Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/244/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200927 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200927.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Rastislav Vašek - MINIKOMPLEX, so sídlom 905 01 Senica, Čáčov 69, IČO: 11 839 015, v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, ul. Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02940-2.1, O-407/2014 zo dňa 18.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo S/2014/02940-2.1, O-407/2014 zo dňa 18.11.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 70 eur a na trovách právneho zastúpenia 340,90 eur na účet zastupujúceho advokáta JUDr. Petra Schmidla, všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02940-2.1, O-407/2014 zo dňa 18.11.2014, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Trenčín, č. k. 3962/135/2014/2.1/L zo dňa 7.8.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.). V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 82/2005 Z.z. sa žalobca (zamestnávateľ) dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, že dňa 21.1.2014 v čase od 10,25 hodiny do 11,57 hodiny a dňa 27.1.2014 v čase od 15,50 hodiny do 16,30 hodiny na pracovisku v areáli bývalej centrálnej teplárne Armatúrky Myjava využíval závislú prácu fyzickej osoby - K. B., ktorý vykonával prácu - denné stráženie areálu a nemal s ním založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. V žalobných dôvodoch uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní o uložení pokuty zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce, vychádzajúc predovšetkým z informácií získaných od osôb, a to K. B. a J. V.. Poukázal na to, že nebolo s ním konané ako s podnikateľom, ale ako fyzickou osobou, čo považoval za pochybenie zo strany správneho orgánu. Ďalej namietal,, že správne orgány pri spisovaní zápisníc pracovníkmi inšpektorátu práce boli kladené svedkovi B. zavádzajúce a kapciózne otázky. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v odvolacom správnom konaní sa nezaoberal dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobcu a nezaujal k nim relevantné stanovisko. Za tohto stavu došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, zistenie objektívneho stavu veci, ústneho správneho konania, v ktorom by v prítomnosti žalobcu boli vypočutí svedkovia, či iní účastníci konania, čím došlo k procesnému pochybeniu správnych orgánov. Mal za to, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca mal realizovať stráženie objektu, pričom uviedol, že takýto dôkaz môže poskytnúť iba vlastník objektu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.1.2015 uviedol, že bolo preukázané, že žalobca porušil ust. § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 82/2005 Z.z., čo bolo zistené predovšetkým z výpovede p. B., ktorý sám uviedol, že pre žalobcu vykonáva denné stráženie areálu a kŕmenie hospodárskych zvierat za mzdu (5 eur na dva dni), resp. odmenu (1 krabička cigariet na dva dni), bez toho, že by mal s ním uzatvorený nejaký pracovno-právny vzťah. Ďalej uviedol, že otázky kladené svedkovi K. B. neboli kapciózne ani sugestívne, ale kladené za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. V súvislosti s označením žalobcu ako zamestnávateľom poukázal na to, že bolo nepochybne zistené, že menovaný pracuje pre subjekt Rastislav Vašek - MINIKOMPLEX, ktorý s uvedeným areálom nemá zmluvu o vykonávaní zistenej činnosti a ani nemá žalobca živnosť na takúto činnosť. Pokiaľ ide o uloženie pokuty žalobcovi tak uviedol, že táto bola uložená v jej spodnej hranici stanovenej zákonom s prihliadnutím na ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 9.6.2016 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že táto je podaná dôvodne. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobe. Doplnil, že areál, v ktorom p. B. strážil nejaké zvieratá nepatrí žalobcovi, pričom v podstate žalobca pozná iba majiteľa tohto areálu, ktorý v tejto súvislosti nebol zo strany správneho orgánu ani kontaktovaný. Uviedol, že, že neexistuje žiaden vzťah medzi žalobcom a vlastníkom pozemku. Ďalej uviedol, že v danom prípade nebol objektívne zistený skutkový stav veci a žalobca nebol ani náležitým spôsobom poučený o svojich právach, čo vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 27.1.2014, z ktorej vyplýva, že toto poučenie neplatí pre súkromnú osobu, pričom žalovaný konal so žalobcom ako s fyzickou osobou, čo nekorešponduje s týmto poučením. Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že skutkový stav bol v predmetnej veci náležite zistený a v samotnom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné, keď bol preukázaný správny delikt, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušným na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods .3 O.s.p.). Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktoré však musí konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívny nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Napokon v správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, že dôvody žaloby je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby ( § 250h ods. 1 O.s.p. t. j. dva mesiace), bez možnosti požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Pokiaľ ide o prieskum správneho konania, súd preskúmava postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutia, ktorý upravuje príslušný právny predpis. V rámci správneho konania je zmyslom všetkých procesných predpisov zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého vec a práva ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Účastník domáhajúci sa zrušenia rozhodnutia správneho orgánu je preto povinný v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. poukázať na takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu sa však nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecné iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že správny orgán - žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom tento nedostatok nemôže odstrániť ani krajský súd a ani Najvyšší súd SR, keď v danom prípade správne orgány neskúmali súvislosť vykonávania činnosti žalobcu spočívajúcej v pasení hospodárskych zvierat ako aj strážení objektu s jeho podnikateľskou činnosťou a taktiež nebol zistený ani vzťah žalobcu k objektu, kde táto činnosť sa mala prostredníctvom K. B. realizovať. Za tohto stavu bolo potrebné rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušiť z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, čo súčasne spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Samotná nepreskúmateľnosť je pritom takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, čo je aj prípad žalobcu, prípadne zistené v rozpore so zákonom alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur, ako aj za právnym zástupcom žalobcu uplatnené a vyčíslené náklady právneho zastúpenia pri dvoch úkonoch zastupujúceho advokáta (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16.7.2014 a písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 9.12.2014) s tarifnou odmenou 134 eur, s paušálnymi náhradami výdavkov 2 x 8,04 eur a s daňou z pridanej hodnoty 2 x 26,80 eur z priznaných trov právneho zastúpenia a 2 x 1,61 eur z režijného paušálu. Celkom teda trovy právneho zastúpenia aj so zaplateným súdnym poplatkom za podanú žalobu predstavovali 410,90 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.