Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/242/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200920 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200920.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomír Bundzela v právnej veci žalobcov 1. C. U. CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XX, 2. RNDr. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XX, právne zastúpení JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, Grősslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: K. V., bytom XXX XX V. č. XXX, G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2014/022506/PaHo zo dňa 07.11.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. Súd zúčastneným osobám K. V. a G. U. náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali žalobou zo dňa 12.12.2014 doručenou faxom Krajskému súdu v Trnave dňa 15.12.2014, doplnená originálom podania doručeným súdu dňa 16.12.2014, preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2014/022506/PaHo, ktorým Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy podľa § 1 zák. č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, § 9 zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 118 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v konaní o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozhodnutiu Obce V. č. 169/2011-017 zo dňa 23.06.2014, ktorým bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby rodinný dom pre stavebníka K. V. na parc. č. 214/3 pre k.ú. V. rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu Obce V. č. 169/2011-017 zo dňa 23.06.2014 potvrdil a odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade zamietol. Žalobcovia v 1. a v 2. rade majú za to, že rozhodnutie žalovaného je protiprávne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Obec V. oznámila začatie konania vo veci dodatočného povolenia stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 214/3 Obec V. k. ú. V., stavebníka K. V., doručením podania žalobcovi v 1. a v 2. rade a právnemu zástupcovi s tým, že môžu do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia uplatniť námietky a pripomienky. Žalobca v 1. rade dňa 04.04.2014 chcel nahliadnuť do správneho spisu, kde mu bolo oznámené, že spisový materiál bol zaslaný na Okresnú prokuratúru a preto to nie je možné. Žalobcovia majú za to, že takýmto postupom bola odňatá možnosť žalobcom oboznámiť sa s podkladmi súvisiacimi s dodatočným povolením čiernej stavby a vzniesť relevantné pripomienky a námietky v konaní. Až pri náhodnej návšteve žalobcu v 1. rade dňa 20.06.2014 sa zistilo, že došlo k doloženiu dokumentu do spisu, avšak mu nebola poskytnutá lehota na vznesenie námietok a preto vzniesol narýchlo námietky do zápisnice, bez porady so svojim právnym zástupcom. Správny orgán už nasledujúci pracovný deň 23.06.2014 rozhodol a vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťou, že účastník konania by mal mať minimálne 7 dňovú lehotu na vznesenie námietok a pripomienok, ktorá mu nebola poskytnutá. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel k záveru, že postavenie advokáta je sekundárne, ak v konaní urobí úkon účastník konania, správny orgán prihliada na jeho vôľu, a preto aj v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Správny orgán nemôže vyvodiť záver, že postačuje, ak bol do spisu nahliadnuť len účastník konania, ktorý uplatnil námietky a preto nie je povinný plniť si oznamovacie a doručovacie povinnosti vo vzťahu k poverenému právnemu zástupcovi. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa umiestnenia stavby, z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akého ustanovenia stavebného zákona prislúcha stavebnému úradu právo posudzovať odstupové vzdialenosti medzi susediacimi nehnuteľnosťami s poukazom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, resp. s poukazom na ustanovenia vzťahujúcej sa k posudzovaniu dobrých mravov. Zo skutočnosti, že v protiľahlej časti steny budúceho rodinného domu žalobcov budú okná obytných miestností je zrejmé, že v záujme zachovania pohody bývania a dodržania odstupových vzdialeností nie je možné umiestniť budúci rodinný dom stavebníka K. V. v menšej odstupovej vzdialenosti ako je 7 metrov. Na základe tejto skutočnosti majú žalobcovia v 1. a v 2. rade za to, že v konaní nebol preukázaný súlad s verejným záujmom spočívajúci v dodržaní odstupových vzdialeností a zachovania pohody bývania a nič na tejto skutočnosti nemení ani prepracovanie projektovej dokumentácie stavebníkom ak výsledkom prepracovania projektovej dokumentácie je iba odstránenie okien na jeho stavbe zo strany s nimi susediacej steny. Poukaz stavebného úradu na ust. § 6 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.), podľa ktorého iné riešenie vzdialenosti rodinných domov ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomnej vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny, by bolo podľa názoru žalobcov možné použiť iba v tom prípade, ak by s iným umiestnením ako uvedeným v odseku 3 a 4 súhlasili, t.j. súhlasili by so zmenou polohy bývania napriek nedodržaniu odstupových vzdialeností uvedených v odseku 3 a 4 a iné umiestnenie stavby nebolo možné, pričom stavebný úrad musí následne skúmať, resp. stavebník preukázať, že sú splnené ostatné kritériá definované v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Keďže takýto súhlas zo strany žalobcov daný nebol a je možné uskutočniť iné umiestnenie stavby na pozemku, tak nie je možné použiť predmetnú právnu úpravu. V nadväznosti na oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 20495/2013/B622-SV-65410-9/Šu, ktorým bol riešený podnet na preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu Trnava č. OBU-TT-OVBP-2013/00445/Pl bol stavebný úrad zaviazaný, aby uskutočnil nezávisle posúdenie požiarnej bezpečnosti susediacich stavieb, stavebný úrad uskutočnil dopyt na Ministerstvo vnútra SR, Prezídium hasičského a záchranného zboru. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia hasičského a záchranného zboru, obe stavby sú jednoduchými stavbami a podľa § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi) nepodliehajú výkonu štátneho požiarneho dozoru. Okresné riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Dunajskej Strede nie je dotknutým orgánom v stavebnom a kolaudačnom konaní. V prípade, ak by stavby nepodliehali štátnemu požiarnemu dozoru nesúhlasné stanovisko k stavebnému, eventuálne územnému konaniu by bolo vydané na stavbu, ktorá svojim požiarne nebezpečným priestorom zasahovala na vedľajšiu stavbu. V danom prípade zasahujú do požiarneho priestoru žalobcovia v 1. a v 2. rade a nemožno teda chcieť od stavebníka, aby predkladal ďalšie projekty protipožiarnej bezpečnosti stavby, keď zasahujú na nehnuteľnosť jeho susedia. Z posudku vyplýva, že posudkom stanovené materiály a nátery sú dostatočné. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal s tvrdením, že v danom prípade bol povinný vykonať posúdenie požiarnej bezpečnosti na pokyn nadriadeného orgánu a uvedené vyjadrenie nespĺňa charakteristiku nezávislého posúdenia požiarnej bezpečnosti susediacich stavieb najmä, ak je zrejmé, že vo vyjadrení prezídia nerozlišuje medzi existujúcou stavbou a stavbou, ktorá sa má povoliť a tak isto nezohľadňuje fakt, že stavebné povolenie na prestavbu nehnuteľnosti žalobcov je právoplatné a teda záväzné. V danom prípade stavebný úrad, ani žalovaný spoľahlivo nezistili skutkový stav veci, porušili pokyn daným Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 24.10.2013, ako aj ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Obce V. zo dňa 23.06.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Žalobcovia súčasne požiadali o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Trnave upovedomil žalobcov v 1. a v 2. rade listom zo dňa 18.09.2015, že ich žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. nevyhovuje, nakoľko nie je splnená zákonná podmienka preukazovania, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.03.2015 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s § 3 ods. 3, 4 Správneho poriadku, svedomite sa zaoberal vecou a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Taktiež stavebný úrad Obec V. postupoval v konaní v súlade s § 3 Správneho poriadku. V súčinnosti s účastníkmi konania umožnil im účinne obhajovať ich práva vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný trvá na svojom odôvodnení ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, že žalobcom nebola odňatá možnosť oboznámiť sa s podkladmi súvisiacimi s dodatočným povolením. Žalobca v 1. rade nazrel do spisového materiálu Obci V. dňa 20.06.2014. Obec ako stavebný úrad poskytla odvolateľovi kompletný spisový materiál k nahliadnutiu a plne zabezpečila realizáciu práva v zmysle § 14 Správneho poriadku. Problematiku nazerania do spisov účastníkom konania, resp. jeho právnym zástupcom žalovaný opätovne konštatuje, že ak nazrie do spisu samotný účastník konania, hoc aj zastúpený advokátom, je dôvodné predpokladať, že sa rešpektuje vôľa účastníka konania a nepovažuje sa za pochybenie správneho orgánu, keď rešpektuje vôľu primárneho nositeľa. Postavenie advokáta zastupujúceho na základe plnej moci je sekundárne, a ak v konaní urobí úkon účastník konania, správny orgán prihliada na jeho vôľu. Správny orgán vychádzal zo splnomocnenia na zastupovanie, ktoré udelil žalobca svojmu právnemu zástupcovi. Žalobca v 1. rade nazrel do spisu, súčasne podal svoje vyjadrenie a nežiadal od správneho orgánu ďalší čas na vyjadrenie. Žiadny správny predpis neukladá správnemu orgánu po doručení námietok čakať, či žalobca podá ďalšie námietky. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 1. a v 2. rade podávali odvolanie spolu, správny orgán dôvodne predpokladal, že námietky podané žalobcom v 1. rade sú námietkami, ktoré podávajú spoločne so žalobkyňou v 2. rade. Priebeh konania nenasvedčoval tomu, že by žalobcovia v 1. a v 2. rade nekonali spoločne. K námietkam žalobcov týkajúcich sa umiestnenia stavby žalovaný uviedol, že pri situovaní stavby správny orgán prihliada na jednotlivé špecifiká a umiestnenie stavby treba chápať v jednotlivých súvislostiach. Ak by stavebný úrad nútil v danom prípade stavebníka - K. V. k osadeniu stavby 7 metrov od domu žalobcov, porušil by tak ústavnú zásadu rovnosti subjektov práva podľa čl. 12 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého sú si ľudia rovní v dôstojnosti a právach. Ust. § 3 Správneho poriadku ukladá správnym orgánom povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Uplatňovanie práva jedného subjektu nemôže byť na ujmu druhého subjektu. Výkon vlastníckeho práva v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka nesie v sebe istú mieru tolerancie voči výkonu vlastníckeho práva iného subjektu. Výkon vlastníckeho práva vyžaduje rovnováhu. Reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému vlastníkovi. Aj v prípade umiestnenia rodinného domu p. K. V. bolo potrebné uplatniť mieru efektivity a v súlade s ňou umiestniť rodinný dom. Žalobcami žiadané umiestnenie rodinného domu stavebníka na odstupovú vzdialenosť 7 metrov kvôli umiestneniu okien z obytných miestností budúceho rodinného domu žalobcov v sebe jednoznačne nesie znevýhodnenie stavebníka. Aj uplatňovanie vyhlášky č. 532/2002 Z.z. musí byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia prestavbou mlyna na vytvorenie bytových priestorov svojim ochranným pásmom požiarnej ochrany zasahuje aj plánovanú stavbu rodinného domu K. V., ktorý uskutočnil opatrenia na svojej plánovanej stavbe (zamuroval okenný otvor, posunul garážovú bránu, impregnoval, izoloval strešnú konštrukciu, naplánoval oplotenie vo výške 2,4 metra s požiarnou odolnosťou EI30/Di), aby dosiahol požadovanú požiarnu odolnosť svojej stavby aj v ochrannom pásme požiarnej ochrany susednej stavby. Stavebný úrad sa obrátil na ústredný orgán v oblasti požiarnej ochrany a to Ministerstvu vnútra SR, Prezídium hasičského záchranného zboru, ktorý vydal pod číslom PHZ-OPP42014/001238 zo dňa 05.06.2014 stanovisko k uvedenej veci. Na základe uvedeného stanoviska uvádza, že Ministerstvo vnútra SR, Prezídium hasičského záchranného zboru je ústredným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi a je tiež orgánom, ktorý podľa § 11 ods. 2 zákona o ochrane pred požiarmi overuje a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany a je teda metodickým orgánom v uvedenej veci. Citované stanovisko jednoznačne hovorí, že obe stavby sú jednoduchými stavbami a podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi nepodliehajú výkonu štátneho požiarneho dozoru. Okresné riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Dunajskej Strede nie je dotknutým orgánom v stavebnom a kolaudačnom konaní. V prípade, ak by stavby podliehali štátnemu požiarnemu dozoru, nesúhlasné stanovisko k stavebnému eventuálne územnému konaniu by bolo vydané na stavbu, ktorá svojim požiarne nebezpečným priestorom zasahuje na vedľajšiu stavbu. V danej veci zasahujú však do požiarneho priestoru žalobcovia v 1. a v 2. rade a nemožno teda chcieť od stavebníka, aby predkladal ďalšie projekty protipožiarnej bezpečnosti stavby, keď zasahujú na nehnuteľnosť jeho susedia. Z posudku vyplýva, že posudkom stanovené materiály a nátery sú dostatočné. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 25.03.2015 č.k. 14 S/242/2014-47 rozhodol tak, že pribral do konania v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. účastníka správneho konania K. V., bytom V. č. XXX, XXX XX V., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.03.2015. Pribratý účastník K. V. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.04.2015 uviedol, že on požiadal o stavebné povolenie ešte dňa 29.07.2010. Stavebné povolenie bolo vydané dňom 11.10.2010, ktoré však nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcov, ktorí namietali umiestnenie jeho plánovanej stavby. Žalobcovia až následne požiadali stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na prestavbu ich budovy - mlyna a to dňa 18.05.2011, keď predmetná stavba žalobcov bola funkčne využívaná ako mlyn pred mnohými rokmi a teraz je neužívaná. Jedná sa 100 ročnú budovu postavenú z tehál a z bahna, ktorá z hľadiska možnosti jej prestavby nebola zo statických aspektov ani skúmaná. Dňom 30.03.2014 žalobcom uplynula pôvodná lehota určená stavebným úradom na dokončenie výstavby ich budovy, pričom do tohto času nič iné na svojej budove nevykonali, len akurát umiestnili na nej okná do steny zo strany jeho pozemku, aby mohli následne týmto triumfovať v stavebnom konaní, resp. klásť mu bariéry v ceste vydania stavebného povolenia na jeho rodinný dom. Pribratý účastník konania má za to, že žaloba žalobcov je neopodstatnená, a preto nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Pribratý účastník konania K. V. oznámil súdu podaním doručeným 27.01.2016, že vzhľadom na skutočnosti, ktorými mu bolo od roku 2010 permanentne strpčovaná realizácia jeho vysnívaného domu v rodnej obci V., rozhodol sa pre nevybudovanie tohto rodinného domu, teda nemieni ho postaviť a zároveň sa rozhodol predať celý svoj pozemok a dňa 22.01.2016 bol na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor doručený návrh na vklad vlastníckeho práva spolu s kúpnou zmluvou, ktorej predmetom je nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX pre k.ú. V.. Vzhľadom na to, je toho názoru, že predmetným konaním by už nemohli byť jeho práva a povinnosti dotknuté, a preto žiadal postupovať bez jeho účasti v konaní. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 02.03.2016 č.k. 14 S/242/2014-77 rozhodol tak, že pribral do konania v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. G. U., bytom V. č. XXX, XXX XX V., keď v priebehu konania zistil z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. V., že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim K. V. a kupujúcim G. U. došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom stavebného povolenia a dňa 12.02.2013 bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti pod č. V 338/16. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavili pribratí účastníci konania, ktorí nežiadali o odročenie pojednávania, a preto súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti pribratých účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a písomných vyjadreniach a žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok), (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Podľa § 25 zákona o ochrane pred požiarmi (1) Štátny požiarny dozor sa vykonáva a) protipožiarnou kontrolou dodržiavania povinností právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa, okrem rodinných domov a bytových domov, ktoré majú najviac osem nadzemných podlaží, b) posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon, c) vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich uskutočňovania z hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, d) zisťovaním príčin vzniku požiarov, e) kontrolou obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, f) kontrolou pripravenosti a akcieschopnosti hasičských jednotiek a ich materiálno-technického vybavenia u právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa a v obciach, g) ukladaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a kontrolou plnenia týchto opatrení, h) dohľadom nad určenými výrobkami uvádzanými na trh podľa osobitných predpisov.6) (4) Štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách. 4) Podľa § 88a stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 58 stavebného zákona (1) Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. (2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2014/022506/PaHo, ktorým v konaní o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozhodnutiu Obce V. č. 169/2011-017 zo dňa 23.06.2014, ktorým bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby rodinný dom pre stavebníka K. V. na parc. č. 214/3 pre k.ú. V. rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade zamietol. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd námietku žalobcov v 1. a 2. rade, že postupom prvostupňového správneho orgánu im bola odňatá možnosť oboznámiť sa s podkladmi súvisiacimi s dodatočným povolením čiernej stavby a vzniesť relevantné pripomienky a námietky v konaní vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Oznámenie Obce V. o opätovnom začatí konania podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby bolo vydané dňa 14.03.2014, doručené žalobcovi v 1. rade 14.04.2014 a žalobkyni v 2. rade 16.04.2014, voči ktorému boli podané námietky a pripomienky len zo strany žalobcov dňa 14.04.2014, spísané 10.04.2014 a následne doplnené žalobcom v 1. rade dňa 20.06.2014, v ktorom žalobca v 1. rade nežiadal o predĺženie lehoty na podanie ďalších námietok z dôvodu, že by sa nemohol oboznámiť s podkladmi súvisiacimi s dodatočným povolením stavby. Oznámenie o opätovnom začatí konania o dodatočnom povolení stavby bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 02.04.2014, ktorý v 7 dňovej lehote ani neskôr v cca dvojmesačnej lehote nepodal žiadne námietky, ani pripomienky voči predmetnému oznámeniu, ani nepožiadal o predĺženie lehoty na podanie námietok a pripomienok z dôvodu, že by sa nemohol oboznámiť s podkladmi súvisiacimi s dodatočným povolením stavby a vo veci bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dňa 23.06.2014, po uplynutí lehoty na podanie námietok a pripomienok poslednému účastníkovi konania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že v konaní o dodatočnom povolení stavby žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 1. rade a ich právny zástupca každý samostatne požiadali napr. o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu voči rozhodnutiu o nariadení odstránenia stavby dňa 28.03.2013 a odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 23.06.2014 podali len žalobcovia v 1. a 2. rade, bez ich právneho zástupcu, z čoho vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní o dodatočnom povolení stavby nepodávali všetky podania len prostredníctvom ich právneho zástupcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že v konaní nebol preukázaný súlad s verejným záujmom spočívajúci v dodržaní odstupových vzdialeností a zachovania pohody bývania, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko má za to, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnili, prečo nie je možné dodržať umiestnenie rodinného domu pôvodného stavebníka p. K. V. na žalobcami namietanú odstupovú vzdialenosť 7 m, s ktorým právnym odôvodnením sa súd stotožňuje. Súd námietku žalobcov, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením, že v danom prípade bol povinný vykonať posúdenie požiarnej bezpečnosti na pokyn nadriadeného orgánu a uvedené vyjadrenie nespĺňa charakteristiku nezávislého posúdenia požiarnej bezpečnosti susediacich stavieb vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podľa stanoviska Ministerstva vnútra SR, Prezídium hasičského záchranného zboru, č. PHZ-OPP42014/001238 zo dňa 05.06.2014, obidve stavby sú jednoduchými stavbami a podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi nepodliehajú výkonu štátneho požiarneho dozoru a Okresné riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Dunajskej Strede nie je dotknutým orgánom v stavebnom a kolaudačnom konaní, keď z technickej správy protipožiarnej bezpečnosti stavby vyplýva, že posudkom stanovené materiály a nátery sú dostatočné. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že práve žalobcovia prestavbou mlyna svojim ochranným pásmom požiarnej ochrany zasahujú aj plánovanú stavbu rodinného domu K. V., ktorý uskutočnil všetky potrebné protipožiarne opatrenia na plánovanej stavbe. Nakoľko predmetná stavba je v rozostavanom stave, kde sú vyhotovené len základové pásy rodinného domu, debnenie základovej dosky, je osadená výstuž, základová doska je pripravená na betonáž a predmetným rozhodnutím stavebný úrad dodatočne povolil už vykonané stavebné práce a určil stavebníkovi K. V. podmienky na dokončenie stavby na základe ním predloženej projektovej dokumentácie, ktorý už nie je vlastníkom stavby a nový vlastník stavby p. G. U. sa písomne súdu vyjadril, že nemieni vykonať stavbu podľa stavebného povolenia, ktoré bolo vydané predchádzajúcemu stavebníkovi K. V., ani nechce pokračovať v tejto stavbe na podklade nového stavebného povolenia, resp. ani nehodlá požiadať o zmenu tejto stavby pred jej dokončením, súd vyhodnotil námietky žalobcov aj vzhľadom na uvedené skutočnosti ako neopodstatnené, nakoľko nový vlastník stavby nemieni pokračovať v dokončení stavby podľa napadnutého rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Súd zároveň konštatuje, že napadnutým rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôžu byť žalobcovia na svojich právach ukrátení. Súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný riadne zistili skutkový stav, správne vec právne posúdili, napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd viazaný žalobnými námietkami, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd zúčastneným osobám K. V. a G. U. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle ust. § 250k O.s.p. je možné náhradu trov konania priznať len procesne úspešnému žalobcovi. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.