Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/238/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200884 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200884.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 00 610 381, právne zastúpená: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00008/2014/R zo dňa 22.09.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava o uložení pokuty 1.000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 576/2004 Z.z.), t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 09.12.2013 ukončeným výkonom dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke pani J. W., ktorým bolo konštatované porušenie spočívajúce v tom, že počas hospitalizácie pacientky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti od 15.12.2011 do 23.12.2011, počas jej druhej hospitalizácie u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti od 02.07.2012 do 25.07.2012 na neurologickom oddelení a od 25.07.2012 do 27.07.2012 na infekčnej klinike nebola pacientke z neurologického hľadiska poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. U pacientky nebolo vykonané MR vyšetrenie mozgu prístrojom so silou magnetu 0,3 T, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou ukázalo diseminované poškodenie centrálnej nervovej sústavy, nakoľko príčiny neurologickej poruchy bolo potrebné hľadať na úrovni hrudnej miechy alebo vyššie, resp. pri prepustení nebolo doporučené kontrolné vyšetrenie MR ambulantnou cestou na bežne dostupných prístrojoch si silou magnetu 1,5 T. Dokonca ani po obdržaní výsledkov z likvoru odobratého pri prvej hospitalizácii nebolo indikované vyšetrenie MR mozgu na prístroji 0,3 T. V spektre pomocných vyšetrení chýbalo realizovanie vyšetrenia multimodalitných evokovaných potenciálov. Po obdržaní výsledku MR mozgu počas hospitalizácie na infekčnej klinike v období od 25.07.2012 do 27.07.2012 neboli neurológom indikované ďalšie diagnostické postupy pri podozrení na sklerózu multiplex. Žalobca v žalobných dôvodoch namietal nesprávne a nezákonné tvrdenie žalovaného, ktorý konštatoval, že pre objektívne a správne zistenie skutkového stavu veci postačia vypracované odborné stanoviská, ktoré považoval za dostatočné a zároveň nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je zrejmá z toho, že vychádzal z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy nekomunikoval, nemal právo podávať im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzajú z písomných vyjadrení, ktoré predložia lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami konkrétnymi lekári, ktorí realizovali liečebný proces. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a to pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj zhodnotenie tohto zisteného skutkového stavu v záveroch a odôvodnení rozhodnutia a poukázal na rozsudok NS SR 1 Szd/2/2013 zo dňa 18.03.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Szd/3/2013 zo dňa 13.05.2014. Žalobca má za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a so zdravotným stavom pacientky. Rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúci zo stanovísk odborníkov možno považovať v podstatných otázkach za tak závažný, že jediným možným vhodným postupom správneho orgánu bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, resp. aspoň doplňujúce stanoviská odborníkov, pričom bez odstránenia týchto rozporov možno považovať rozhodnutie správneho orgánu za neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového stavu a preto nezákonné. Konania a samotné rozhodovanie správnych orgánov je v rozpore s právnymi predpismi v časti vykonávania a hodnotenia dôkazov, keď osobné konzultácie svojich pracovníkov s erudovanými zamestnancami žalobcu zamieňajú s ústnym pojednávaním, na ktorom mali byť vypočutí súčasne odborníci a lekári v liečebnom procese a nie lekári a zamestnanci prvostupňového orgánu. Prvostupňový správny orgán v žiadosti žalobcu na doplnenie dokazovania nevyhovel a vydal dňa 13.05.2014 rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad a žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Za účelom dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. prof. MUDr. Q. W. PhD., odborník v špecializovanom odbore neurológia a MUDr. I. P. odborník v špecializovanom odbore infektológia. Prvostupňový správny orgán v spolupráci s prizvanými odborníkmi zo špecializovaného odboru infektológia, výkonu dohľadu zistil, že počas hospitalizácie na infekčnej klinike v období od 25.07.2012 do 27.07.2012 bola pacientke z infektologického hľadiska poskytnutá zdravotná starostlivosť správne v súlade s diagnostickými a terapeutickými postupmi v odbore infektológia. Výkonom dohľadu prvostupňový správny orgán v spolupráci s prizvaným odborníkom zo špecializačného odboru neurológia zistil, že pacientke nebola z neurologického hľadiska poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a to tak počas prvej hospitalizácie od 15.12.2011 do 23.12.2011 a počas druhej hospitalizácie od 02.07.2012 do 25.07.2012 na neurologickom oddelení a od 25.07.2012 do 27.07.2012 na infekčnej klinike. O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. 625/2013, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie a ktorým prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 30-tich kalendárnych dní od ukončenia dohľadu. Námietky žalobcu proti Protokolu boli vyhodnotené skupinou vykonávajúcou dohľad v spolupráci s prof. MUDr. Q. W. PhD., ktorý vo svojom odbornom stanovisku k námietkam zo dňa 19.11.2013 opakovane skonštatoval, že účastník konania neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne, ktoré boli prerokované za prítomnosti účastníka konania 09.12.2013, o čom bola spísaná zápisnica. Žalobca listom zo dňa 15.01.2014 oznámil prvostupňovému správnemu orgánu prijatie opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré mu boli uložené Protokolom. Druhostupňový správny orgán považoval skutkový stav veci za zistený správne a dostatočne na to, aby mohlo byť v správnom konaní vydané rozhodnutie o uložení pokuty. Podklady pre rozhodnutie boli získané zákonným postupom v rámci výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní a považuje ich za dostatočné pre posúdenie veci a vydanie napadnutého rozhodnutia. K námietke o nedostatočnom dokazovaní a nerešpektovaní § 34 Správneho poriadku druhostupňový správny orgán uviedol, že podľa tohto ustanovenia Správneho poriadku patrí vykonávanie dokazovania správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebný ten ktorý dôkazný prostriedok vykonať. V prípade, ak má správny orgán skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený s prihliadnutím na zásadu účelnosti a hospodárnosti, nemusí pristúpiť k obstarávaniu si ďalších dôkazov a nemusí vyhovieť ani návrhu účastníka konania na vykonanie ďalšieho dokazovania. Správny poriadok nevylučuje, aby si správny orgán o odbornej - medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti. Druhostupňový správny orgán konštatoval, že nebol dôvod na nariadenie ústneho pojednávania a na vypočutie svedkov - v liečebnom procese konajúcich lekárov, pretože účastník konania sa cestou predovšetkým primára dotknutého neurologického oddelenia, či už počas výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní viackrát vo veci vyjadril a skutočnosťami, ktoré vo svojich vyjadreniach uvádzal, sa prvostupňový správny orgán vždy dôkladne zaoberal a vysporiadal sa s nimi. Počas výkonu dohľadu sa vo veci zdravotnej starostlivosti poskytnutej na neurologickom oddelení, resp. na infekčnej klinike vyjadril primár neurologického oddelenia (vyjadrenie zo dňa 12.07.2013), primárka infekčnej kliniky (vyjadrenie zo dňa 28.06.2013) a ošetrujúca lekárka infekčnej kliniky (vyjadrenie zo dňa 03.07.2013), námietky účastníka konania k Protokolu o vykonanom dohľade obsahovali vyjadrenia primára neurologického oddelenia zo dňa 04.11.2013. Počas správneho konania boli súčasťou vyjadrenia účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vyjadrenia primára neurologického oddelenia zo dňa 11.03.2014, 22.04.2014. Prvostupňový správny orgán sa stretol so zástupcami žalobcu aj pri samotnom výkone dohľadu na mieste priamo v sídle účastníka konania dňa 27.06.2013. So všetkými argumentmi žalobcu sa počas výkonu dohľadu a v správnom konaní prvostuňový správny orgán vždy zaoberal a vysporiadal, čoho listinným dôkazom sú podklady pre vydané rozhodnutie, ako aj odôvodnenie samotného rozhodnutia. Žalobca v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania v rámci výkonu dohľadu a prvostupňového správneho konania. Účastník konania neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by spochybnil nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke zistenej výkonom dohľadu. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok), (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to z dôvodu, že rozhodnutia sú nezákonné a týmito rozhodnutiami bol žalobca dotknutý na svojich právach. Žalovaný vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia len z vyjadrenia odborníkov a v danom smere títo odborníci nekonali so žalobcom, takže žalobca sa nemohol vyjadrovať k ich stanoviskám, nemohol klásť otázky, v danom prípade malo byť nariadené ústne konanie, v rámci ktorého malo prísť ku konfrontácii výpovedi primára MUDr. W. s prizvaným odborníkom prof. W.. Žalobca je toho názoru, že ďalším vážnym dôvodom, aby došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí je rozpor medzi stanoviskami odborníkov a tento rozpor je možné odstrániť len znaleckým dokazovaním vypracovaním znaleckého posudku. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že námietky, ktoré boli obsahom žalobného návrhu sú totožné s námietkami, ktoré podával žalobca v priebehu celého správneho konania a žalovaný sa so všetkými týmito námietkami vysporiadal. Žalovaný mal dostatočne preukázaný skutkový stav a žalobca nespochybnil žiadnym relevantným dôkazom stanovisko prizvaného odborníka. Podľa názoru žalovaného tento odborník spĺňal všetky predpoklady, či už medicínske a odborné, aby takéto stanovisko podal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v nedostatočnej miere zaoberal všetkými dôkazmi nie je preukázané a takéto tvrdenie nemôže byť dôkazom toho, že žalovaný rozhodol vo veci nesprávne. Žalovaný poukázal na rozsudky NS SR spis. zn. 10 Sžo/21/2014 a 9 Szd/2/2013, v ktorých NS SR rozhodoval v podobných prípadoch len v odlišnom skutkovom stave, kde rozhodol v prospech žalovaného. Správny orgán v rámci hodnotenia dôkazov sám posudzuje, či má dostatok podkladov na to, aby vydal rozhodnutie, pričom v danom prípade bola podkladom zdravotná dokumentácia poškodenej pacientky. Poukázal na rozhodnutie NS SR 4 Sžo/10/2008, v ktorom sa rieši otázka potreby znaleckého dokazovania, resp. podávania odborných vyjadrení konzultantov, keď v tomto rozhodnutí je uvedené, že postačuje aj stanovisko odborných konzultantov, keďže znalec aj konzultant by vychádzali z rovnakých podkladov pri vypracovaní svojich stanovísk. Žalovaný nevytýka žalobcovi pochybenie, že pacientka nebola hospitalizovaná opätovne na neurologickom oddelení, ale vytýka to, že zo zápisov tzv. dekurzov, ako aj z vyjadrenia samotného primára neurologického oddelenia je zrejmé, že lekári uvažovali o tom, že u pacientky sa môže jednať o chorobu - sklerózu multiplex, a preto vytýkajú žalobcovi to, že nevykonal ďalšie vyšetrenia na ďalšiu diagnostiku v tomto smere, na potvrdenie, resp., vyvrátenie tohto ochorenia. Žalovaný žiada, aby súd žalobcu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Súd nepovažuje za dôvodné poukazy žalobcu na nerešpektovanie ust. § 34 Správneho poriadku s poukazom na nevypočutie účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovania znaleckého posudku. Ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí tak štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári, mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní. Rovnako bol žalobcovi daný k dispozícii Protokol č. 625/2013, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s prizvanými odborníkmi znovu prerokované so žalobcom. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že druhostupňový správny orgán vyzval žalobcu listom zo dňa 11.07.2014, aby sa prišiel oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a dal možnosť vyjadriť sa písomne v termíne do 30.07.2014. Pri oboznamovaní sa so spisovou dokumentáciou dňa 30.07.2014 a po jej preštudovaní zástupca žalobcu prehlásil, že so všetkými skutočnosťami bol oboznámený v priebehu výkonu dohľadu, prerokovania protokolu a prvostupňového správneho konania a ďalšie dokazovanie nenavrhol a zároveň skonštatoval, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Súd má za to, že nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie, ako to namietal žalobca. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný. Podľa názoru súdu nie je dôvodný ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Súd k otázke nenariadenia znaleckého dokazovania uvádza, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. na zistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti infektológie a neurológie, keď zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok ako podkladu pre rozhodnutie vo veci uloženia pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov prizvaných odborných konzultantov. Vzhľadom na stanovisko prizvaného odborníka z odboru neurológia, ako aj obsah pripojeného administratívneho spisu, aj z pohľadu súdu neboli zo strany žalobcu u pacientky vykonané všetky výkony pre správne a včasné určenie diagnózy. Už pri prvej hospitalizácii pacientky, ošetrujúci lekári úplne nevylúčili úvahy o diagnóze skleróza multiplex, a preto mali byť s ohľadom na súčasné poznatky lekárskej vedy indikované ďalšie diagnostické postupy, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvrátili alebo potvrdili tieto úvahy a to aj vzhľadom na výsledky vyšetrení vykonaných pri prvej hospitalizácii. Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na charakter a závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu a pokutu považuje za výchovnú a preventívnu a nie za likvidačnú, ktorej výšku žalobca ani nenamietal. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, ktorá je poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá pacientke správne a žalobca nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.