Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200882 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: MVDr. P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., právne zast.: advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov SR, Botanická 17, 841 04 Bratislava, IČO : 17317894, zastúpenému spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 02 o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.7/2013/Pr zo dňa 11.09.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov SR č. : 7/2013/Pr zo dňa 11.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a na trovách právneho zastúpenia 526,25 eur, všetko na účet zastupujúcej advokátky vedený v SLSP, a.s. Q XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 7/2013/Pr zo dňa 11.09.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov SR č. 7/2013 DS zo dňa 14.05.2014, pričom týmto rozhodnutím Disciplinárny senát podľa § 3 písm. d/ siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len KVL SR) uznal žalobcu za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, preto, že ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko v dňoch 4.4. - 6.4.2013 pri suke sťažovateľky A. V. nevykonal odborne ľavostrannú parciálnu mastektómiu a pooperačnú starostlivosť s ňou súvisiacu a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona o Komore veterinárnych lekárov a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona o Komore veterinárnych lekárov ako aj § 3 písm. b/ prvej časti disciplinárneho poriadku stanov KVL SR pokutu vo výške 995 eur. V žalobných dôvodoch uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného pokiaľ ide o jeho zavinenie spočívajúce v vzniku dehiscencie rany neodborným postupom ako i s charakterom a výškou disciplinárneho opatrenia. Poukázal na to, že dehiscencia rany bola spôsobená práve lízaním rany zvieraťom, o čom boli osoby sprevádzajúce zviera na ošetrenie náležite poučené. Taktiež namietal, že majiteľ zvieraťa vyhľadal ošetrenie až po uplynutí piatich dní od vykonania zákroku (po 40 hodinách bola rana obhliadnutá kolegom MVDr. Q., ktorý nezistil žiadnu prítomnosť hematómu, ošetril ranu podporou jej súdržnosti). Ďalej mal za to, že zo strany žalovaného, resp. prvostupňového orgánu nebol náležite zistený skutkový stav veci, nebolo vykonané dokazovanie výsluchom sťažovateľky a osôb, ktoré zviera na zákrok sprevádzali, pričom dôkaz je povinný vykonávať ex offo i bez návrhu účastníkov, o čom svedčí i opatrenie Disciplinárneho senátu KVL SR zo dňa 23.01.2014. V tejto súvislosti namietal, že ak mu bola kladená za vinu neodborne vykonaná pooperačná starostlivosť, mali byť vypočuté práve tieto osoby, ktoré ju vykonávali za účelom posúdenia ich vlastnej miery zavinenia na vzniknutom stave s prihliadnutím na to, s akým časovým odstupom vyhľadala sťažovateľka veterinárneho lekára (táto 5 dní po operácii a 3 dni po zákroku MVDr. Q. navštívila MVDr. X.). Ďalej namietal, že žalovaný ani Disciplinárny senát neurobili žiadne opatrenia, ktoré by smerovali k zabezpečeniu účasti týchto osôb ako svedkov, čím došlo k porušeniu ustanovení šiestej časti disciplinárneho poriadku stanov KVL SR. V ďalšej časti žaloby popísal priebeh operačného zákroku, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie odborníka MVDr. V., ktorý pripustil možnosť, že v niektorých prípadoch môže nastať situácia, ktorá sutúru podkožia vylučuje. Taktiež namietal, že mu bola uložená finančná sankcia pri jej najvyššej zákonnej hranici, ktorá nie je adekvátna a nezohľadňuje ani charakter prejednávaného previnenia a ani mieru jeho zavinenia. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jedná o prvé disciplinárne previnenie a prvú sťažnosť na jeho osobu. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že za účelom prešetrenia sťažnosti nevypočul jednak sťažovateľku a ani iné zainteresované osoby z dôvodu, že žalobca sa na pojednávaní Disciplinárneho senátu KVL SR dňa 14.05.2014 ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu priznal. Okrem toho žalobca ich vypočutie ani nenavrhoval a na ich výsluchu ani netrval, čo je zrejmé z obsahu zápisnice z pojednávania Disciplinárneho senátu zo dňa 14.05.2014, z ktorej vyplýva, že žalobca nežiadal vykonanie ďalších dôkazov. Za účelové považoval aj žalobné námietky, týkajúce sa odbornosti prevedenia výkonu súkromnej veterinárnej činnosti, pretože žiadne z nich žalobca v odvolacom správnom konaní neuviedol, a preto odvolací orgán sa nemal dôvod týmto zaoberať. Ďalej poukázal na to, že zo strany žalobcu nebola Disciplinárnemu senátu predložená úplná zdravotná dokumentácia týkajúca sa predmetu sťažnosti, napriek tomu, že bol k tomu vyzývaný a mal vedomosť o tom, že bol práve za jej nevedenie obvinený. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie tak uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, ďalej mieru zavinenia, pričom rozhodnutie Disciplinárneho senátu v tejto časti považoval za dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Na prejednanie predmetnej veci tunajší súd nariadil na deň 02.02.2016 pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobných dôvodov uvedených v žalobe. Okrem toho poukázal na to, že žalovaný - Prezídium komory veterinárnych lekárov SR bol orgánom nezákonným a v prípade žalobcu rozhodoval iba v štvorčlennom senáte, keď MVDr. G. bol zo zoznamu v čase rozhodovania (11.09.2014) už vyčiarknutý zo zoznamu z registra Komory veterinárnych lekárov SR a bol nahradený MVDr. B. ako náhradníkom, pričom náhradníka nepripúšťa ani zákon č. 442/2004 Z.z. a ani na sneme veterinárnych lekárov neboli dňa 19.09.2011 zvolení žiadni náhradníci. Za tohto stavu mal za to, že Prezídium rozhodovalo v nenáležitom zložení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/29/2014-268 zo dňa 31.03.2015. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že sú presne stanovené postupy pokiaľ ide o rezanie kože, pričom v danom prípade nešlo o purikožný rez, ale išlo o exirpáciu, t.j. vyňatie tumoru z tkanív veľkého rozsahu, pričom on vykonával iba operačný zákrok. Namietal, že v rámci disciplinárneho konania nebol vypočutý MVDr. Q., ktorý taktiež vykonával zákrok na psovi a taktiež bol uvádzaný v sťažnosti, ktorú podala majiteľka psa. Za tohto stavu mal za to, že zo strany žalovaného nebol náležite zistený skutkový stav veci, nebolo vykonané riadne dokazovanie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 29.01.2015, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v správnom konaní platí koncentračná zásada a preto nie je možné na právnou zástupkyňou uvádzaný žalobný dôvod prihliadať. Okrem toho rozsudok, na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalobcu nie je doposiaľ právoplatný a ide o názor vyslovený súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o vedenie zdravotnej dokumentácie zo strany žalobcu, tak nevyplýva z nej ani použité liečivo a preto nemá výpovednú hodnotu. Ďalej uviedol, že žalobca v priebehu disciplinárneho konania nenavrhol ďalšie dôkazy, resp. nežiadal, aby boli dôkazy vykonané a neuviedol ich ani v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu Disciplinárneho senátu. V konaní vypočutý poverený zástupca žalovaného JUDr. MVDr. D. J. uviedol, že zo strany žalobcu nebola odborne vykonaná sutúra kožnej rany, k čomu sa aj žalobca priznal a v podstate sám potvrdil neodborný postup šitia. Taktiež sa priznal k tomu, že v rámci pooperačnej starostlivosti nedal psovi golier a ani sieť, a preto sa nemohol spoliehať na pooperačnú starostlivosť majiteľa psa. Okrem toho Disciplinárnemu senátu nepredložil ním požadovanú zdravotnú evidenciu, dokazovanie nežiadal doplniť a ani vykonať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o namietané trvanie disciplinárneho konania, tak táto lehota v disciplinárnom poriadku je lehotou poriadkovou a nie lehotou zákonnou. Podľa § 244 ods. 1,2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 3 písm. b/ disciplinárneho poriadku za porušenie povinností uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení, pokutu až do výšky 995,80 eur. Podľa § 4 vyššie uvedeného disciplinárneho poriadku pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie, alebo inú priťažujúcu okolnosť. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 442/2004 Z.z. písm. a/ a c/ o súkromných veterinárnych lekárov, súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný a) vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora, c) viesť evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností. Podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zák. č. 442/2004 Z.z. o SVL za porušenie povinností uvedených v § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení a) písomné napomenutie b) pokutu až do výšky 995,80 Eur c) vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov. Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, a to najmä v súvislosti so zistením skutočného stavu veci, keď tento spochybňoval správnosť záverov o porušení povinnosti spočívajúcej v tom, že nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu k vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, pričom zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia. Správne orgány teda rozhodli bez riadneho zistenia skutočného stavu veci, bez zadováženia objektívnych podkladov pre rozhodnutie (je potrebné vypočuť sťažovateľku, ďalej MVDr. Q., voči ktorému tiež smerovala sťažnosť a okrem toho tento sa podieľal na pooperačnej starostlivosti psa). Dokonca v samotnom disciplinárnom poriadku (šiesta časť § 8 DP) je ustanovené, že ak je pre náležité objasnenie veci potrebné vykonať ďalšie úkony, urobí disciplinárny senát príslušné opatrenie, čo aj sám učinil, avšak ho nerealizoval. Pokiaľ by aj žalovaný považoval vykonanie ďalšieho dokazovania za nedôvodné, bolo potrebné, aby v rozhodnutiach boli uvedené skutočnosti, ktoré ich k takémuto rozhodnutiu viedli. Ďalej je potrebné konštatovať, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní príslušný orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. Aj v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške, ale musí spĺňať požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Znamená to, že pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Okrem vyššie uvedených nedostatkov žalovaný, resp. Disciplinárny senát procesne pochybil aj v tom, že uložil žalobcovi, aby na pojednávanie disciplinárneho konania žalobca zabezpečil účasť svedka MVDr. Q., čo nemožno považovať za štandardný a správny procesný postup, keď v rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ OSP, nakoľko rozhodnutie, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, v časti určenia výšky pokuty nie je náležitým spôsobom odôvodnené a okrem toho v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia. Za tohto stavu súd preto vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur ako aj náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 526,25 eur, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 02.02.2016), 2x po 134 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur a 1x 143 eur za úkon - účasť na pojednávaní a 1x 8,58 eur, ďalej náhradu za stratu času vo výške 85,80 eur (6 pol hodín x 14,30 eur) ako aj náhradu cestovného za cestu Bratislava - Trnava a späť vo výške 4,79 eur. Celkom trovy konania žalobcu predstavujú sumu 596,25 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť na účet zastupujúcej advokátky Mgr. Silvie Kaveschánovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.