrušené dňom 1.6.2006. Okrem toho zo spisového materiálu súd zistil, že zo strany obce bola snaha vybudovať protihlukovú bariéru medzi stavbou zastávkou a domom žalobkyne, s čím žalobkyňa nesúhlasila. 30. Námietka žalobkyne, že obec Dechtice má v inej časti obce vhodnejšie priestory na vybudovanie zastávky je nedôvodná, pretože Krajský súd v Trnave zistil, že už v predchádzajúcich konaniach bolo viackrát zisťované či uvedená zastávka nemôže byť postavená na iných priestoroch obce, boli vyžiadané stanoviská príslušných orgánov, ktoré sa vyjadrovali k riešeniu umiestnenia zastávky. V predmetných konaniach bolo zistené, že najvýhodnejšie riešenie z hľadiska ochrany a bezpečnosti občanov je riešenie zastávky ako bola vyriešená v tomto konaní. 31. V súvislosti s námietkou žalobkyne že obec Dechtice konala v danom prípade s časovým odstupom a s prieťahmi, krajský súd konštatuje, že táto námietka nie je námietkou spôsobilou na to, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a rovnako takouto námietkou nie je ani námietka podľa ktorej došlo k oneskorenému odstúpeniu odvolania žalobkyne zo strany obce Dechtice odvolaciemu orgánu. 32. V súvislosti s doplnenými námietkami ktoré boli zaslané súdu dňa 16.6.2016 krajský súd uvádza nasledovné: 33. Námietka nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia z dôvodu nedodržania procesného postupu neumožnenia vznesenia námietok žalobkyňou je námietkou ktorá bola podaná oneskorene, pretože táto námietka nie je súčasťou podanej žaloby zo dňa 21.11.2014, teda ide o novú námietku a súd sa touto námietkou nemôže zaoberať, keďže nebola podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 34. Rovnako takouto námietkou ktorá bola podaná po lehote je aj námietka vecnej nepríslušnosti konajúceho orgánu, ktorá je uvedená v bodoch 2/ a 3/ doplnenej žaloby. 35. Námietkami pod bodom 4/ a 5/ doplnenej žaloby, t.j. námietky nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nedodržania iných všeobecne záväzných predpisov resp. nesprávneho vnímania faktického právneho stavu kolaudovanej stavby sa krajský súd už vysporiadal v predchádzajúcich odsekoch svojho rozhodnutia. 36. Krajský súd konštatuje, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa dostatočne vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou, vyhodnotil ich ako neopodstatnené a v plnom rozsahu ich zamietol. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. 38. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.