Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/130/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200875 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200875.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: P. L., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX Z. L. O. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.10.2014 v spojení s rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2014 a 23.2.2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec odporkyni vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.10.2014 bol navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zvýšený od 6.8.2014 invalidný dôchodok na 316 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľka za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% od 21.6.2013 a 70% od 6.8.2014 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo vyplýva z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 22.9.2014. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku, pričom ak by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak táto môže opätovne požiadať o posúdenie jej invalidity a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol 21.6.2013, pričom spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím bol navrhovateľke podrobným spôsobom vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.7.2014. V priebehu preskúmavacieho konania odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2014 s poukazom na ust. § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 13.5.2014 na 316 eur mesačne, a to s poukazom na výsledok posúdenia navrhovateľky uvedený v lekárskej správe z 20.11.2014 ako aj § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, pričom invalidný dôchodok bol navrhovateľke zvýšený od 1.1.2015 na sumu 318,70 eur mesačne. Ďalším rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2016 bol navrhovateľke opätovne s poukazom na ust. § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšený invalidný dôchodok od 29.1.2016 na 478,20 eur mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že suma invalidného dôchodku sa u navrhovateľky zvýšila z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, keď došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 70%. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej konštatované, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, pričom výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 9.2.2016. Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí, pričom poukázala na to, že jej zdravotný stav je zlý a nemenný v podstate od 13.5.2014, čo vyplýva z lekárskej správy ortopéda MUDr. K. ako aj z magnetickej rezonancie chrbtice, ktoré vyšetrenie absolvovala 20.3.2014. Mala za to, že zdravotný stav má v podstate nemenný minimálne od 21.6.2013, kedy jej vznikol nárok na invalidný dôchodok. V podstate namietala, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75% od 13.5.2014. Nesúhlasila preto so zmenou dátumu vzniku invalidného dôchodku od 13.5.2014 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 70% a od 29.1.2016 vo výške 75%, nakoľko takýto rozsah zdravotného postihnutia určeného v posudku zo dňa 9.2.2016 mala minimálne pri zhodnotení jej vyšetrenia ortopédom MUDr. K. dňa 13.5.2014. Ďalej uviedla, že k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75% došlo zo strany posudkového lekára od 29.1.2016, kedy je datovaná prepúšťacia správa z Piešťan, kde bola na rehabilitačnom pobyte, avšak nevedela z akého dôvodu posudkový lekár stanovil túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75% práve od 29.1.2016. Odporkyňa vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 10.3.2016 žiadala, vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, aby súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.7.2014 o priznaní invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.10.2014, 3.12.2014 a 23.2.2016o zvýšení sumy invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil a to s poukazom na zmeny v posudkových záveroch posudkových lekárov tak ako to bolo konštatované v posudku - lekárskej správe zo dňa 9.2.2016. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. V danom prípade je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi (22.9.2014, 20.11.2014 a 9.2.2016), pričom z posledného posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom vyplýva, že dátum vzniku invalidity bol u navrhovateľky stanovený od 21.6.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, pričom zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej nastala od 13.5.2014 vo výške 70% a od 29.1.2016 vo výške 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto posledného posudku - lekárskej správy posudkového lekára vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky zvýšená k dátumu ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.5.2014, keď jej zdravotné postihnutie bolo hodnotené ako ťažká forma osteoporózy /viaceré patologické zlomeniny stavcov, závažná porucha statodynamiky), avšak vzhľadom k úplnému stredoškolskému vzdelaniu, denzitometrickým hodnotám v pásme stredne ťažkej ostoeporózy, neprítomnosti kompresie nervových koreňov bola určená v dolnej percentuálnej sadzbe z možného rozmedzia, t.j. 60%, pričom u navrhovateľky bolo ponechané navýšenie o 10% za ostatné posudkovo významné ochorenia, a to najmä hypertenziu II. WHO, teda spolu 70% od 13.5.2014. Pokiaľ ide o stanovenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75% od 29.1.2016, podľa názoru súdu nebolo zo strany posudkového lekára náležitým spôsobom odôvodnené, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky, pričom samotné konštatovanie, že tento dátum bol stanovený v dôsledku skončenia hospitalizácie v NÚRCHU v Piešťanoch nemožno považovať za dostačujúce. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že takéto konštatovanie nemožno považovať zo strany posudkového lekára za riadne zdôvodnené, pretože tento v lekárskej správe - posudku zo dňa 9.2.2016 a následne odporkyňa v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2016 sa v podstate žiadnym spôsobom nezaoberali zmenou, resp. zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zo 70% na 75%, a preto záver o dátume navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve od 29.1.2016 nemožno považovať za dostatočne odôvodnený a doložený vykonaným dokazovaním. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôležitým faktorom, a preto odporkyňa mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Znamená to, že malo byť dostatočným spôsobom zrejmé a odôvodnené v čom spočívalo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky a zvýšenie jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve od 29.1.2016, keď postihnutia uvádzané pri poslednej zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú totožné už pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.5.2014. Rozdielnym stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľky, a preto odporkyňa mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky, čo podľa názoru súdu u navrhovateľky, vzhľadom na predložené odborné vyšetrenia ako aj konštatovania posudkových lekárov nastali minimálne od 13.5.2014. Posudkový lekár sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, tak by súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žiadateľ nárok na invalidný dôchodok od určitého dátumu. Keďže rozhodnutia odporkyne takéto dôvody neobsahujú súd ich považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.10.2014 v spojení s rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2014 a 23.2.2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, tak, aby dátum vzniku invalidity, resp. určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v posudkoch jednoznačne odôvodnená. Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.